Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Lucie Bílá nenašla iba novú lásku: Už sa nemusí skrývať, vracia sa k Hanke Zaňákovej!

20.03.2017 (11/2017) O tom, že Lucie Bílá (50) našla novú lásku, vedia takmer všetci. Ako však znova našla Lucka Hanku, málokto. Ktorá je aká a ktorá sa za ktorú skrývala?
Lucie Bílá nenašla iba novú lásku: Už sa nemusí skrývať, vracia sa k Hanke Zaňákovej!
8 fotografií v galérii
Lucie Bílá
Autor fotografie: Petr Joura

„Dnes je krásny deň,“ privítala ma pozitívne naladená a akoby na potvrdenie svojich slov vyzrela z okna kaviarne. Vzápätí mi s úsmevom na tvári dala darček. Krásne zabalený, vlastnoručne vyrobený náramok – ruženec.

Opäť vyrážate na turné, tentoraz k novému albumu Hana. Slovenská časť sa začína v apríli. Bude podobné koncertom, ktoré ste si venovali k okrúhlinám?

K okrúhlinám to boli špeciálne, výnimočné koncerty, ktoré sa nedajú opakovať, lebo boli veľmi nákladné. Len scéna sa týždeň stavala a týždeň búrala, s týmto sa jazdiť nedá. Veľmi sa však na toto turné teším, lebo mám rada kontakt s ľuďmi, mám rada, keď im vidím do očí, čo sa v tých halách veľmi nedalo, a najviac sa teším, že budem mať v repertoári pesničky z nového albumu Hana. Je to asi najúprimnejší album, aký som doteraz mala. Už len preto, že sa na ňom vraciam sama k sebe – volám sa síce Lucie Bílá, ale vo svojej podstate som Hana, Hanička Zaňáková. Nielen v dokladoch, ale hlavne vo svojom srdci.

Darček, ktorý vyrobila vlastnými rukami. 8 fotografií v galérii Darček, ktorý vyrobila vlastnými rukami. Zdroj: Peter Brenkus

Potrebovali ste sa vrátiť sama k sebe, hovoríte. Z čoho to vyplynulo?

Ja som od Hanky nikdy neutiekla, iba som ju trošku cítila a vnímala inak; brala som ju ako niečo, kam som sa schovávala, ale teraz som už pokojná, vyrovnaná, veci sa mi usadili v hlave a už sa nepotrebujem nikam schovávať. Keď mi predtým niekto povedal Hano alebo Haničko, mala som pocit, že sa chce votrieť do môjho teritória. Keď mi to povie niekto teraz, je mi to, naopak, milé. Niečo sa vo mne zmenilo, čo je, samozrejme, spôsobené vekom a skúsenosťami.

Vyrástli ste v Otvoviciach, doteraz tam bývate. Ako vás počas tých rokov oslovovali rodáci?

Príkladom by mohla byť moja maminka, ktorá mi vždy hovorila Haničko, ale pred ľuďmi a v spoločnosti hovorievala tá Lucka. Ono je to skôr tak, že Hana je moje meno a Lucie Bílá značka, firma, s ktorou chodím po svete a robím radosť. Zrazu som cítila, že to tak má byť. Už sa nechcem schovávať, čo však neznamená, že všetko dávam lacno von, že by som sa zverovala úplne so všetkým. A s boľavým vôbec, to nehovorím, to si musí človek aj tak vyžrať sám. Mám rada úctu a ľútosť ma nebaví.

Mať dve mená nie je výnimočné, ale ani úplne bežné. Aké to je, keď sa stretnú takéto dve identity? A kedy nastane ten správny čas?

Keď už som bola tou Luciou Bílou presýtená, keď som zistila, že už som v múzeu voskových figurín, že mám doma titul speváčky 20. storočia, speváčky štvrťstoročia od hudobnej akadémie a 19 slávikov, že som na známkach a nejakých medailách, tak som sa na ňu mohla vykašľať, lebo už som hore a nič viac nedokážem. Tak som sa mohla vrátiť k Hanke a teraz robím radosť jej. Hanka ma vždy istila; ona je taká zemitejšia, pokojnejšia, Lucie je provokatér, „ďáblik“, ktorého Hanka vždy kultivovala. Teraz je to tak, že nech si Lucia robí, čo chce, bude nám s Haničkou robiť radosť a my si budeme užívať. Neviem, či som to dobre vysvetlila, je to len taká hra medzi čiernou a bielou a menami. Stačí mi vyzuť si topánky a som Hana. Hanka podpätky nenosí.

Lucie Bílá je podľa jej slov diablik, provokatér, ktorého Hanka vždy kultivovala. 8 fotografií v galérii Lucie Bílá je podľa jej slov diablik, provokatér, ktorého Hanka vždy kultivovala. Zdroj: Petr Joura

Ale Lucka ich na turné určite mať bude .

Určite. Teším sa na slovenské publikum, lebo je spontánne, temperamentnejšie a vlastne aj celý album vznikol na Slovensku.

Prečo?

Možno preto, že v Česku som už vystupovala s každým, s kým som chcela a spolupracovala s každým, s kým som mohla. Potrebovala som inšpiráciu, niečo nové. My sme zemitejší, ale tu na Slovensku sú autori trochu viac do sveta, najmä autor a producent Martin Maxo Šrámek. Priniesol niečo také nové, že aj ja sama počúvam to cédečko so zaľúbením a trošku sa tam nepoznávam, čo mi je vlastne milé, pretože ja chcem samu seba prekvapovať. Dostal zo mňa niečo, čo by sa inému autorovi nepodarilo. A nesmiem zabudnúť, že na tom albume spolupracovala ešte jedna kolegyňa, to som si vyprosila, lebo som chcela, aby tam bol aj ženský autorský element, a to Káťa Knechtová. Od nej je vlastne najkrajšia pesnička Hana.

Kedy ste si padli do noty?

Zoznámili sme sa náhodou na jednej akcii a ako to niekedy býva, vidíte človeka a viete, že pre vás bude niečo znamenať. Tak nás to chytilo, že Káťa vraj vtedy prišla domov a napísala pre mňa prvú pesničku a verím, že nie je posledná. Okrem toho mám na Slovensku štylistku, módneho návrhára Borisa Hanečku, kaderníkov, vizážistu, dá sa povedať, že tu mám 90 % tímu, preto sa mi vyplatilo kúpiť si tu aj byt, lebo som tu naozaj často. To neznamená, že utekám z Česka, skôr potvrdzujem, že som československá. Po tátovi z Petržalky, po maminke z Kladna, že som taká naša.

V relácii Sladký život ukázala aj kus svojho domova v Otvoviciach. 8 fotografií v galérii V relácii Sladký život ukázala aj kus svojho domova v Otvoviciach. Zdroj: TV Joj

S Katkou ste sa stihli len zoznámiť a urobiť pesničku, alebo ste sa aj skamarátili?

Uvideli sme sa prvýkrát a hneď nám to tak klaplo, mali sme sa o čom rozprávať a kedykoľvek si zavoláme, vždy to trvá minimálne hodinu. Stále je o čom. Ja jej každú chvíľu píšem a ďakujem za tú pesničku.

Čo vás, okrem turné, čaká tento rok?

Tento rok to mám pestré, okrem môjho turné ma čaká ďalšie s metalovou kapelou Arakain, máme 35. výročie, chystám vianočné cédečko a celé leto budem skúšať nový komediálny muzikál. Je toho veľa, ale teším sa, ja mám rada plán, keď ho nemám, „zlobím“, potrebujem na seba bič a som tak trochu vorkoholik, čo si budeme hovoriť.

Porotcovanie v šou Česko Slovensko má talent ste nespomenuli. Nebude, alebo nebudete vy?

V Česku sa teraz vysiela posledná séria so mnou. Je to s jednou malou prestávkou 7 rokov, čo som v ňom bola, bola som tam rada, ale ponuku na ďalšie účinkovanie som s vďakou a úctou odmietla. Potrebujem ísť ďalej, otvárať si nové priestory.

Pred nami, na stole, „sedí“ darček, za ktorý veľmi pekne ďakujem. To kedy stíhate?

Cestou v aute. Neviem nič nerobiť. Včera som napríklad išla z Bratislavy na otočku do Ostravy navštíviť rodinu a cestou som urobila 6 ružencov, 7 anjelikov a všetko som rozdala.

Ráno v speváčkinej spálni. 8 fotografií v galérii Ráno v speváčkinej spálni. Zdroj: TV Joj

Anjelikov si pamätám, ale ružence sú novinka...

Mám také obdobia. Istý čas som šila hračky, len tak v ruke, medvede a podobne, potom som háčkovala koráliky, asi tri roky srdiečka, ktoré som predávala pre Konto bariéry. Získala som tak pre nich asi milión korún. Teraz som však posadnutá korálikmi, robím rôzne ružence na krk alebo na ruku. A anjelikov, tí sú veľmi obľúbení, len počas jedného koncertu som ich predala 2 000 a peniaze som darovala Alzheimer centru v Zátiší na bezbariérové vozidlo. Robím to rada, lebo si pri tom oddýchnem. Keď pracujú ruky, hlava odpočíva.

Výborne vyzeráte, ale od vás som nikdy nepočula – práve idem z posilňovne.

Hovorí sa, že človek do 30 vyzerá tak, ako ho Pán Boh stvoril, ale po tridsiatke je už za to zodpovedný. Takže, samozrejme, že to nie je zadarmo a musím na sebe pracovať. Keď som pripravovala Fifty-fifty koncerty v Bratislave, bola som pod dozorom, mala som strážený jedálniček, bola som pripravená ako na olympiádu, vďaka čomu som zvládla tri koncerty za sebou. Vlastne štyri aj s generálkou. Cvičím doma, každé ráno minimálne pol hodiny, kde mám potrebné vybavenie a bazén, vďaka čomu mám v poriadku chrbát. Veľa pohybu mám v muzikáloch, taká Carmen nie je statická úloha, v Adams family tancujem ešte viac a už vôbec nechcem vedieť, čo ma čaká v tom komediálnom. Moje kondičné tréningy sú muzikály.

 „Moje kondičné tréningy sú muzikály,“ hovorí Lucie. Na snímke po premiére Carmen. 8 fotografií v galérii „Moje kondičné tréningy sú muzikály,“ hovorí Lucie. Na snímke po premiére Carmen. Zdroj: Herminapress

Blíži sa jar. Keby som k vám nakukla cez plot, našla by som Lucku/Hanku s motyčkou?

Našla, ale tento rok by som chcela svoje kvetníky presadiť na bylinky, lebo je nádherné, keď varíte, vonku svieti slnko a vy si vybehnete z kuchyne natrhať čerstvé bylinky, hoci len pažítku na chlieb s maslom. Ale ja mám doma ešte jednu vec, ktorou teraz žijem, a to kultúrne centrum, ktoré som zachránila. Vlani som sa dozvedela, že kultúrny dom, kde som začínala v siedmich rokoch spievať, chcú majitelia predať na malometrážne byty, sklady a kancelárie. Tak som im to za dva týždne vyfúkla a kulturák obci vrátila. Teraz máme taký babinec, je nás desať dievčat, s ktorými som vyrastala, chodila do školy a škôlky, spolu organizujeme rôzne akcie, besedy, koncerty, máme tam „hospůdku“, dve sály a stále kopec roboty.

Je ešte v okolí niečo, čo chcete zachraňovať?

Snažím sa byť platná, takže našej kaplnke som dala nový zvon, ktorý síce zvoní ako keď „padají šranky“, takže nikdy neviem, či je šesť, alebo pol piatej, ale zvon je to krásny. Škole som darovala čističku, pomáham miestnym športovcom, ale myslím, že tento kulturák mi vezme všetok čas a energiu. Nie je to jednoduché, musí sa to zrekonštruovať, zatiaľ sa nám podarila iba časť. Môj otec so mnou chvíľu ani nehovoril, lebo nechce, aby som sa pustila do niečoho, čo ma finančne zaťaží, ale ak budem mať niekedy nejaký pomníček, tak to bude práve tento kulturák.

V relácii Česko Slovensko má talent sedela ako porotkyňa takmer sedem rokov. 8 fotografií v galérii V relácii Česko Slovensko má talent sedela ako porotkyňa takmer sedem rokov. Zdroj: TV Joj

Nechcem vás zarmútiť, ale pred rokom vám zomrela mama. Keď sa tak stalo mne, mala som a mám pocit, že už nikdy nič nebude tak ako predtým. Vy to ako cítite?

Asi pred troma dňami som bola v Luhačoviciach a čakala, kým môj partner vybaví papierovačky na recepcii. Medzitým ku mne podišla jedna pani, rozprávali sme sa a ona mi hovorí: „Vy ste tu boli kedysi s mamičkou, tak vám len chcem povedať, je to 14 rokov, čo tá moja odišla, už nikdy nič nie je tak ako bolo.“ Hovorí sa, že s otcom odíde chlieb, ale s mamou všetko. Uvedomila som si, že nemám za kým ísť. Ani moja hlava sa s tým nechcela vyrovnať, každá bunka bojovala a nechcela to pripustiť, ale je to skúška, ktorou si musíme každý prejsť a jediné, čo ma zastavuje pred tým smútkom a bolesťou, ktoré ma niekedy drapnú a poplačem si, jediné, čo ma vždy upokojí, že je to tak preto, aby moja mama nemusela trpieť, keby som umrela ja. Radšej budem trpieť ja ako ona. Ale aj tak je to skúška neuveriteľná, moja maminka odchádzala dva roky, ale veľmi statočne a v tých posledných chvíľach ma naučila asi najviac. Je to rok a ten pocit sa nedá popísať.

A ako sa má syn?

Študuje kameru v Písku na filmovej škole, chystá sa do Francúzska, tak tu so mnou asi dlho neostane, ale je šťastný, o pár dní bude mať 22. Je to dobrý chlapec, mám z neho veľkú radosť a dúfam, že sa to nezvrtne. Zatiaľ je to fajn.

Syn Filip študuje na filmovej škole a chystá sa do Francúzska. 8 fotografií v galérii Syn Filip študuje na filmovej škole a chystá sa do Francúzska. Zdroj: Herminapress

Svojimi darčekmi robíte radosť druhým, ale človek musí občas urobiť radosť aj sebe. Vy ste známa slabosťou pre starožitné šperky. Stalo sa vám niekedy, že ste si s niektorým kúpili, obrazne povedané, ducha?

Mala som jeden nádherný prsteň, ale musela som sa ho zbaviť. Bol dokonalý, len som ho nemala rada. To však vo chvíli, keď šperk kupujete, neviete. Ale napríklad túto guľôčku, čo je vlastne starožitné jabĺčko, milujem (ukazuje na prívesok, s ktorým sa počas celého rozhovoru pohráva). Našla som mu aj sestričku, takže mám dve identické, ale od tohto som závislá. Každý deň začínam tým, že kde mám hands free a guľôčku. V New Yorku som si kúpila, za strašné peniaze, krásne veľké krištáľové srdce na striebornej retiazke. Hovorili mi, hlavne to musíš vyvariť, aby si sa zbavila negatívnej energie. Neviem, kde som mala hlavu, pol hodiny som ho varila a hovorila som si, bože, len aby neprasklo... a dala som ho pod studenú vodu.

A ono prasklo...

No, prasklo, ale napriek tomu drží pokope a teraz ho mám ešte radšej. Ospravedlnila som sa mu asi miliónkrát, prepáč, ty si sto rokov čakalo, aby som ťa vzala do rúk a zničila. Ale aj ja mám na srdci „šrámy“ a ľudia ma majú napriek tomu radi, aspoň niektorí. Srdiečko mi pripomína, že človek si musí dávať pozor, lebo chyby robí aj vtedy, keď je šťastný.

 


Beyoncé sa na dvojičky pripravuje vo veľkom: Môže toľko stáť detská izba?
Susedia premenili pozemky za dedinou na skládku: Naozaj si môžu na vlastnom robiť, čo chcú?
V Číne prekážky nepoznajú: Takúto vlakovú trať ste ešte nevideli!

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×