Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Láska z Karibiku: Príbeh Zoliho a exotickej Rosy pripomína juhoamerickú telenovelu!

14.03.2017 (10/2017) Príbeh Zoliho (45) a Rosy(33) začal v Karibiku a naozaj pripomína juhoamerickú telenovelu. Výsledkom je šťastné manželstvo, dve dcérky a spoločný život v Gabčíkove.
Láska z Karibiku: Príbeh Zoliho a exotickej Rosy pripomína juhoamerickú telenovelu!
5 fotografií v galérii
Zoltán požiadal Rosu o ruku po šiestich stretnutiach.
Autor fotografie: Peter Brenkus

Keď Zoltán a Rosa prišli na naše pozvanie ku nám do redakcie, na prvý pohľad bolo vidieť, že sa majú radi. Aj z ich spoločného rozhovoru bolo cítiť súlad a harmóniu. Rosa sa smiala na manželovom vtipkovaní, túlila sa k nemu, len občas mu s úsmevom uštedrila štuchanec a povedala s milým prízvukom: „Ale to tak vôbec nebolo, láska.“ Keď sme sa opýtali, kde a ako sa stretli muž zo Slovenska a dievča z Dominikánskej republiky, Rosa diplomaticky so šibalským pohľadom prenechala slovo manželovi, ktorého materinským jazykom je maďarčina: „Povedz to ty, ty hovoríš lepšie po slovensky.“ Zoli jej zakontroval: „Ja som ťa aj tak najviac ľúbil, keď si mi nerozumela.“ Rosa na neho zo žartu zazrie a so Zoltánovým rozprávaním sa vraciame do roku 2006.

„Pracoval som na výletných lodiach v Karibiku ako čašník. Raz za dva týždne naša loď na štyri a pol hodiny pristála na ostrove Martinik – a tam som ju zbadal. Pracovala v darčekovom obchode a ja som sa v jednom okamihu zamiloval na celý život. Stretli sme sa šesťkrát na štyri hodiny, potom sa už mala vrátiť domov do Santo Dominga. Rozhodol som sa, že ju požiadam o ruku. Povedala áno, lebo nevedela, čo sa pýtam,“ tvrdí Zoli so smiechom. Rosa ukáže svoj krásny biely úsmev a nesúhlasne krúti hlavou. Faktom však je, že tí dvaja sa spočiatku skutočne nevedeli dohovoriť!

Tvrdili im, že sú blázni, oni si však aj po rokoch rozumejú. 5 fotografií v galérii Tvrdili im, že sú blázni, oni si však aj po rokoch rozumejú. Zdroj: Archív Z. N.

Prsteň vo vzduchu

„Ja som nerozprával po španielsky, ona nehovorila po anglicky. Dohovárali sme sa rukami-nohami. Na lodi som mal kolegov Španielov. S Rosou sme telefonovali tak, že som niektorému povedal, čo sa chcem Rosy opýtať a on s ňou potom hodinu klebetil. Keď sa konečne dorozprávali, pýtal som sa – no, čo hovorila? Väčšinou som sa nič nedozvedel, len ma potľapkali po pleci a povedali – Zoli, je to super baba, vezmi si ju,“ smeje sa. Keď sa rozhodol požiadať Rosu o ruku na stretnutí, ktoré malo byť ich posledným, nechal si to pekne po španielsky napísať na papierik. „Nakoniec to však dopadlo úplne inak a nemusel som nič hovoriť. Našťastie, lebo som bol taký roztrasený, že by som to z toho papiera určite neprečítal,“ tvrdí Zoli. „Jedli sme, rozprávali sme sa a vytiahol som škatuľku s prsteňom. Ako som ju však otváral, prsteň vyletel oblúkom von. Rosita ho jednou rukou zachytila vo vzduchu, natiahla si ho na prstenník a povedala ‚sí‘,“ hovorí o originálnych zásnubách.

Problémy s úradmi

V januári 2007 Rosa odcestovala domov do Dominikánskej republiky a Zoli zostal pracovať na lodi. Po dovolenke na Slovensku sa vracal do práce a chcel si kúpiť letenku do Dominikánskej republiky. „Už som mal vypísanú letenku do Dominiky a pani za pultom sa ma pýta, prečo tam idem. Vysvetlil som jej, že tam mám snúbenicu a idem ju navštíviť. A nie je ona náhodou z Dominikánskej republiky, pýta sa ma. Hovorím – ja neviem. Ona teda vraví, nech jej dám Rosino číslo. Zavolala jej a prepísala mi letenku. Mal som obrovské šťastie, bol by som letel úplne inde,“ smeje sa Zoli. „Bol som tam deväť dní, ale Rosa vtedy ešte veľmi neverila, že sa naozaj vezmeme. Vrátil som sa na loď a jej trvalo osem mesiacov, kým vybavila všetky papiere. Svadbu sme mali v roku 2008 v auguste,“ rozpráva Zoltán. Ani to však nebolo jednoduché.

„Doma na Slovensku som sa pýtal na ministerstve vnútra, ako najjednoduchšie dostanem Rosu sem. Povedali mi, že mám ísť do Dominikánskej republiky, tam sa s ňou oženiť, potom dostane schengenské víza a privediem ju na Slovensko. A to bol najväčší omyl. Mala pricestovať ona a svadbu sme mali mať tu, bola by dostala pobytové víza okamžite,“ hovorí Zoltán o peripetiách s úradmi. V Dominikánskej republike totiž Slovensko nemá veľvyslanectvo a kým sem mohli spolu prísť, stálo ich to veľa času, námahy a peňazí. Napokon v januári 2009 Rosa konečne pricestovala do svojho nového domova.

Svadbu mali v Dominikánskej republike. 5 fotografií v galérii Svadbu mali v Dominikánskej republike. Zdroj: Archív Z. N.

Ťažký začiatok

Prvé mesiace na Slovensku mladá žena hodnotí slovami: „Bolo to veľmi ťažké. Prišla som do krajiny, o ktorej som vôbec nič nevedela. Navyše som nikomu nerozumela a nechápala som, ako ľudia vlastne rozprávajú. V Gabčíkove sa totiž hovorí väčšinou po maďarsky a ja som ledva vedela pár slov po slovensky. Svokra, u ktorej som bývala, hovorí len po maďarsky. Vôbec sme spolu nemohli komunikovať.“ Zoli vysvetľuje: „Ja som sa totiž vrátil na loď a bol som tam ešte dva roky. Rosa bola s mojou mamou sama. Ona si vlastne vzala moju mamu, nie mňa,“ smeje sa. Rosa pokračuje: „Moja svokra je veľmi dobrá. Spočiatku mi varila každý deň len ryžu, lebo zo slovenských jedál som nedokázala zjesť nič. Ale dnes už zjem skoro všetko,“ tvrdí.

Na otázku, či občas uvarí aj niečo karibské, Rosa krúti hlavou. „Nedá sa to. Sú tu úplne iné suroviny. A aj tie, ktoré sa tu dajú kúpiť, ako naprík­lad avokádo, sa na naše vôbec nepodobajú.“ Rosa je vizážistka a kozmetička a hneď v máji po príchode si našla prácu v kozmetickom salóne. „Veľa ľudí hovorí po slovensky a tvrdia, že práca v našom okolí sa nedá nájsť. Moja žena si ju našla do pár mesiacov,“ hovorí Zoli s obdivom. Rosa dodáva: „Ja zase veľmi obdivujem slovenské ženy. Sú veľmi krásne a pracovité. Dokážu toho naozaj veľa zvládnuť a pritom aj dobre vyzerajú. Vôbec nie sú lenivé,“ konštatuje.

Prijali ju medzi seba

Na otázku, ako vnímala Slovákov, Rosita odpovedá bez zaváhania: „Ľudia sú tu veľmi konzervatívni. Kontrolujú sa, rozmýšľajú o tom, ako budú vyzerať pred druhými. U nás nad tým nerozmýšľajú. Hovoria to, čo cítia. Podstatné je, aby boli oni šťastní. Tu to tak nie je. Niektorí ľudia vám hovoria jedno a myslia si iné. Ale Slováci sú väčšinou veľmi milí.“ Rosita netají, že spočiatku bola pre ľudí na dedine atrakciou. „Pamätám si, keď sme išli prvý raz do kostola, všetci pozerali len na mňa. Ale už sme si na seba zvykli. Mám šťastie, lebo ma prijali medzi seba.“ Zoli vtipkuje: „Rosa už po slovensky vie celkom dobre, no predstavte si, že za tie roky sa nenaučila po maďarsky. Vraj sa to nedá. Naše dcéry však hovoria štyrmi jazykmi. Po slovensky, maďarsky, po anglicky aj španielsky.“

Dcérky Sofia a Rosa Angelyia majú medzi deťmi v Gabčíkove veľa kamarátov. 5 fotografií v galérii Dcérky Sofia a Rosa Angelyia majú medzi deťmi v Gabčíkove veľa kamarátov. Zdroj: Archív Z. N.

Rosa nám ukazuje fotografie dvoch krásnych dievčatiek Sofie (6) a Rosy Angelyie (4). Na začiatok ich „skutočného“ spoločného manželského života po Zoliho návrate z lode spomínajú radi. Zoltán hovorí: „Spočiatku, keď Rosa ešte celkom nerozumela po slovensky, si občas myslela, že som povedal niečo iné, než som povedal a urazila sa. A potom sa so mnou dlho nerozprávala. A navyše mi nechcela povedať, čo sa stalo. Teraz, keď sa nahnevá, vydrží mlčať len päť minút,“ smeje sa. Rosa sa tiež smeje, vzápätí však svojho manžela chytí za ruku a povie: „Pre mňa bolo všetko dokonalé. Presne tak, ako som si manželstvo s ním predstavovala.“

Tu som doma

Rosu na Slovensku navštívila minulý mesiac jedna z jej sestier. „Hovorila, že je tu strašná zima,“ smeje sa Rosa. „Ja som sem prišla vtedy v januári do najväčšej zimy a prvý raz som videla sneh. Bolo ho naozaj veľa a aj ja som ho musela lopatou odhadzovať. Bolo to krásne,“ smeje sa, hoci priznáva, že karibské slnko jej počas zimných mesiacov chýba. Pochádza z veľkej rodiny, má osem sestier a troch bratov. „Keď som k nim prišiel prvý raz, všetci boli nastúpení v obývačke. V živote som toľko ľudí nevidel. Ukázala na svoje sestry a hovorí – si si istý, že si vybral tú správnu?“ vtipkuje Zoltán. Rosa bola v roku 2015 v Dominikánskej republike aj s deťmi. „Teraz, keď máme dievčatá, môj život je už tu. Kým sa nám však narodili deti, veľakrát som si hovorila, že to tu nezvládnem, že sa chcem vrátiť. Veľa som plakala za domovom, no keď som tam konečne prišla, zrazu na mňa to obrovské veľkomesto pôsobilo rušivo. Všade hluk, hudba, ľudia v noci nespia. V Gabčíkove som zvyknutá na pokoj a ticho. Keď som sa vrátila, uvedomila som si, že doma som už tu na Slovensku,“ hovorí.

Úplní blázni?

Láska Rosy a Zoltána prekonala obrovskú vzdialenosť, rečovú bariéru aj rozdielnosť kultúr. Dnes sú manželmi už deviaty rok. „Pamätám si, ako sme pred svadbou v Dominikánskej republike robili spomienkové video. Kameraman nám dával rôzne pokyny a ja som mu, samozrejme, vôbec nerozumel. Už bol zo mňa nervózny, vzal si Rosu nabok a pýta sa jej, ako sa rozprávame. Keď mu to celé vysvetlila, len hodil rukou a povedal, že sme obidvaja úplní blázni. Ja som však nerozmýšľal nad tým, ako budeme žiť, z čoho ani kde. Ani nad tým, čo ak mi utečie domov. Nič z toho ma nezaujímalo. Vedel som len, že chcem byť s ňou.“ Rosa sa usmieva a hovorí, že ona dobre vedela, že to nebude jednoduché. „Ja som, naopak, spočiatku pred svadbou veľa rozmýšľala. Vedela som, že sa mi zmení celý život, veď si chcem vziať muža z iného konca sveta. Vedela som však aj to, že ak si ho nevezmem a nechám ho odísť, budem to celý život ľutovať. Rozhodla som sa, že si ho teda vezmem a uvidíme,“ opäť ukáže krásny biely úsmev. A povie, dívajúc sa na svojho manžela: „A teraz som šťastná.“

Ich dcéry hovoria štyrmi jazykmi. 5 fotografií v galérii Ich dcéry hovoria štyrmi jazykmi. Zdroj: Archív Z. N.


Oscarová Kate Winslet sa po rokoch priznala: Chcela som byť herečkou, toto som musela znášať!
Ministerstvo dopravy platí funkciu cyklokoordinátora: Chce, aby Slováci nechali autá doma
Škoda Octavia po facelifte: Taká zvláštna ešte nebola, v tejto verzii sa už približuje k Superbu

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×