Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Ako sa prehráva: Vyskúšali sme herne s automatmi, vyjsť von s výhrou je ťažké!

12.03.2017 (10/2017) Po skoro štvrťstoročí som sa znova ocitol v herni s automatmi. V Bratislave, ktorá je teraz rozvadená až na dreň pri otázke, či herne zakázať, alebo ich nechať.
Ako sa prehráva: Vyskúšali sme herne s automatmi, vyjsť von s výhrou je ťažké!
6 fotografií v galérii
Ilustračná snímka
Autor fotografie: Shutterstock‎

Vchod do herne v bratislavskej Karlovej Vsi je cez dvoje dvere, človek sa ocitne v tmavej miestnosti osvetlenej modrými neónmi a plnej blikajúcich automatov. O tretej popoludní boli v herni traja ľudia, štvrtý – pripitý – práve vychádzal z toalety. Neistým krokom sa pobral za mnou a podával ruku, že: „Dávno si tu nebol, kamarát!“ Nepomohlo vysvetľovanie, že som tam prvýkrát v živote, bolo jasné, že neuveril. Bol si istý, že ma pozná.

V raných deväťdesiatych rokoch, po páde komunizmu, som ešte pred presťahovaním do Bratislavy ako mladý človek žijúci na strednom Slovensku nechcel ostať bez práce, tak som bral robotu, aká prišla. Ocitol som sa na dlhé mesiace v herni s automatmi ako krupiér. Teda krupiér je silné slovo, skôr „rozmieňač“ peňazí, „vysýpač“ popolníkov a „podopierač“ ožratých chlapov, ktorých bolo treba vyprevadiť z herne na ulicu. Pripitý chlapík v Karlovej Vsi z minulého týždňa mi pripomínal bývalého kolegu krupiéra spred štvrťstoročia. Ten si tiež občas vypil a už po pár pohárikoch mal pocit, že všetkých na svete pozná, že je kontrolór vykurovacích kotlov a stále hučal, že v herni „plýtiť cin“ (cítiť plyn). Po chvíli si uvedomil, kde je a nahádzal do automatov týždenné prepitné aj peniaze od manželky, ktoré mu dala, aby jej kúpil Burdu a v metrovom textile šifón s modrými kvietkami. Domov išiel po šichte bez peňazí aj nákupu. Takže pripitý Karlovovešťan, ktorý ma presviedčal, že sa poznáme, ma spomienkami vrátil niekde do roku 1993 a do inej časti krajiny.

„Ovocíčko“

Cieľ terajšej návštevy herne v Karlovej Vsi však bol iný – urobiť v čase divokých bratislavských hádok o existencii herní reportáž, ako fungujú a ako sa v nich hrá. Redakcia mi dala limit 80 eur, ktoré som mohol prehrať.

Čo s nimi? Pre niektorých sú herne ríše zla, iným neprekážajú. 6 fotografií v galérii Čo s nimi? Pre niektorých sú herne ríše zla, iným neprekážajú. Zdroj: Shutterstock

Hoci som v herni nebol naozaj už roky, rýchlo som sa zorientoval a našiel si mašinu, ktorej sa na displeji točilo rôzne ovocie – slivky, čerešne, jablká, pomaranče, a keď hráč dosiahne dostatočný počet rovnakého ovocia, dostane výhru.

Uložil som si zadok na vysokú stoličku a – hm, časy sa trochu zmenili. Už netreba do automatov hádzať mince ako kedysi, mašiny berú aj bankovky, takže krupiéri majú o robotu menej, nemusia rozmieňať. Stroj „vcucol“ 50 eur a začal som stláčať tlačidlo štart. Ovocie sa točilo, slivky sa striedali s čerešňami, za každé stlačenie mi odčítalo z kreditu 10 centov. Po pár stlačeniach prišla prvá výhra – 4,60 eur. Kým sa mi pripísala na kredit, obhliadal som si mašinu, do očí mi padla nálepka s telefónnym číslom 0800 800 900 – linka pomoci pre problémy s hraním. Je to zrejme číslo na psychiatra, ktorý sa zaoberá závislosťou, lenže prevádzka linky je od 9.00 do 17.00, keď sú herne zvyčajne poloprázdne, napĺňajú sa až večer. Asi trochu od veci linka.

Zvýšil som stávku na 50 centov, čiže na jedno stlačenie odčítalo z kreditu 50 centov, aj výhra však mohla byť omnoho vyššia. Automat vydával milé zvuky, kredit sa zmenšoval, občas prišla malá výhra, no zatiaľ som bol v mínuse. Keď som mal už menej než 40 eur, zrazu prišlo niekoľko výhier za sebou, o chvíľu som mal 102 eur! Veď vklad som zdvojnásobil, super! Hlavou vírili myšlienky, že ráno som do optiky odniesol okuliare, aby mi vymenili prasknuté sklo, vyhratých 50 eur by mi takmer zaplatilo výmenu. Vybrať výhru? A ušetriť aj redakcii, ktorá by mi nemusela preplácať prehratú sumu? Alebo skúsiť ešte riskovať, keď teraz automat „dáva“? Riskol som to.

Stroj ma udržiaval hore, prišla výhra 2,20, hneď potom 9,60, zasa som niečo prehral, no kredit bol stále okolo stovky. Čo keby mi padol nejaký jackpot? Skúsim ešte a zvýšim stávku z 50 centov na 3 eurá, nech to stojí za to. Lenže hra na vyššie stávky veľmi rýchlo sťahovala z kreditu a odrazu som mal menej než 80 eur. Do toho však prišla ďalšia výhra a kredit poskočil na 110,70!

Lákajú najrôznejšími mašinami, zvukmi a svetlami. No nezahrali by ste si? 6 fotografií v galérii Lákajú najrôznejšími mašinami, zvukmi a svetlami. No nezahrali by ste si? Zdroj: Shutterstock

Rozhodnutie je jasné – dohrám do stovky, ak nič nevyhrám, vytiahnem sto eur, idem preč. Nešiel som. Potvora blikajúca lákala na vyššie výhry, vyššie stávky, vtiahla ma do hry. Neurotransmiter dopamín v mojom mozgu asi začal šliapať na plné gule. Na chvíľu som sa ocitol pod 100 eurami a zasa prišla výhra, kredit znova nad 100. No opäť som neskončil a riskoval ďalej, dúfal som vo vyššiu výhru. Netrvalo však dlho a na kredite nebolo ani 50 eur. Na nie veľmi pohodlnej stoličke ma začalo trochu krútiť. Zasa prišla výhra, zasa prehra, stroj ma dlho udržiaval v hre, no hore som sa už nedostal a po chvíli svietila na kredite nula.

Fúha, to bol dobrý „zošup“ dolu, prehraté všetko! Pomaly som sa postavil a uvedomil si, že z reproduktorov v tmavej herni ide hudba, taká prízemná, umca, umca. Kým som sedel pri stroji, vôbec som ju nevnímal, počul som iba cinkanie, zvonenie a melódiu automatu, stroj ma vtiahol do diania tak, že som nevnímal, čo sa deje okolo. Rozhliadol som sa po tmavej miestnosti a tam už nebol nik. Zvyšní hráči medzitým odišli, nevšimol som si kedy. Zdalo sa mi, že som bol v herni desať minút, pohľad na hodinky ma vyviedol z omylu, strávil som tam skoro hodinu! Čas sa stratil, peniaze takisto, akoby som preskočil hodinu zo života. Usmiata krupiérka sa spýtala, či ešte niečo donesie. No nie, stačilo.

Ako kedysi

Otvorili sa prvé dvere, druhé dvere a zrazu – vonku krásne slnečné počasie. Z toho prítmia herne, v ktorom som stratil pojem o čase a priestore, som sa zrazu objavil pred herňou, oči som prižmuroval, ako mi do nich vrážalo slnko, okolo išla teta s nákupom, na zastávke stáli ľudia čakajúci na autobus, ja pred herňou, v peňaženke mínus 50 eur, prázdnota.

Trochu ma prebralo pri spomienke, že na internetových stránkach herňa láka hráčov sloganmi, že príďte si odpočinúť, vychutnajte pocit víťazstva a získajte viac energie do života. Neodpočinul som si, nevychutnal pocit víťazstva a nemal som viac energie do života. Jediné, čo som vychutnal, bol pocit čerstvejšieho vzduchu pri odchode, dnu bolo totiž nafajčené, na herne zrejme protifajčiarsky zákon neplatí. Zvieralo žalúdok, telom išla prázdnota a beznádej, ako keď počúvate nejakého vládneho politika. Chvíľku sa prejdem a pôjdem do inej herne, do Petržalky. Vlastne pôjdem až podvečer, na siedmu. Mám ešte 30 eur, možno sa mi podarí vyhrať naspäť tých 50, čo som nechal v Karlovke.

Pri hre človek stráca prehľad o čase, priestore a peniazoch. Vyjsť z herne s výhrou je ťažké. 6 fotografií v galérii Pri hre človek stráca prehľad o čase, priestore a peniazoch. Vyjsť z herne s výhrou je ťažké. Zdroj: Shutterstock

Petržalka, sedem hodín desať minút, sídlisková herňa s desiatimi automatmi. Už na prvý pocit nie veľmi príťažlivá, cigaretovodymová šupa do nosa bola taká silná, že po desiatich prehratých eurách som išiel preč, dlhšie sa vydržať nedalo. Fajčiarsky raj, fajčiar si tam nemusel ani zapáliť a dostal do seba nikotínu, akoby ťahal jednu od druhej. Prehra bola rýchla, tentoraz som však vnímal okolie. Pri automatoch som bol síce sám, no pri bare sedeli štyria hostia. Hádali sa s televízorom, z ktorého práve zneli kriminoviny. Ani zamestnanci asi nemali svoj deň, bordel okolo strojov bol neodnesený, popolníky plné, prázdna fľaška a pohár.

Rýchly presun do inej časti Petržalky a odrazu som sa ocitol v modernej herni s asi štyrid­siatkou strojov vrátane rulety. Zdalo sa mi, že je ešte väčšia ako v skutočnosti, ale to preto, že na stenách boli zrkadlá, takže keď som sa vybral do jednej z uličiek so strojmi, narazil som nosom do studeného zrkadla, ulička tam nebola. Len som nerozumel, prečo som v tom zrkadle nevidel aj seba, keď som do neho išiel naraziť. Asi ma tie stroje nejako zmiatli a reálny život bol z hlavy vytlačený.

Pri strojoch sedelo asi šesť hráčov, obsluhovali dve krupiérky, jedna bola namaľovaná, akoby mala práve za sebou plastickú operáciu pier, k tomu „sekuriťák“, ktorý chodil nejakým novým nepredvídateľným štýlom. Napriek tomu, že piati zo šiestich hráčov fajčili, smrad nebol, asi dobrá vzduchotechnika. Pri jednom zo strojov sedel chlapík, ktorý mi z mojej mladosti pripomínal hráča, ktorého sme volali Zúrivec. Ani za dvadsať rokov mi z pamäti nezmizla jeho tvár, hovorilo sa, že je impotent, vraj to aj niekomu pod vplyvom alkoholu s plačom prezradil. Za minulého režimu robil kdesi pri výpočtovej technike. Keď som mal v herni službu, nemal som ho ako zákazníka rád. Keď nič nevyhral, vedel poriadne mlátiť päsťou do stroja a často sa dožadoval vstupu do herne aj po záverečnej. Keď boli dvere už zatvorené, no v herni sa svietilo, lebo sme počítali tržbu, bol schopný pol hodinu kopať do dverí a dobýjať sa dnu.

Krupiéri sú niečo ako zberné nádoby, v ktorých sú naukladané osudy hráčov, krupiéri vnímajú, aké sú životy hráčov, prežívajú ich s nimi. Znova sa mi vynorili spomienky a začal som porovnávať hráčov v petržalskej herni s tými, ktorých som si spred rokov pamätal zo stredného Slovenska. Pri jednom z automatov sedel hráč, ktorý nehral, len kibicoval druhému, ktorý si práve prehrával výplatu. Pred očami sa mi vynoril Robo, Róm, ktorý za „socíku“ zarobil v bani v Ostrave, práve sa mu veľmi robiť nechcelo, tak každý deň prišiel na kávičku do baru herne. Ráno si rozmenil mince za sto korún a vydržal s nimi do večera. Do herne chodil skôr debatovať. Občas hodil desaťkorunáčku do mašiny, päťkrát stlačil tlačidlo, či mu niečo necinkne. A znova debatoval s niekým, kto hral a znovu išiel na ďalšiu kávičku. Dobrá duša, pokojný človek, ktorý rozdával múdrosti všetkým mladším. V herni bol ako doma, deň bez neho si krupiér predstaviť nevedel. Odrazu ho však nebolo. Vraj si chcel kúpiť nový byt, tak išiel kdesi na Západ znova makať do baní. Bez rozlúčky, bez toho, že by niekomu niečo povedal, zmizol.

Výhra, prehra, výhra, prehra,... stroj vás vtiahne do diania tak, že nevnímate, čo sa deje okolo. 6 fotografií v galérii Výhra, prehra, výhra, prehra,... stroj vás vtiahne do diania tak, že nevnímate, čo sa deje okolo. Zdroj: Shutterstock‎

Neďaleko sedel ďalší hráč a ten bol dosť zahĺbený do hry. Prirovnal by som ho k mäsiarovi, ktorý bol v našej herni najväčším hráčom a kávičkárom. Bol schopný prehrať aj 10-tisíc korún za večer. V tichosti, sám. Blonďavý chlap ako hora s poriadnym bachorom sedel pri stroji a hádzal do mašiny jednu desaťkorunáčku za druhou. Vždy hral najvyššie stávky, iba o veľké výhry. Zvyčajne prehral. Možno aj stovky tisíc. Nikdy nedbal na zjav, oblečený chodil ako tulák. Vždy všetci špekulovali, odkiaľ má toľko peňazí na hranie, či je taký bohatý, alebo peniaze niekde kradol, alebo či neodov­zdával tržby z mäsa. Každý mal na to iný názor, všetci však toho hromotĺka rešpektovali. Odrazu prestal chodiť. Rumunger Robo, ktorý vždy všetko vedel, tvrdil, že mäsiar zrejme skončil na psychiatrii u Ludvíka Nábělka, ktorý vtedy začal na Slovensku program na liečenie gamblerov. Po pár mesiacoch sa mäsiar objavil znova, o polovicu chudší, evidentne zlomenejší. Znova začal hrať, ale už len krátko a občas.

Čo s nimi?

Aj v ďalšom hráčovi som videl chlapíka zo spomienok, volali sme ho Stavbár. Bol najväčší macher v herni, ktorý mal hneď po revolúcii stavebnú firmu, kúpil si Mercedes, chodil na Kanárske ostrovy. Prehral tisíc korún, otočil sa na stoličke pri automate a cez celú herňu arogantným hlasom, aký by sa dal prirovnať k niektorým dnešným veľmi rýchlo hovoriacim moderátorom v hudobnom rádiu, zakričal: „Natoč mi tam za tisíc!“ Natoč znamenalo rozmeň, lebo počítací stroj na mince sa točil a mince s cinkaním padali do pohárika.

V Petržalke som však nevidel žiadneho „olaského“ Cigána, tých sme mali v našej herni zvyčajne denne niekoľko. Každému mladému ponúkali dcéry, stále chceli niečo predávať, kšeftovať, aby mohli hrať. A keď im krupiér povedal, aby už neotravovali s tými handrami, čo chceli predávať, tak peknou cigánčinou, ako keby mali upchaté nosy, začali: „Só keres, koporšou!“ Robo nám raz hovoril, že to znamená niečo ako – čo robíš, zdochni (choď do truhly).

Po piatich minútach som prestal porovnávať petržalských hráčov s tými, ktorých som si pamätal z mojej mladosti. Petržalská herňa je niečo iné, v takej veľkej som ešte nebol. Našiel som si stroj, na ktorom sa dal hrať poker. Dvadsať eur v ňom zmizlo veľmi rýchlo, nepripísal som si žiadnu väčšiu výhru. Otupno bolo rovnaké, ako keď som prehral pred pár hodinami v Karlovke. Až na to, že vonku už bola tma. Nechal som herňu a osudy jej hráčov za sebou a zmizol som v tme bratislavského večera. Snaha vyhrať sa skončila výsledkom mínus 80 eur, bez problémov by som za jeden večer dokázal minúť aj desaťnásobok.

Prevádzkovatelia automatov žijú vďaka tomu, že hráči prehrávajú, nie vyhrávajú. 6 fotografií v galérii Prevádzkovatelia automatov žijú vďaka tomu, že hráči prehrávajú, nie vyhrávajú. Zdroj: Maroš Herc - Nový Čas

Už ako krupiér som nevedel pochopiť, prečo si hráči myslia, že vyhrajú, veď firmy prevádzkujúce automaty prosperujú vďaka tomu, ze hráči prehrávajú. Ani návrat do herne po toľkých rokoch tento názor nezmenil, no rozhodnúť, či herne zakázať, alebo nie, by som si netrúfol. Určite zničili veľa rodín, dostali na dno tisícky ľudí, niektorí zúfalci si aj vzali životy, lebo prehrali všetko a zadlžili aj svoje deti, no ak by herne v Bratislave zakázali, závislí by išli hrať inde, možno by vznikali nelegálne prevádzky. Na Slovensku je sloboda podnikania, čo je tiež silný argument.

Na druhej strane – keby ich aj zrušili, väčšine ľudí by zrejme nechýbali. Čo s nimi? V Bratislave o tom asi budú ešte veľké hádky.

 


Boli čarovné alebo si to iba namýšľala? Toto topánky len tak bežne nerobia!
Nové Čičmany? Kultúrny poklad Slovenska je na vymretie, život mu má vrátiť odvážna výstavba
Schwarzeneggerovi tlieska celý svet: Fanúšika za nenávistnú reakciu úplne uzemnil!

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×