Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Exotický Biškek: Krásne ženy v parkoch, skvelé jedlo a na všetko dozerá súdruh Lenin

12.03.2017 (10/2017) Krásne ženy v parkoch, dobrosrdeční ľudia pri skvelom jedle. A na všetko dozerá socha súdruha Lenina. Exotický Biškek je lákavým mestom mnohých tvárí.
Exotický Biškek: Krásne ženy v parkoch, skvelé jedlo a na všetko dozerá súdruh Lenin
8 fotografií v galérii
Na námestí Ala Too je stále živo.
Autor fotografie: Shutterstock

Už len prílet do hlavného mesta Kirgizska má nesmierne zaujímavú príchuť, keďže jeho dominantou sú nádherné hory. Zasnežené pahorky pohoria Alatau sa rozlievajú krajinou, aby sa viac na východe mohli napojiť na legendárny Ťanšan. Pri ceste z letiska do centra Biškeku sa panoráma zaplní ostrými štítmi posiatymi snehom. Rozprávkové privítanie. Už len niekoľko zaprášených mestečiek a dediniek po ceste do hlavného mesta a človek sa ponorí do jeho reálií. Žije tu takmer milión ľudí, no nikto tu nemá pocit veľkomesta. Desiatky malých zelených parkov a námestí z neho tvoria príjemnejšie miesto, než si vie návštevník predstaviť.

Tí starší poznajú Biškek pod menom Frunze. Práve odtiaľto pochádza slávny sovietsky veliteľ, ktorý si podmanil mnohé stredoázijské mestá a pričlenil tieto oblasti k rozpínavému Sovietskemu zväzu. Aj dnes sa v modernom meste často prelínajú spomienky na socialistickú minulosť s víziami demokratickej budúcnosti. Rodák Frunze tu má dokonca dodnes svoje vlastné múzeum s rodným domom. Mnohí domáci sa s tým nevedia vyrovnať, pretože v ňom vidia zradcu, ktorý nechal krajinu padnúť do rúk Sovietom. Iní ho, naopak, velebia za to, že tým dal Kirgizsku šancu na rozvoj.

Biškek a Ašchabad sú jediné hlavné mestá Strednej Ázie, kde stojí socha Lenina. 8 fotografií v galérii Biškek a Ašchabad sú jediné hlavné mestá Strednej Ázie, kde stojí socha Lenina. Zdroj: Tomáš Kubuš

Raj v centre

Každá významná historická postava v sebe nesie akúsi kontroverznosť. Tak či onak, dnes tu má okrem múzea aj sochu pred železničnou stanicou a hoci jej nikto takmer nevenuje pozornosť, patrí k mestu. Park, kde sa medzi stromami ukrýva lunapark, nesie meno sovietskeho veliteľa Panfilova. Človek akoby odrazu ani nekráčal mestom a ocitol sa v prírode plnej stromov. Každý voľný priestor patrí niektorému z kolotočov, a tak sa tu podvečer ozýva smiech, krik a cítiť odtiaľto život.

Monumentálne sovietske námestia sú chladné a prázdne, no parky, tie si vedia Kirgizi naplno užiť. Kto chce stretnúť mladých, toto je to pravé miesto. Neďaleká ekonomická fakulta sem vohnala desiatky študentov. Sedia na lavičkách, bavia sa, počúvajú hudbu, odvezú sa na ruskom kole a je zaujímavé všímať si, ako po sebe pokukujú dievčenské a chlapčenské skupinky. Fontána osviežuje vzduch, a keď sa človek rozhliadne okolo seba, cíti, že Kirgizi tu našli svoj maličký kúsok raja priamo v centre mesta.

Lady a Moskviče

Jedna z dvoch hlavných tepien pretínajúcich Biškek nesie meno Žibek Žoli, teda Hodvábna cesta. Aj týmito miestami sa kedysi ťahali cesty s prívlastkom hodvábne a prúdil nimi orientálny tovar do Perzie či Číny. Z tejto slávnej epochy by sme v dnešnom Biškeku nenašli ani stopu, pretože vtedy ešte ne­existoval, no stačilo by vyjsť pár desiatok kilometrov za mesto a hneď by sme na majáky minulosti natrafili. Žibek Žoli kedysi niesla meno „večne živého“ Lenina a je rušnou tepnou mesta, okolo ktorej vyrástli socialistické sídliská s domami. Aj tu vidno lesk a biedu Biškeku. Len čo totiž človek opustí hlavnú ulicu Chuy, zmenia sa kulisy. Pod panelákmi sedí niekoľko starších ľudí, zhovárajú sa a nalievajú si z malého samovaru horúci čaj. Presne takto tu sedávali pred štyridsiatimi rokmi. Pred domami stoja zaparkované staré Lady, sem-tam sa objaví veterán v podobe Moskviča.

Kirgizky patria k najkrajším ženám v Strednej Ázii. 8 fotografií v galérii Kirgizky patria k najkrajším ženám v Strednej Ázii. Zdroj: Tomáš Kubuš

Tí, ktorí na to majú, si kúpili lacné auto kórejskej výroby. Cítiť tu chudobu, priemerný mesačný zárobok ledva atakuje hranicu 150 dolárov. Symbolom ulice Žibek Žoli sa stala ruská ortodoxná Katedrála vzkriesenia Krista. Aj napriek tomu, že je Kirgizsko moslimskou krajinou, dodnes tu v šesťmiliónovej krajine žije takmer 800 000 kresťanov. Najviac z nich pochádza z Ukrajiny či Ruska, teda z krajín, ktoré sa podieľali na budovaní stredoázijského socializmu a po páde sovietskeho režimu tu zostali žiť. Sýtomodré kupoly a vežičky katedrály sa dvíhajú k nebu a ponad koruny stromov, aby každý vedel, kam má ísť.

Katedrála na udobrenie

Pred kovovou bránou sedí na zemi tucet žobrákov. Sú tu „bábušky“ ako vystrihnuté zo starých ruských filmov, ale aj podgurážení chlapi, ktorým z tašky vytŕča fľaša vodky. Všetci majú natiahnuté ruky k okoloidúcim, no len málokto sa pri nich zastaví a dá im niekoľko mincí. „Nájsť ortodoxnú katedrálu v Strednej Ázii nie je ničím zvláštnym. Zvláštne je to, kedy ju postavili,“ hovorí Jurij, ktorý je tiež etnický Rus, no narodil sa v Biškeku. Katedrála tu stojí od roku 1943. Postavili ju v období, keď stovky kostolov či mešít v Sovietskom zväze zničili v rámci potláčania náboženského cítenia obyvateľov a militantného ateizmu. „Tisícky kostolov sa stratili, iné slúžili ako sklady či stajne, no tú katedrálu postavili, aby si udobrili miestnych ľudí,“ dodáva Jurij.

Pôsobí vznešene, akoby ju preniesli z moskovského Kremľa, pre miestnych je oázou pokoja. Pred vstupom do katedrály sa veriaci trikrát prežehnajú. Vnútri je pomerne plno, hoci nie je omša. Ľudia pobozkajú staré ikony rozvešané na stenách, pomodlia sa pred nimi a veria, že nad nimi budú svätci držať ochrannú ruku. Vonku na ulici posedáva niekoľko obchodníkov s prebytkami zeleniny, ovocia či čerstvo napečeným chlebom. Na prvý pohľad sa však zdá, že skôr ako predávanie je pre nich na prvom mieste kontakt s ľuďmi či priateľmi. Tu sa niekto zastaví a pozhovára sa, tam si niekto prisadne a podávajú sa ruky. Ľudia tu k sebe majú akosi bližšie.

Ošský bazár je dušou mesta. 8 fotografií v galérii Ošský bazár je dušou mesta. Zdroj: Tomáš Kubuš

Stará dobrá korupcia

Hlavným námestím Biškeku je miesto zvané Ala Too. Ak by sme ho porovnali so staručkými námestiami Registan v Samarkande či Lajbi Chauz v Buchare, ide o novorodenca, pretože ho plánovači mesta postavili kameň po kameni len v roku 1984. Žiaden rok v týchto končinách nie je náhodný a výnimkou nie je ani Ala Too. Mesto vzniklo ako pripomienka 60. výročia, odkedy sa stalo Kirgizsko súčasťou ZSSR. Kedysi na ňom stála obrovská socha Lenina, no v roku 2003 ju, našťastie, vystriedala alegória slobody, ktorú tu volajú Erkindik. Ani tá už však dnes nestojí, lebo na piedestál vycválal hrdina Manas na svojom koni.

Námestie Ala Too je azda najväčšou voľnou plochou celého Biškeku a z oboch strán ho lemujú krásne zelené parky. Biškek by mohol pokojne nosiť prezývku – mesto parkov, pretože sú takmer všade. Pod obrovitánskou kirgizskou vlajkou, ktorej dominuje tzv. tündük, teda srdce jurty, stojí čestná stráž v slávnostných uniformách. Každé ráno ju vytiahnu na vrchol stožiara, aby viala nad hlavami ľudí.

Námestie počas svojho krátkeho života zažilo pomerne veľa, no najčastejšie si spomína na turbulentné 21. storočie, pretože v roku 2005 týmito miestami prehrmela Tulipánová revolúcia. Tá po ostrých protestoch stála prezidenta Askara Akajeva kreslo a musel utiecť do Moskvy. Aj v roku 2010 sa ním niesli revolučné výkriky, ktoré zmietli prezidenta Bakijeva. „Naším najväčším problémom je korupcia,“ prehovoria študenti miestnej univerzity. „Každý v štátnom aparáte v nej má ponorené ruky. Ak sa to nezmení, nemôžeme napredovať a vyrovnať sa iným krajinám,“ zdôveria sa. Miestni policajti patria k najskorumpovanejším v Strednej Ázii a radi si vystriehnu zahraničných návštevníkov, aby z nich vytriasli niekoľko eur či dolárov.

Nádherné chleby zvané non predávajú priamo na ulici. Najlepšie sú čerstvé. 8 fotografií v galérii Nádherné chleby zvané non predávajú priamo na ulici. Najlepšie sú čerstvé. Zdroj: Tomáš Kubuš

Vladimir Iľjič večne živý

Koniec námestia patrí neveľkej soche spisovateľa Čingiza Ajtmatova, ktorého osudy sú s Kirgizskom veľmi úzko prepletené. Najväčším monumentom námestia Ala Too je však snehobiela kocka, ukrývajúca v sebe múzeum. Ani to však nie je hocijaké, pretože sa o ňom hovorí ako o najväčšom múzeu októbrovej revolúcie. Niekoľko miestností patrí aj starovekej histórii Kirgizska, no podstatnú časť predstavujú hrdinovia revolúcie, ich busty, výstrižky z novín. Školákom na výlete, ktorí tadiaľ prechádzajú, sú všetky tie zamračené tváre príliš vzdialené. Lenin z námestia zmizol, no nevytratil sa úplne. Presťahovali ho totiž k zadnej strane múzea. Pod ním vyrástla veľká päťcípová hviezda, naplnená kvetmi. Vladimir Iľjič vystiera pred seba ruku, akoby chcel uchopiť časy dávno minulé.

Biškek je spoločne s turkménskym Ašchabadom jediným hlavným mestom Strednej Ázie, kde si tohto kontroverzného revolucionára ponechali. Nielen to, tu v Kirgizsku sa s ním človek stretne v mnohých mestách. „Ak by nebolo Rusov, vzali by nás Číňania a násilne by nás pripojili k sebe,“ vysvetľuje starší taxikár svoj pohľad. „Pozri na Ujgurov, aj oni sú moslimovia a nemajú žiadne práva. To isté by sa stalo nám. Sovietsky zväz nás zachránil, no mnohí mladí to nechápu,“ rozhorčí sa. Žiadna iná krajina naokolo nemá v sebe toľko spomienok na socializmus, ako práve Kirgizsko.

Plamene pod kamennou jurtou

Dubový park je najstaršou a najobľúbenejšou zelenou oázou Biškeku, slúži ako miesto spoločenských stretnutí. Hovorí sa, že práve tu nájdete najstaršie časti dnešného hlavného mesta. Niektoré stromy tu majú viac než sto rokov. Začiatok parku patrí sochám, no domácich skôr pritiahne fontána striekajúca vodu. Pre deti tu vztýčili skákajúci hrad. Mladí aj starí posedávajú na lavičkách, sú tu trasy na bicyklovanie či korčuľovanie. Jedna celá ulička pod košatými dubmi patrí pingpongovým stolom. Permanentne stoja na chodníku a už z diaľky počuť údery ľahkej loptičky. Každý hrá s každým, koho stretne a niekedy je tu toľko ľudí, akoby sa hrali majstrovstvá. Ruina niekdajšieho Kostola svätého Mikuláša sa dnešných dní nedožila, ale jej tvar dáva tušiť, že kedysi sa odtiaľto parkom vznášal spev zvonov.

Pohoda pri pingpongu v dubovom parku. 8 fotografií v galérii Pohoda pri pingpongu v dubovom parku. Zdroj: Tomáš Kubuš

Dubový park sa odrazu rozplynie a na druhej strane cesty hrdo stojí nádherná neoklasicistická budova pripomínajúca antický chrám. Vnútri sa konajú operné či divadelné predstavenia. Zastaví sa tu takmer každá svadba. Nevesty v bielych rozprávkových šatách pripomínajúce premaľované bábiky tu vystúpia z prena­jatých limuzín a kráčajú až k monumentu. Svadby v Kirgizsku sú okázalé a niekedy až prehnane drahé. Monument víťazstva pripomína jurtu bez vonkajšieho obalu. Kirgizi tak chceli vyjadriť svoje prepojenie s nomádskym spôsobom života, ktorí mnohí stále praktizujú. Pod granitovými klenbami horí večný oheň za obete druhej svetovej vojny, pri ňom sú pohodené zvädnuté kvety a nad plameňmi stojí socha matky, ktorej muži a synovia sa nevrátili z vojny. Podobnému osudu tu čelili tisíce žien.

Hrdina Manas

Medzi symboly Biškeku patrí Biely dom stojaci v centre mesta. Jeho meno navodzuje prezidentskú atmosféru a podobne ako vo Washingtone predstavuje sídlo dnešnej hlavy štátu. Naokolo vždy stretnete niekoľkých naškrobených policajtov, ktorí si s vážnou tvárou každého premerajú. Budova v nevábnom stalinovskom štýle je obložená bielym mramorom, pred jej fasádou rastú kvety a rozlieha sa príjemný park. Je však za hrubými mrežami, a tak sa v ňom nedá poprechádzať. Všetko naokolo je akési sterilné a čisté, bez života. Na mrežiach visia pripnuté kvety a mená ľudí vtlačené do kameňa pripomínajú obete z prevratu z roku 2010. Vtedy sa tu strieľalo a dokonca aj prezidentský palác zachvátili plamene. Podľa mnohých mali zhorieť práve archívy, ktoré dokumentovali škandály bývalého prezidenta, a tak to nepokladajú za náhodu.

Megalomanská architektúra sa nepodpísala len na paláci, ale aj na filharmónii ležiacej niekoľko stoviek metrov vedľa. Podobne ako na námestí Ala Too, aj tu sedí hrdina Manas na svojom koni. Predstavuje kirgizský národný epos o udatnom bojovníkovi, ktorý je taký rozsiahly, že je dvadsaťkrát dlhší než Homérova Iliada s Odyseou. Fontána pred filharmóniou poskytuje v horúci deň skvelé osvieženie. Mladé študentky kráčajú na jej okraji a nechávajú na seba striekať vodu roznášajúcu vetrom. Kirgizské dievčatá patria k najkrajším v Strednej Ázii. Akoby sa v nich skĺbila ruská krása s ázijskými črtami. Čierne vlasy, šikmejšie oči, niektoré majú dokonca výrazne ázijské rysy, no pôsobia exoticky.

Budova štátnej filharmónie so sochou Manasa. 8 fotografií v galérii Budova štátnej filharmónie so sochou Manasa. Zdroj: Tomáš Kubuš

Nezabudnúť na šašlík

Na osvieženie dobre padne aj ľadový čaj, ktorý čapujú z veľkých bandasiek takmer na každom rohu ulice. Ženy v zásterách sedia pod slnečníkmi a pred sebou majú vystavené tri bandasky. Stačí prísť, zaplatiť pár somov a dúšok ľadového čaju je len váš. Domáci majú ešte radšej ako čaj nápoj zvaný šoro, podobajúci sa na kvas. Podvečer sa hlavná trieda Chuy zaplní ľuďmi a Biškek krásne ožije. Mnohí vyhľadávajú moderné reštaurácie s pizzou či suši, kto chce však ochutnať niečo domáce, tomu stačí zachytiť vôňu dreveného uhlia. Mäsové šašlíky robia v celej Strednej Ázii, no je veľká pravdepodobnosť, že ten najlepší ochutnáte práve v Biškeku.

Oproti obchodnému centru sa pod stromami krčí podnik s grilom, odkiaľ sa dvíhajú také intenzívne vône, že im podľahne aj najedený človek. Šašlíky sa grilujú na uhlí a ešte pred nimi „pristane“ na stole polievka hagor s kúskami hovädzieho, kuracieho a jahňacieho mäsa s pikantnou pastou a zeleninou. Zakusuje sa k nej čerstvý chlieb a všetko sa to dokonale dopĺňa zeleným čajom. K Biškeku však patrí aj chutný, no ostrý koňak či neskutočne lacná vodka. Stačí málo a hostina je na svete. Kirgizsko vie, ako očariť aj po gastronomickej stránke.

Bazárové svety

Najväčší z bazárov v Biškeku sa volá Dordoi. Leží na okraji mesta a je spleťou stoviek kontajnerov, z ktorých sa predávajú najmä koberce, oblečenie, topánky či elektrospotrebiče. Chodia sem nakupovať nielen ľudia z celého Kirgizska, ale aj neďalekého Kazachstanu. Najrušnejším miestom celého mesta je však Ošský bazár, ktorý v sebe nesie pravú exotiku Strednej Ázie. Neďaleká autobusová stanica sem neustále chrlí nových a nových ľudí. Bazár sa delí na niekoľko menších svetov. Jeden z nich patrí oblečeniu, iný kuchynským potrebám, no najlákavejším svetom je ten, ktorý ponúka domáce ovocie, zeleninu, syr či chlieb. Tu je duša Kirgizska. Bzukot ako v úli, bazárové ulice križujú desiatky exotických tvárí.

Sušené ovocie a oriešky na bazáre. 8 fotografií v galérii Sušené ovocie a oriešky na bazáre. Zdroj: Tomáš Kubuš

Kirgizi sú iní ako Uzbeci či Turkméni, pretože svoj pôvod hľadajú v mongolských kmeňoch žijúcich na brehu rieky Jenisej. To preto majú ázijskejšie črty tváre, šikmejšie oči a dokonca aj červenšie líca ako ostatní obyvatelia Strednej Ázie. Muži nosia často na hlavách kalpak, tradičnú vysokú bielu čapicu ozdobenú lemovaním a niektoré ženy si vlasy zahaľujú do šatky. Starší chlapi majú cez seba prehodený kabát, no väčšina už pochytila západnú módu. Ženy tu najčastejšie nosia šaty ozdobené kvietkami, mladé sa predvádzajú v sukniach či minisukniach. Začiatok bazára patrí malým obchodíkom, kde dievčatá predávajú miestny med a marmelády, ovocinári sedia pred pyramídami z naleštených jabĺk, broskýň a čerešní. Na rohu zbadáte mäsové výrobky visiace na železných hákoch. Majú tu aj miestne špeciality v podobe nevábne vyzerajúcich klobások, no domáci ich kupujú na kilá.

Sem-tam sa uličkou prejde žobrák, no hlavné slovo tu majú chlapci ťahajúci vozíky naložené tovarom. Tam si niekto objedná vrece orieškov, inde sušených marhúľ a všetko treba rýchlo previezť na miesto určenia. Vzduchom sa nesie vôňa čerstvo upečeného chleba. Jedia sa tu najmä ploché chleby zvané non, ktoré vedia dochutiť  koreninami či cibuľou. Pod krytou strieškou dýcha bazár plný orieškov, sušených plodov, korenín, čajov a bielych guľôčok zvaných churuty, ktoré chutia ako sušený jogurt. Pre odvážlivcov sa ponúka aj kumys, tradičný kirgizský nápoj z kobylieho mlieka. Vyrástli na ňom generácie nomádov a stal sa tak neoddeliteľnou súčasťou Kirgizska. Podobne ako aspoň na chvíľu návštevník, ktorý si túto krajinu azda ani nemôže nezamilovať.


Kirgizsko

V hornatej stredoázijskej republike známej úchvatnou prírodou žije na necelých 200 000 km² približne 5,9 milióna obyvateľov (údaj z roku 2015). Viac ako tri štvrtiny z nich vyznávajú islam, z jazykov sa okrem kirgizštiny používa aj uzbečtina a ruština. Menou je kirgizský som. V minulosti patrila krajina dlhé obdobie pod ochranné krídla svojho „veľkého brata“. Najskôr v podobe autonómnej sovietskej republiky Turkestan, neskôr ako Kirgizská sovietska socialistická republika. Nezávislosť získala až v roku 1991.

 


Beyoncé sa na dvojičky pripravuje vo veľkom: Môže toľko stáť detská izba?
Susedia premenili pozemky za dedinou na skládku: Naozaj si môžu na vlastnom robiť, čo chcú?
V Číne prekážky nepoznajú: Takúto vlakovú trať ste ešte nevideli!

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×