Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Imrich Béreš: Keď život skúša

Imrich Béreš: Keď život skúša
Autor fotografie: Ikar

Životopisy sa zvyčajne vydávajú až po smrti dotyčného človeka. Literárna hyperbola môže všeličo dokresliť, vyretušovať či vymaľovať vhodnejšou farbou.

TOP slovenský bankár Imrich Béreš však bilancuje svoj život ešte ako činorodý zrelý muž. Autobiografiu Keď život skúša napísal spoločne s Táňou Veselou, novinárkou a šéfredaktorkou.

Imrich Béreš zostal napriek tomu šťastným človekom. Azda preto, lebo sa vlastnú bolesť vždy pokúšal premeniť na radosť iných. Smrť účinkovala v jeho okolí akosi pričasto, no nezlomila ho. Po každej jej bezohľadnej návšteve našiel silu znova sa usmievať. A pomáhať druhým. Nie preto, že na to mal, ale preto, že v sebe vždy nosil to, čo doňho vštepili rodičia: V živote sa netreba pozerať len na seba, ale aj okolo seba.

A presne o tom je jeho autobiografia Keď život skúša, v ktorej sa zameral hlavne na svoje tri piliere: bankovníctvo, politika a folklór. Venuje sa aj súkromnému životu, v ktorom ho postretli obrovské tragédie, no dokázal sa pozviechať. Pretože keď život skúša, musíte byť pripravený zvládnuť to. Len tak dokážete napredovať...

„Imrich Béreš bol pre mňa skutočnou oporou počas zahraničných či domácich ciest,“ povedal o ňom bývalý prezident SR Michal Kováč. „Vždy boli spoľahlivo a kvalitne zorganizované. Bol zároveň motorom pri rozširovaní aktivít Kancelárie prezidenta republiky SR v regiónoch Slovenska, čo umožnilo bližší kontakt s ľuďmi vo všetkých kútoch krajiny.“

 „Mrzí ma, že povolanie bankár sa v súčasnosti – aj na základe predchádzajúcej finančnej krízy – berie takmer za zločin,“ píše Imrich Béreš v knihe Keď život skúša. „Bankári sa stali nepriateľom spoločnosti číslo jeden. Rád sa do nich zadrapí ktokoľvek, ale najmä politici, ktorí vôbec nie sú bez viny v prípade vzniku krízy. Lebo práve Clintonova administratíva oddelila investičné bankovníctvo od bankového dohľadu v USA. Svojím krokom popustila opraty a absolútne uvoľnila trh. Mnohí z toho profitovali a vytvárali pseudoinvestičné možnosti, ktoré vôbec neboli investičnými možnosťami. Boli skôr podvodmi. Clintonova administratíva urobila aj to, že uvoľnila pomer výšky poskytnutého úveru k oceneniu nehnuteľností v prospech klienta tak, že nehnuteľnosti sa nadhodnocovali a na už aj tak virtuálnu cenu mohli banky poskytovať ešte vyššie úvery, aby sa ceny nehnuteľností ešte viac nadhodnotili. Vznikla bublina, ktorá praskla a začala sa finančno-ekonomická kríza.“

„S trochou zveličenia by sa dalo povedať, že protokol sa delí na ťažký a ešte ťažší,“ píše Imrich Béreš ďalej v knihe Keď život skúša.

No najťažšie sú kráľovské protokoly. Na rozdiel od prezidentských sú veľmi striktné a neznesú žiadnu improvizáciu, nijakú výnimku. Modrá krv je modrá krv. Keď sa prezident stretne s prezidentom, podajú si ruky – protokoly oboch krajín sú si v tomto podobné. No keď ide prezident k pápežovi, musí sa správať inak ako pri prezidentskom stretnutí, pretože tam sa od začiatku do konca ide podľa pápežského protokolu. Pápež je len jeden na svete. Kráľov a monarchií je viac, ale aj tie sú v porovnaní so štátmi, kde je hlavou štátu prezident, vo výraznej menšine.

Pri príležitosti návštevy dánskej kráľovnej Margaréty II. na Slovensku som dal nastúpiť špalier policajtov na koňoch. Muži v uniformách na koňoch vyzerajú rovnako dobre ako kráľovská čestná jazda, tak prečo by sme sa nepochválili? Videl som, že napríklad na španielskom kráľovskom dvore prakticky pri akejkoľvek návšteve radnice prichádzala najskôr kolóna áut, potom kolóna spomalila a z bočných uličiek sa pri kráľovskom povoze objavili vyobliekaní jazdci na koňoch. Kone vyžadujú istú pompéznosť, zahŕňajú v sebe tradíciu a celé ,,predstavenie“ vyzerá veľmi efektne. Prezidentov však zvyčajne sprevádzajú motorky. Keď ide prezident, sedem motoriek patrí k prezidentovi, päť motoriek má predseda parlamentu a tri motorky predseda vlády. Navyše, nižšie postavený musí vždy prísť na miesto skôr ako vyššie postavený. Viem si predstaviť, ako túto časť protokolu musel Mečiar nenávidieť. Aj keby nechcel, musel sa ponáhľať, aby pri príchode prezidentovej limuzíny už čakal na prezidenta v  miestnosti určenej protokolom. Jeho ego to znášalo ťažko, preťažko. No nielen preto robil prezidentovi Kováčovi zle, kde sa len dalo.

 


Máte v práci vražedné tempo? Nedostatkom oddychu ohrozujete svoje zdravie i život
Deti bez práv? Úrady vo vymáhaní alimentov zo zahraničia zlyhávajú, matky sú odkázané na seba
Komu budú William a Kate vládnuť? Spojené kráľovstvo je na rozpadnutie!

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×