Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Koňýk zo Zóny A: Ako sa ocitol v katolíckej besede?

19.01.2011 (3/2011) Zóna A je už legenda. Po dvadsiatich siedmich rokoch existencie má na to morálne právo. Frontmana Koňýka (49) nevynímajúc.
Koňýk zo Zóny A: Ako sa ocitol v katolíckej besede?
3 fotografie v galérii
Bez Koňýka by Zóna A nebola to pravé orechové. On je značka a maskot v jednom.
Autor fotografie: Peter Brenkus

Sedel spôsobne v kaviarni kníhkupectva istého obchodného centra, pred sebou „bestofku“ kapely, na sebe slušivý „oblečok“ a všetko dokopy to pôsobilo priam surrealisticky. Samozrejme, vzhľadom na staré dobré časy, keď som na Zónu ‚pogovala‘ pod pódiom, na ktorom Petr Schredl hral.

V živote by som neverila, že budeme niekedy spolu robiť rozhovor na takomto mieste a ty budeš mať na sebe sako...

Ja som tu prvý a dúfam, že aj posledný raz. Nemám rád takéto nákupné centrá, som tu len kvôli rozhovorom. Takto oblečený chodím už dva roky. Bolo by asi aj trápne, keby takmer päťdesiatročný chlap chodil v dotrhaných rifl iach. Bolo by to neúprimné, póza, akože ja stále niečo...

Takže k tejto radikálnej zmene došlo pred dvoma rokmi?

To nebolo radikálne, ale postupne, pomaličky. Najprv som sa takto obliekol raz za mesiac, potom dvakrát, trikrát a teraz som, naopak, dajme tomu, dvakrát oblečený inak. Veď aj starí pankáči chodili pôvodne takto, saká, ,macherské‘ gate.

Pristane ti to. Cítiš sa v tom dobre?

Výborne. Lepšie ako v koženej bunde a rifliach.

Koncom minulého roka ste oslávili dvadsiate siedme narodeniny kapely. Čo sa za ten čas zmenilo v tvojom živote?

Zásadná zmena, ktorá sa nás dotýkala, bola v podstate len jedna – zmena režimu. Dovtedy bola tá hudba hlavne o rebélii a troche zábavy a nebol tam žiadny biznis. Od pádu režimu je rebélie menej, o to viac zábavy a biznisu. Keď nás teraz volajú hrať, pýtam sa: Koľko dáš peňazí, ak nedáš dosť, nejdeme.

A keby bolo treba zase rebelovať?

Tak to budeme hrať aj zadarmo.

To je super, lebo ,chleba je drahý‘ stále. V podstate si sa stal podnikateľom.

To je silné slovo. Sme síce v šoubiznise, naša šou je stále veľká, ale biznis slabý.

Za „komančov“ ste boli in, ale pokiaľ viem, aj na vás prišli slabšie roky...

Nó, začiatkom deväťdesiatych to bolo slabšie. Do deväťdesiateho prvého sme mali boom, ale potom to bolo slabšie, objavili sa skinhedi pod vplyvom Orlíku a Krátkeho procesu, grunge, Nirvana, hardcore, a zrazu tento klasický punk bol akože niečo staré. Ale od roku 1994 je to konštantné. Hráme stále tri, štyri koncerty mesačne.

A medzitým?

Všetci z kapely okrem mňa chodia do práce. Ja mám takú distribúciu s platňami, našťastie, doma. Keď chcem, vtedy pracujem.

Človek sa mení, hity zostávajú. Čas ich overil, ale predsa len, nie sú ti niektoré s odstupom času, dajme tomu, smiešne?

Niektoré pesničky ani nehráme, napríklad Potopu. Je to veľký hit, ale už ma nebaví, dáme ju maximálne dvakrát do roka. Pesničky, ktoré ma nebavia, nehrávam. To isté platí aj o chalanoch.

793306:gallery:true:true:true

Robiť veľkú šou pred takýmto davom je radosť.

Lenže keď každý povie pár kúskov, veľa toho nezostane, či?

Oni sú tolerantní, veľa toho nevyhadzujú; oni jednu-dve, ja vyhodím päť alebo osem, takže furt nám ostane nejakých osemdesiat. Nie je to také drastické. A tie texty? Napríklad Červená armáda, neodchádzaj nie je aktuálna, ale možno znovu bude, možno tí Rusi budú lepší kamaráti než NATO, pár textov je doslova ,blbých‘ typu: Hurá, hurá, bomby padajú na New York a Moskvu; New York je v pohode, ale to Rusko som tam už nespieval. Áno, je tam pár vecí, s ktorými sa nestotožňujeme a nehrávame ich. Väčšina textov nebola prvoplánová, dajú sa aplikovať aj na dnešné časy...

Ktoré, naopak, chýbať nesmú?

Vlastne všetky, čo som vybral na ,bestofku‘: Chceš si žiť po svojom, Útok na špicu hitparády, Možno...

Bratislavské dievčatá nie?

To je ťažké, lebo potom hovoria: Mám rád Zónu, ale čo sú iné baby horšie? Nepáčia sa ti baby z Košíc?

Prečo ste vydali výberovku práve k 27. narodeninám?

Aby to nebolo také otrepané, že 25, 30; 27 je také veľmi záhadné číslo, pozor na to. A o rok bude nový album.

Zmenil si sa aj mimo pódia? Kedysi si pil pivo, teraz čaj...

Na pivo chodíme stále. Kebyže nie sme v kapele, pijeme celý večer v krčme. A na konci by sme museli zaplatiť účet. Keď máme koncert, pijeme pred koncertom, počas neho aj po ňom. A na konci nám zaplatia aj účet za pivo, aj honorár. Je fajn byť v kapele. Roboty málo, zábavy a srandy veľa.

577072:gallery:true:true:true

Fanúšičky sú vždy vítané.

Čo ťa ešte baví?

Politika. Cítim niečo ako zodpovednosť za ďalšiu generáciu. Nie všetko sa dá povedať pesničkami. Keď tak sedíme a rozprávame sa, hovorím mladým: Neseďte pri počítači, pred telkou, to sú zlé veci. Treba chodiť na koncerty, von, do krčmy, do lesa, kúpte si časopis, knihu. Nepozerajte televíziu, nepočúvajte rozhlas, vymývajú mozog. Ja doma nemám ani rádio, ani televízor.

Kam potom na tú politiku chodíš?

Trochu na net a najmä do krčmy, mám kamarátov, s ktorými už asi päť rokov občas chodím do katolíckeho spolku Istropolitan. Chodia tam aj politici, ktorí formujú môj názor. Bol tam Mikloško, Čarnogurský, dáme vínko, ,pokecám‘ s múdrymi ľuďmi.

Ako si sa tam ocitol?

Raz ma pozvali na besedu. Najprv sa mi tam moc nechcelo, hovoril som si, to budú asi suchári. Nakoniec som však šiel, Zónu všetci poznali, veľa sa pýtali, potom sme sa opili a ja som zistil, že sú to trošku kvalitnejší ľudia, lebo nad vecami viac rozmýšľajú. Oni ma začali pozývať a je to skvelé. Zaujímavé besedy raz za mesiac. Predtým som chodil len s pankáčmi do krčmy, kde sme v kuse riešili, ktorá kapela je lepšia, čo ťa po rokoch prestane baviť. To nie sú veci, ktoré treba riešiť. Treba riešiť neprispôsobivých Cigánov...

Ako? Nechceš ísť do politiky?

Do politiky asi nie. Moje myšlienky sú dosť radikálne.

Ako by si na to išiel ty?

Zrušiť paušálne sociálne dávky, to je moja idea. Cigánom aj bielym. Základná myšlienka je nedať im žiadne peniaze. Taký je poľský systém. Nemáš prácu ani peniaze, tak napíšeš na miestny úrad, ten za tebou pošle sociálneho kurátora, ktorý sa pozrie, či máš doma poriadok, či nie si ožratý alebo neberieš drogy, obehne susedov, bývalého zamestnávateľa a na základe toho rozhodne: zaplatíme ti nájomné, plyn, v obchode pre chudobných dostaneš základné potraviny, ale žiadne peniaze. Preto nie sú v Poľsku takmer žiadni Cigáni.

Odkiaľ ten systém tak dobre ovládaš?

Mal som frajerku v Poľsku, ktorá presne toto robila. Narkomani a alkoholici sú pod kontrolou, keď sa vrátia k starému spôsobu života, prestane im štát platiť. Takí ľudia nech sú potom už odkázaní len na charitu. Aj u nás by to pomohlo, nech nie sú živení z našich peňazí. Dávame ich nedobrovoľne a ešte sa nám aj smejú.

Čo robíš doma ty?

Čítam knihy o politike, počúvam hudbu a chodím na pivo.

Aké knihy?

Posledné tri boli Jak katolická církev budovala západní civilizaci, Sprievodca kresťanskej politiky od Ivana Šimka a Cestami KDH od Jána Čarnogurského, toho si veľmi vážim, najviac zo slovenských politikov.

Zmenil si pod vplyvom spolku aj vzťah k viere?

Punk a viera sa nevylučujú. Raz sme hrali v Poľsku. Všetci skákali, hučali, potom sa zrazu poobliekali a odišli. Vraj počekaj, počekaj, ideme do kostulku. O pol hodinu sa vrátili a hučali ďalej.

FOTO: HENRIETA ĎUROVOVÁ
Fanúšičky sú vždy vítané.
© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×