Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Sused sa vie vcítiť do kože vraha z Devínskej Novej Vsi

08.06.2011 (24/2011) Odkedy sa do tichej ulice v Malackách nasťahovala rómska rodina, pokoj sa zmenil na katastrofu. Minister vnútra Lipšic dal na ulicu namontovať kamery.
Sused sa vie vcítiť do kože vraha z Devínskej Novej Vsi
8 fotografií v galérii
„Policajti hovorili, aby som to nebral vážne, že oni majú takú mentalitu a máme si...
Autor fotografie: Peter Brenkus

Ako vyzerajú susedské vzťahy dnes? Katastrofálne. Potkany, stena ohá dzaná výkalmi, krádeže, nadávky, vyhrážanie sa zabitím, neustály krik a neznesiteľný smrad. Bývanie na Družstevnej ulici v Malackách by nechcel zažiť asi žiadny človek zvyknutý na normálny režim.

Štyridsiatnik Oskar Dobrovodský z domu na Družstevnej ulici v Malackách pochádza. Býva v ňom aj jeho priateľka a otec. „Bola to príjemná ulica, kým sa vedľa neprisťahovali oni. Odvtedy sa život v ulici otočil o sto osemdesiat stupňov,“ hovorí. Jeho dom susedí s rozkúskovaným pozemkom, kde sú piati majitelia a dva malé domy. Kedysi tam bývala jedna slušná rómska rodina. „Boli to Szalayovci. Úplne normálni ľudia, chodili sme spolu na hríby, mali domáce zvieratá. Jano Szalay robil úžasné zabíjačky,“ spomína Oskar Dobrovodský. Keď Szalayovci umreli, dom ostal prázdny. Pokoj v ulici sa však náhle skončil v roku 2009.

923337:gallery:true:true:true

Novoročné prekvapenie

„Na Silvestra sme boli preč a domov som prišiel 1. januára 2009. Na ulici bolo desať Rómov. Prišli podať ruku, že sú noví susedia. Pýtam sa, akí susedia? Koľko vás je? Že tridsaťšesť. Skoro som dos tal infarkt.“ Išiel dnu a hovoril si – veď to nemusí byť zlé, možno sú to milí ľudia.

No od začiatku bol krik a začal sa šíriť zápach. „Asi po dvoch týždňoch sme si našli prestrihnutý plot do záhrady a zmizla nám veľká železná trojnožka na zabíjačku. Začali miznúť ďalšie kovové veci. Oznamovali sme všetko na polícii, ale keďže sme ich neprichytili pri čine, nič z toho nebolo.“

Postupne sa Oskar Dobrovodský dozvedal, čo sú susedia zač. Kedysi títo Rómovia bývali v centre Malaciek mestských bytovkách, v ktorých ako prvé odrezali radiátory. Neskôr sa presťahovali do Gajár, kde urobili miestnym zo života peklo. Gajarčania to už nevedeli vydržať, s plačom sa chodili sťažovať na úrady. Trpeli sedem rokov. Nakoniec obec Gajary kúpila Rómom malý domček práve na Družstevnej ulici v Malackách. Do priestoru, ktorý má 47 štvorcových metrov, sa tak nasťahovalo skoro 40 Rómov. Domček im nestačil, tak začali nelegálne okupovať celých 400 metrov dvora a postavili si ďalšie chatrče.

921651:gallery:true:true:true

Zabite tú...

„Odvtedy sme na dne. Musel som postaviť murovaný dvojmetrový plot dlhý štyridsať metrov, ktorý stál dosť peňazí. Nepomohlo. Stále robili zle, kradli.

Napríklad som postrekoval v záhrade stromčeky a odrazu počujem, ako niekto čosi vysekáva. Pozriem sa cez plot a ich deti vysekávali do nášho domu diery a nápisy Hajzli gadžovskí. Vzal som si kameru, a keď ma zbadali, revali hajzel, zabite tú ku..., hádžte do neho tehly. Začali lietať tehly, ušiel som,“ vraví Oskar Dobrovodský.

921652:gallery:true:true:true

„Ráno som prišiel z roboty z nočnej a počul som zvláštne zvuky za domom. Išiel som sa pozrieť a tam asi 50-ročný Róm robil pri našom múre veľkú potrebu. Keď ma zbadal, začal to rukami hádzať do mňa a potom na stenu. Je úplne normálne, že v nedeľu na obed stará Rómka na ulici dá dolu sukňu a robí veľkú potrebu, ľudia sa bicyklujú, pozerajú.“

Sestra nevydržala

Normálnym sa stal strašný hluk, pálenie káblov, z ktorých chcú susedia získať meď, ničenie všetkého naokolo. Kedysi cez Družstevnú ulicu prešli policajti možno raz za päť rokov, teraz sú tam trikrát denne. Konflikty sú každý deň.

„Sestra sa psychicky zrútila, schudla a vydržala ten teror trištvrte roka. Potom sa odsťahovala do ubytovne. Otec je hotový, keď vyjde na ulicu, šesťročné deti vykrikujú – starý hajzel, kedy skapeš konečne, špina stará. Neustály stres, strach. Zdravotné problémy som pred časom začal cítiť aj ja. V noci som nemohol spávať alebo som sa zobudil pravidelne každú noc o tretej. Sme nešťastní, stále sa nám vyhrážajú zabitím. Policajti hovorili, aby som to nebral vážne, že oni majú takú mentalitu a máme si zvyknúť.“

Úrady nepomôžu

Raz Rómovia vykopali dvojmetrovú jamu a hádzali do nej plastové aj sklené fľaše. Keď išiel pán Dobrovodský so sťažnosťou na oddelenie životného prostredia na mestskom úrade, po týždni mu oznámili, že všetko je odnesené. „Hovoril som im, že to nie je pravda a neporiadok je v zemi stále. Úradníci mi tvrdili, že sa mýlim. Vravel som, že vykopali ďalšiu jamu a dávajú do nej odpad. Až 18. marca tohto roka sa presvedčili, že som mal pravdu. Mesto nariadilo zbúrať jednu z ich troch načierno postavených chatrčí. Vtedy narazili aj na odpad a museli vyviezť šesť nákladných áut neporiadku.“

921653:gallery:true:true:true

Susedia Rómov sa na úradoch neustále sťažovali, ale nič nepomohlo. Dnes sa im už zdá aj zbytočné volať policajtov. Keď Rómovia na ceste stĺkli staršieho pána, ktorý mal vypité a išiel z krčmy, ani nedal trestné oznámenie. Bál sa a boja sa aj ostatní, prevažne starší obyvatelia ulice.

„Asi 50-krát som sa sťažoval ústne, 20-krát písomne. Všetko zbytočne. Nemajú žumpu, tak si vykopú jarček a odpadové vody, vrátane výkalov, púšťajú do susedných záhrad. Keď som na komíne videl, že je dostrieľaný asi od vzduchovky, vyšiel som na strechu, pozerám, a tam dierky od brokov. Rómovia ma hore zbadali, začali nadávať a hádzať kamene, tehly, drevá. Zasa som šiel na úrad a tam mi poradili odsťahovať sa. Vravel som, že v dome bývam štyridsať rokov a dnes je už skoro nepredajný, ak sú susedmi oni.“

Lipšic dal kamery

Spory sa stupňovali. Oskar Dobrovodský mal pred domom zasadené tulipány. Rómovia na nich stávali, parkovali auto, tak šiel zem pokopať a chcel zasiať trávu. „Oni hneď – kopeš si vlastný hrob, zabijeme ťa! Do záhrady nám na jahody nahádzali drevá, hračky, dámsku spodnú bielizeň špinavú od výkalov, taniere, porcelánové šálky, jednoducho odpad. Potkany sú tak premnožené, že toľko ich vidíte len niekde v horore. Mesto Malacky nám nepomohlo, tam som prosil každého od primátora skoro až po upratovačku. Znova mi odporučili odsťahovať sa.“ Oskar Dobrovodský rozmýšľa, či nepožiadať o vydanie zbrojného preukazu.

921655:gallery:true:true:true

Za bývalej vlády sa obrátil na podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, ktorý do Malaciek poslal svojich ľudí. Tí hovorili na mestskom úrade, aby urobil poriadky, ale nestalo sa nič. „Konflikty pokračovali každý týždeň. Hluk, smrad. Zistili, že som po nočnej, postavili sa pred okno a vyrevovali, aby som nemohol spať. Dával som si štuple do uší. Šiel som k oknu a povedal som, aby prestali, tak zasa lietali kamene.“

Vlani v septembri písal ministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi. „V novembri som volal, prečo mi neodpovedá. V decembri znova. Nakoniec som im povedal, aby mu odkázali, že sa to už nedá vydržať a neručím za to, že nebude druhá Devínska Nová Ves. V januári prišiel ministrov poradca a navrhol som, aby sem namontovali kamery. Nakoniec prišiel aj minister, ale medzitým bol neustály teror, strach.“

Dnes je na ulici aj v okolí kamerový systém. Odvtedy priame konflikty na ulici neboli, ale žije sa v nej strašne. „Toto neprajem ani najväčšiemu nepriateľovi. Dva a pol roka chodím po úradoch, ukazujem videá, fotografie. To, čo sa stalo v Devínskej, keď vrah Harman postrieľal niekoľko ľudí, bolo strašné. Ale trochu sa viem vcítiť do jeho kože, on to trpel šesť rokov. Sťažoval sa a nik mu nepomohol.“

921657:gallery:true:true:true

Oskar Dobrovodský hovorí, že proti normálnym Rómom nemá nič, je mu jedno, či je človek žltý, čierny, červený. „Pracoval som roky v zahraničí, aj v Afrike s černochmi. Aj teraz mám kolegov Rómov, sú úplne normálni. Ale moji susedia mi pripadajú, akoby ani neboli ľudia.“

Ako sa to skončí?

Posledná nádej sú súdy. Podal trestné oznámenia a žiada náhradu za škody, ktoré mu urobili na dome, keď sekali do prístavby, popísali steny, vylievali močovku do záhrady, podkopali nový múr. Dúfa, že súd rozhodne aj o zbúraní ďalších dvoch nelegálnych stavieb na cudzích pozemkoch a určí rómskej rodine, že môže užívať len 47 štvorcových metrov, ktoré vlastní. Ak nepomôžu ani súdy, nevie, čo bude ďalej. Bojí sa, že jeho nervy môžu povoliť.

 

Diskusia bola vypnutá pre množstvo príspevkov porušujúcich Pravidlá.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×