Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Odpad Európy: Môžeme si sami za to, že k nám dovážajú horšie potraviny ako na Západ?

20.03.2017 (11/2017) Slováci a ďalší Východoeurópania jedia od nadnárodných výrobcov potraviny s iným zložením ako západniari, väčšinou horším. Po rokoch sa zobudili aj politici a robia z toho tému na úrovni Európskej únie.
Odpad Európy: Môžeme si sami za to, že k nám dovážajú horšie potraviny ako na Západ?
5 fotografií v galérii
Ilustračná snímka
Autor fotografie: Shutterstock‎

Na Slovensku si v obchode kúpite sladený nápoj od svetového výrobcu v rovnakej fľaši, s rovnakým názvom ako v Rakúsku, ale je osladený izoglukózou, kým v Rakúsku cukrom. Kúpite si mrazenú pizzu, ale je v nej o 50 percent salámy menej, uvaríte si rozpustnú kávu a je v nej o tretinu menej kofeínu ako v rovnakej z Rakúska, dáte si na chlieb šunku a má o desať percent mäsa menej ako zo susednej krajiny. A čo tak keksy, ktoré chutia a voňajú inak, majú aj odlišnú farbu ako z rakúskeho obchodu? Napriek tomu, že výrobky predávané vo východnej a západnej Európe sa tvária ako totožné, sú v rovnakých obaloch, s rovnakým názvom, zloženie môže byť úplne iné. Aj pri takých drobnostiach ako čaj, škorica, vanilkový puding... Keď Štátna veterinárna a potravinová správa pred mesiacom kúpila v Rakúsku 22 výrobkov, rovnaké kúpila i v Bratislave, zistila, že iba 9 z nich malo zhodné zloženie.

Slovenská vláda z rozdielnych potravín vyrábaných nadnárodnými spoločnosťami začala robiť tému na úrovni V4 a otvorila ju aj na úrovni Európskej komisie. Lenže o rozdielnom zložení potravín sa hovorí a píše už roky, vlády doteraz nereagovali. Až teraz, v roku 2017 „objavili Ameriku“. Otázka prečo svetový výrobca nedá do nápoja určeného na východné trhy cukor, ale izoglukózu, alebo prečo je v káve menej kofeínu, je totiž populárna a rozčuľujúca. Zvlášť ak ide takmer vždy o rozdiel v neprospech východoeurópskych štátov a vždy sa k tomu pripomenie dávnejší argument niektorého z výrobcov, že do východných štátov dodáva iné zloženie preto, lebo to tak ľudia na východe chcú.

Výrobcovia si to vybavili

Miroslav Spišiak roky pracoval v nadnárodnej potravinárskej firme, bol oblastným riaditeľom pre východnú Európu, v súčasnosti vydáva knihy aj o potravinách, prednáša a už dlho upozorňuje na praktiky potravinárskych firiem. „O rozdielnej kvalite rovnakých výrobkov pre východ a západ hovorím už od roku 1992. Je to stará záležitosť, je však legitímna a legálna, lebo potravinové koncerny si vybavili v Európskej únii predpisy umožňujúce rovnaký výrobok vyrábať s iným zložením surovín. Hlavný argument výrobcov potravín bol, že vo východnej Európe majú ľudia iné chuťové a stravovacie zvyklosti a iné tradície. Nechcem používať hrubé slová, ale je to, samozrejme, úplná hlúposť a zavádzanie. Naše babičky predsa nesladili koláče izoglukózou, ale vždy cukrom,“ hovorí Miroslav Spišiak.

Miroslav Spišiak už roky upozorňuje na rozdielnu kvalitu potravín pre západ a východ Európy. 5 fotografií v galérii Miroslav Spišiak už roky upozorňuje na rozdielnu kvalitu potravín pre západ a východ Európy. Zdroj: Peter Brenkus

Nemôže byť predsa len niečo pravdy na tom, že nadnárodné potravinárske firmy si robili vo východnej Európe prieskumy a zistili, že ľudia chcú iné zloženie potravín ako na západe? „Nie. Okrem bežného marketingu. Napríklad koncerny vyrábajúce kávu dávajú do určitých šarží plevy, teda to, čo zostáva a čo by sa malo vyčistiť. Takú kávu dodávajú do východnej Európy, a nie len jeden výrobca. Takže v určitých šaržiach káv je až do 5 percent obilnín. Je síce pravda, že vo východnej Európe ľudia pili aj obilninové nápoje, ale volali sa napríklad Melta alebo Cigorka, ale určite nie zrnková káva. Neverím, že si niektorý z veľkých výrobcov robil prieskumy o zvyklostiach, a že ľudia povedali, že chcú piť kávu, v ktorej nie je len káva, ale aj obilniny, a že chcú menej kofeínu,“ hovorí Miroslav Spišiak.

Izoglukózu do sladeného nápoja namiesto cukru vysvetľuje Miroslav Spišiak takto: „Menším objemom izoglukózového sirupu sa dosahuje rovnaká sladivosť akú má cukor. Keby sme spočítali, že dvojlitrová fľaša sladeného nápoja obsahuje 84 kociek cukru, je to pomerne veľký objem. Ale keď sa cukor nahradí izoglukózovým sirupom, ktorý má menší objem, doleje sa zvyšok vodou, čiže ušetria. Takže vyvezú rovnaký nápoj, v rovnakej fľaške, len je vyrobený lacnejšie. Ale v obchode na Slovensku sa predáva za rovnakú cenu ako v Rakúsku alebo dokonca za vyššiu.“

Nie je aj vina spotrebiteľov, že také produkty kupujú? Keby ich nekupovali, tak by potravinárske firmy museli doviezť tovar s rovnakým zložením, ako je na západe. Podľa Miroslava Spišiaka to tak čiastočne je: „Naozaj je to aj vina spotrebiteľov, lebo ešte stále sa nenaučili čítať zloženie výrobkov a porovnávať. Ľudia v prihraničných oblastiach to majú ľahšie, lebo idú za hranice, kúpia niečo a vedia si porovnať čo sa predáva u nás a čo v cudzine. Ale dá sa porovnať aj v strede Slovenska. Ak má niekto záujem zistiť to, nie je problém porovnať zloženie cez internet.“

Politici, hlavne slovenskí, sa snažia burcovať a chceli by dotlačiť Európsku komisiu ku schváleniu dokumentov, podľa ktorých by zloženie výrobkov muselo byť rovnaké. „Z politického hľadiska je to však už v súčasnosti až smiešna záležitosť. Ak sa politici chceli zapojiť do debaty o rozdielnej kvalite potravín, mali to urobiť v čase vstupovania Slovenska do Európskej únie pri prístupových rokovaniach, alebo keď sa prijímali predpisy, ktoré toto umožňujú. Neverím, že by Európska komisia po tlaku krajín V4 niečo zmenila. Navyše, keď som počúval vyjadrenia politikov krajín V4, tak neboli všetci takí ,nažhavení’, aby hlavným cieľom ich rokovaní bolo práve dvojaké zloženie potravín. Skôr sa mi zdalo, že rokovanie V4 bolo skôr ideologickou prípravou na pripravovanú dvojrýchlostnosť Európy a potraviny sú len jedným z problémov, ktoré dvojrýchlostná Európa bude zrejme riešiť.“

Bude to riešiť Fórum

Minulý týždeň sa Robertovi Ficovi podarilo dostať nerovnaké potraviny na rokovanie Európskej únie a dopadlo to tak, že téma bude predmetom rokovania Fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinovo-dodávateľského reťazca. Podľa Fica bude rokovanie v júni a tvrdí, že misiu považuje čiastočne za splnenú.

Vpred, na zlých výrobcov! Premiéri krajín V4 takto pochodovali na rokovanie o potravinách. 5 fotografií v galérii Vpred, na zlých výrobcov! Premiéri krajín V4 takto pochodovali na rokovanie o potravinách. Zdroj: ČTK

K Fóru na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinovo-dodávateľského reťazca však treba povedať niekoľko slov, aby bolo jasné, čo za „úspech“ sa slovenskému premiérovi podaril. Fórum zriadila komisia ako poradný orgán v roku 2010 na dva roky s účelom nájsť nástroje proti nekalým obchodným praktikám. Fórum malo pomôcť najmä výrobcom a dodávateľom čeliť tlakom obchodníkov.

Podľa Miroslava Spišiaka Fórum ukončilo činnosť nejakými konštatovaniami a návrhmi bez viditeľných efektov. Jeho činnosť bola obnovená v roku 2015 a opäť ide o fórum najmä na ochranu výrobcov a podľa toho vyzerá aj zloženie – okrem oficiálnych zástupcov niektorých krajín EÚ sú v ňom predovšetkým výrobcovia a dodávatelia potravín a ich profesijné lobistické organizácie a zväzy, plus podobné inštitúcie zastupujúce obchodníkov. Zástupcovia odborov a spotrebiteľov sú v ňom iba ako doplnenie.

„Ak by mal tento orgán riešiť nerovnaké zloženie potravín, išiel by proti svojim najvplyvnejším členom. Navyše môže dávať len odporúčania. Okrem toho starí členovia EÚ tento náš problém nechápu a považujú ho za marginálny a skôr za únikový manéver V4 od skutočných problémov Európy – brexit, budúce usporiadanie, imigranti apod. Preto sa k nemu stavajú vlažne až s nezáujmom. Fórum je svojím spôsobom slepou koľajou, na ktorú ho odsunuli, pretože môže podať komisii nanajvýš nezáväzné návrhy,“ hovorí Miroslav Spišiak.

Koho nepoškodiť?

Je takmer isté, že aj v ďalších rokoch zostanú potraviny rozdielnej kvality.

Na Slovensku existuje Potravinárska komora Slovenska, ktorej členmi sú aj veľké nadnárodné firmy typu Coca-Cola, Dr. Oetker, Nestlé a ďalší. Podľa Jarmily Halgašovej z Potravinárskej komory Slovenska sa u nás stala rozdielna kvalita potravín politickou a nie odbornou témou. „Zástupcovia ministerstva pôdohospodárstva ani vlády nekontaktovali konkrétnych výrobcov alebo dovozcov za účelom zistenia a riešenia príčiny dvojakej kvality v konkrétnych prípadoch,“ vysvetľuje Jarmila Halgašová, podľa ktorej nejde o masový jav a „dôvody rozdielnej kvality môžu byť rôzne vrátane cenových, technologických, ekonomic

kých, ale v niektorých prípadoch aj spotrebiteľských preferencií“.

Ľudia z východnej Európy vraj majú iné chute, preto im treba dať horšiu kvalitu. 5 fotografií v galérii Ľudia z východnej Európy vraj majú iné chute, preto im treba dať horšiu kvalitu. Zdroj: Shutterstock

Tradičný príklad poukazovania na rozdielnu kvalitu je Coca-Cola. Na Slovensku predáva nápoj sladený izoglukózou, ktorá sa vyrába z kukurice, v Rakúsku sladia cukrom. „Tento kolový nápoj je rovnako sladený izoglukózou aj v USA, odkiaľ pochádza, a ktoré sú významným producentom kukurice. Aj Slovensko je významným producentom kukurice a druhým najväčším slovenským potravinárskym podnikom je výrobca izoglukózy. Nealkoholické nápoje sladené izoglukózou bežne vyrábajú aj slovenskí výrobcovia. Spotrebiteľ nie je schopný zaznamenať chuťový rozdiel medzi nápojom sladeným cukrom a izoglukózou. Príkladom, keď dôvodom odlišného zloženia sú chuťové preferencie spotrebiteľov, je napríklad tatárska omáčka alebo káva. V týchto prípadoch musel nadnárodný výrobca na základe spotrebiteľských testov upraviť zloženie výrobkov predávaných na Slovensku, aby sa na trhu presadil voči tradičnému slovenskému výrobcovi. Príčinou dvojitej kvality môžu byť aj cenové dôvody, z dôvodu nižšej kúpyschopnosti slovenských spotrebiteľov a dvojnásobnej sadzbe DPH oproti Rakúsku,“ tvrdí Jarmila Halgašová.

Podľa nej treba posudzovať každý prípad individuálne, aby nepodporil nákupnú turistiku do zahraničia a tým uškodil slovenským potravinárom.

Máme tu teda dva pohľady – nepoškodiť potravinárom upozorňovaním na rozdielnu kvalitu výrobkov, alebo sa snažiť bojovať za rovnakú kvalitu potravín ako na západe a nepoškodzovať spotrebiteľov druhotriednym tovarom. Kľúčom na vyriešenie sú zrejme spotrebitelia.

 


ČO ZISTILI KONTROLÓRI

Koncom roka 2016 Štátna veterinárna a potravinová správa urobila nákupy v Bratislave a v rakúskych mestečkách Hainburg a Kittsee, zamerali sa na rovnaké výrobky, aby ich vedeli porovnať. Kúpili 22 výrobkov, z toho 6 mliečnych, 5 mäsových, 2 rybacie, 2 čokolády, 1 pekárenský výrobok, 1 káva, 1 čaj, 2 nápoje, 1 koreniaca zmes, 1 korenina.

Ilustračná snímka 5 fotografií v galérii Ilustračná snímka Zdroj: Shutterstock

Žiadne rozdiely: Marhuľový jogurt, Milka čokoláda, káva Nescafe, vegeta, Toffifee, filé z aljašskej tresky, saláma Feurika, syr Gouda, rímska šunka

Malé rozdiely: Bravčové vo vlastnej šťave, frankfurtské párky, delikatesná šunka

Väčšie rozdiely: Vanilkový puding, 10 rybích prstov, Clever pomarančová limonáda, oplátky Manner s lieskovcovou náplňou, Coca-Cola, Earl Gray čierny čaj, mozzarella v náleve, mozzarella v slanom náleve, emmentaler, mletá škorica

Pri väčších rozdieloch boli v niektorých prípadoch rozdielne chuť a vzhľad, kvalita, v niektorých zloženie, vo dvoch prípadoch aj hmotnosť.

•     •     •

Po zverejnení testov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy sa dôrazne ohradila spoločnosť Josef Manner & Comp. AG, ktorá dodáva na trh keksy Manner Neapolitaner. Podľa stanoviska spoločnosti obsahujú všetky jej produkty identické suroviny uvedené v zozname prísad a receptúra rezov Manner Neapolitaner sa už mnoho rokov nemení, rezy Manner Neapolitaner sa pre všetky cieľové trhy vyrábajú v identickom zložení z rovnakých surovín. "Rozdielna chuť plnených oblátok, ktorú uvádza ministerstvo pôdohospodárstva, je údajne spôsobená spojením prírodných a technologických zmien. Keďže nepoznáme metodiku senzorického testovania, chceme týmto požiadať ministerstvo o zverejnenie protokolov z testovania, aby sme sa mohli k spôsobu testovania a výsledku vyjadriť," napísala firma v stanovisku.


 

 

Príbeh zúfalstva a znovuzrodenia: V Afganistane ho rozmetala mína, silu mu vrátil anjel s tvárou ženy
Umelecký kováč: Tito robí so železom divy, ak ide len o komerčné zarábanie, je to nuda, hovorí
Textár Elánu Juraj Soviar: Básnici žijú na okraji spoločnosti a sú finančne podhodnotení

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×