Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Marián Čekovský o hudbe, tragédii v rodine a otcovstve: Chcem, aby tu po mne niečo zostalo

27.02.2017 (8/2017) Odkedy sa zjavil na scéne, vnímam ho ako takého milého mimozemšťana. Vyskytne sa, rozdá vtipné slovo, hudbu, zabaví a zmizne v ďalšej galaxii. Marián Čekovský (39).
Marián Čekovský o hudbe, tragédii v rodine a otcovstve: Chcem, aby tu po mne niečo zostalo
7 fotografií v galérii
Marián Čekovský
Autor fotografie: Miro Miklas

Skutočne poznám málo ľudí, ktorí dokážu medzi svojimi početným aktivitami – galaxiami – prepínať s takým prehľadom ako on. Medzi tým, ako som ho doslova odtrhla od stola v práve skončenom Inkognite, posadila sa s ním na chodbu, vyspovedala ho a Čeky aj s malým kufríkom nasadol do taxíka smer letisko, lebo Košice, uplynula maximálne hodina. Musela som sa uštipnúť, či sa mi to nesnívalo. On takto žije stále.

Práve sa skončilo nakrúcanie Inkognita, na ktoré prilietate, často na otočku, z Košíc do Bratislavy. Nie je to náročné?

Tým, že som východniar, snažím sa existovať a byť na tom východe, ale pracovné povinnosti... Stáva sa mi, že v pondelok priletím a hneď aj odletím, aby som v stredu došiel a odišiel opäť v piatok a cez víkend sa zase vrátil autom do Bratislavy. Mne sa celý ten slovenský región zlúčil do takého jedného veľkého New Yorku. Ale Slovensko milujem a cestovanie je pre mňa dobrá možnosť meditovať. Nad tým, čo som urobil dobre a čo nie, stretávať sa s ľuďmi, registrovať bežný život, nielen ten pred kamerou. Som rád, že sa mi televízny svet strieda s hudbou. Je pre mňa veľká česť, že môžem baviť ľudí, ale teší ma aj to, že cestovanie mi dáva čas na premýšľanie nad sebou a na základe neho robiť niečo, čo má hodnotu nielen pre peniaze, ale preto, aby tu po mne čosi ostalo, nie iba stopa v snehu.

Nepokazí žiadnu zábavu a na partiu z Inkognita nedá dopustiť. Spája ich rovnaké cítenie humoru. 7 fotografií v galérii Nepokazí žiadnu zábavu a na partiu z Inkognita nedá dopustiť. Spája ich rovnaké cítenie humoru. Zdroj: TV Joj

Na čo ste v poslednom čase vďaka meditáciám prišli? Čo ste urobili dobre, zle?

Vyhodnotil som, že sa netreba brať vážne. To po prvé. Myslieť si, že všetko zvládnem bez pomoci iných. Prišiel som na to, že je nutné počúvať ľudí okolo seba a uvedomiť si, že je rok 2017, že technológie sú stále rýchlejšie. Kedysi, keď vás niekto poohováral za chrbtom, k vám to dorazilo o týždeň, teraz hneď. Zistil som, že vďaka priateľom, ktorí sú okolo mňa, ako Mišo Hudák napríklad, ktorý je krstný môjmu synovi...

... už sa mi pochválil...

... zisťujem, že môj život sa odvíja strašne rýchlo. Mám 40 a veľmi rýchlo to zbehlo. Konečne verím mame, ktorá mi hovorievala: „Chlapče, uži si to, ani sa nenazdáš, bude to za tebou a budeš bilancovať.“ No a na to mám čas práve počas cestovania. Lietadlo je veľmi komfortné a cesta kratšia ako vlakom alebo autom, ale zistil som, že si môžem na letisku aj s niekým pripiť, lebo nemusím šoférovať.

Keď tak často lietate, zrejme vás na tejto linke poznajú. Ako vyzerá, keď tam dorazíte: Dobrý deň, pán Čekovský...

Ráno so mnou napríklad letí primátor Košíc alebo ľudia, ktorí pracujú pre celé Slovensko, lekári, kamaráti. To je čau, Čeky, čau, dáš si so mnou kávu „maskáčo“.

Čo je „maskáčo“?

V šálke sa pije s alkoholom káva.

Spolu, či?

Hneď po alkohole, ale z tej istej šálky :). A keď má niekto zdravotný problém, hneď viem, na koho sa obrátiť priamo na letisku. Väčšinou si hovoríme veci, ktoré nás tešia, ukazujeme si fotky detí, kto si čo kúpil, kto má čo rád, lebo tam nie je dôležité, kto je kto, tam je dôležité to, že sa tešíme z toho lietadla a veľakrát si aj hovoríme – čo keď naposledy, tak si vypijeme na to. Veľakrát práve tu dostanem spätnú väzbu na svoju prácu, vďaka čomu sa viem posunúť, lebo nie všetko, čo nás posúva, nás aj dvíha. Preto robíme veci pre deti, rozprávky do rozhlasu, preto točím s orchestrom, preto hrám s Danom Bártom, keď je v Košiciach. Pre mňa je dôležité, aby som to, čo som si vysníval, skutočne robil. To mi dáva energiu a zmysel tzv. pendlovania medzi týmito dvoma veľkými mestami.

„Maskáčo“ ma inšpirovalo k otázke – prečo sa ľudia na východe tak hrdo hlásia k tomu, že pijú, a dokonca to považujú za svoj identifikačný znak?

Viem prečo. Prečo nie? My sa k tomu aspoň priznávame.

Marián Čekovský 7 fotografií v galérii Marián Čekovský Zdroj: Miro Miklas

Váš častý výskyt v televízii zvádza k názoru, že sa živíte iba tým. Máte čas popri hraní a tomto kolotoči na vlastnú tvorbu?

Veľakrát sa zdá, že sa človek často objavuje v televízii, ale nie je to tak, mnohokrát sú to reprízy či rôzne mixy. Niekedy sa už aj mne samému zdá, že ma je veľa. Nepozerám sa na seba, skôr reagujem na to, či sa ľudia bavia. Ja som si svoje port- fólio podnikania oživil práve televíziou, lebo s hudbou prišla istá grotesknosť, schopnosť baviť. Na svete je veľa muzikantov, ktorí sú súčasne aj zabávačmi a do svojich tolkšou si volajú šikovnejších, ako sú oni.

Vy by ste si koho zavolali?

Teraz by som chcel dať tolkšou so Šokom Tabačkom, urobiť stand-up comedy s hudbou. Vďaka takýmto ľuďom získavam pre seba cenné veci do hudby. Desaťtisíc hodín vo svojej brandži si musí „odmakať“ každý, aby dokázal chápať toho druhého. Mojich 10 000 hodín, ktoré som si „odmakal“ v hudbe, mi pomáha chápať hercov, vidieť, aké to majú ťažké. Niekedy je problém v tom, že tých aktivít je už tak veľa, že ich musí riešiť manažér.

Kedy sa potreba manažéra objavila u vás?

Pracuje so mnou piaty rok, stará sa o dátumy a kalendárové zápisky, kde kto kedy ako má byť. Mám okolo seba veľa muzikantov, s ktorými hrám, a čo považujem za svoj najväčší úspech je to, že mi vždy zdvihnú telefón a povedia: „O. k., mám voľno, prídem.“ Nebavíme sa o tom, čo budeme hrať, ako budeme hrať, lebo jediné bohatstvo, ktoré mám, sú títo ľudia. Keby som mal mať veľa peňazí a nemal by som ich, určite by som si chcel za tie peniaze znova kúpiť ich. Nebolo by to však možné, lebo toto sa peniazmi kúpiť nedá.

Veru nie. Aký je momentálne podiel televízie a hudby vo vašom živote?

Teraz je to 70 : 30 – 70 televízia, 30 hudba, lebo momentálne píšem hudbu, ktorá nie je pre mňa až tak finančne zaujímavá, ale to nie je dôležité.

Čo píšete?

Rozprávku, hudbu pre bábkové divadlo, a dokončujem svoje 3-4 skladby, ktoré chcem nahrať v New Yorku s mojimi kamarátmi Miškom Bugalom a Martinom Valihorom. Hlavne chcem urobiť niečo hodnotnejšie, lebo už mám za sebou zážitky a nejako som dozrel, spoznal som sám seba. Nie zbytočne sa hovorí, že v živote človeka sú dôležité dva dni – keď sa narodí a keď zistí, prečo. Ja som vo fáze prečo, a ak to už má byť, má to byť pre radosť a má to po mne niečo zanechať. Urobím to preto, že chcem a nie preto, že musím. Pre mňa hudba nie je tovar, hudba je pre mňa jediný spôsob, ako sa vyjadriť. Ak chcem plakať, budem plakať, pretože je v tom istá energia, nie preto, že je to naučené a preto, že by to tak malo byť. Nechcem sa po nikom opakovať a nechcem zaplaviť svet plastom, teda vydať album na cédečku a byť ne- ekologický. Mám záujem urobiť USB kľúč a vinylovú platňu.

Marián je vynikajúci hudobník a každá spolupráca ho inšpiruje a posúva ďalej. 7 fotografií v galérii Marián je vynikajúci hudobník a každá spolupráca ho inšpiruje a posúva ďalej. Zdroj: TV Joj

Tá sa v prírode rozloží?

Tú si necháme. Urobím ich len sto a viem, že každý, kto ju bude mať, si ju príde dať podpísať, proste k tomu bude nejaký príbeh. To je môj plán, verím, že sa mi to podarí. Tým, že som Baran, hovorievam – ja navrhujem a tak aj urobíme, idem si za svojím a nepočúvam ľudí.

Vôbec?

Počúvam ľudí múdrych a viem, že v momente, keď mi chcú radiť, môžu, ale ja vtedy zapnem systém, ktorému sa hovorí pravdepodobnosť – cítim, či je to pravdepodobné, ak je, nechám si poradiť, nie som tvrdohlavý. Čo je to za človeka tu? Tak toto je nádhera, tak toto je krásavica... (prihovára sa ani nie ročnej dcére manažérky TV JOJ).

V slovenskej hudbe ste známy vy aj vaša sestra Ľubica Čekovská. Skladali ste niekedy niečo spolu?

Áno, veľakrát sme sa stretávali na detských tvorivých dielňach v našej detskej izbe. Ľubica väčšinou písala niečo pre mňa, alebo aranžovala, keď som potreboval spievať na nejakých akciách. Mám rád vystúpenia, kde sa môžem uplatniť s orchestrom, napríklad Dan Bárta, to bola pre mňa veľká radosť byť s ním na jednom pódiu. Muzikant sa musí nechať inšpirovať inými ľuďmi a mňa sestra inšpiruje tým, že je veľmi prísna a pracuje svetovým spôsobom.

Platí to aj teraz? Niečo zloží ona či vy a pošlete si to s poznámkou, čo ty na to?

Robíme to často, ona mne, ja jej, veľakrát mi pošle svoju tvorbu, že čo na to povieš. Nebolo to tak nejaký čas, keď mala svoje turbulentné obdobie, ktoré ju určite posunie ďalej a vytvorí z neho ďalšiu peknú hudbu, bez toho sa krásna hudba nerodí. Potrebujeme sa navzájom, spolu sme vyrastali, spolu sme tvorili, spolu sme mali sny, že naša hudba nesmie ísť nikdy pod úroveň. Máme svoju predstavu o hudbe a tú sa snažíme realizovať.

A obom sa vám to darí, čo je úžasné.

Teraz nás čaká pekné obdobie, kedy to zúročíme. Budúci rok chystáme niečo podobné ako IMT Smile, veľký koncert s Ľubicou a orchestrom. Ambiciózny projekt, ale prečo nie, verím, že sa k nám pridá veľa zaujímavých umelcov.

Pre zmenu ho môžete nazvať namiesto Chinaski Čekovský – ako Čekovskí...

Skôr by som dal, že súrodenci, viem si to predstaviť, lebo Ľubica je dirigent aj dobrý skladateľ, aranžér a vtipný človek, viem si ju veľmi živo predstaviť vedľa seba.

Marián Čekovský 7 fotografií v galérii Marián Čekovský Zdroj: Miro Miklas

Muzikanti sa často inšpirujú jeden druhým. Viete o niekom, koho ste inšpirovali vy?

Už mám svoju prax, pracujem s deťmi, nielen vyrábam deti, a myslím si, že to je jediná cesta, ktorá mi napadla v poslednom období, investovať energiu do mladých talentov. A áno, myslím, že pár ľudí som už inšpiroval. Minule za mnou prišiel chlapec, výborný huslista, že pamätáte si ma? Pomohli ste mi. Stretli sme sa na nejakej akcii, vydobyli sme pre neho peniaze a oplatilo sa, dnes hrá v Prahe. Alebo malý saxofonista Patrik Žiga z Talentu, ktorému sme pomohli s Petrom Marcinom, už študuje na konzervatóriu. Iný mladý klavirista zo Žiliny prosil, aby mu kúpili odhlučnené izby, lebo susedia nenávidia, ako hrá na klavíri. Tak sme rodičom poradili, aby kúpili dom, tak dobre hral. Dnes žije v zahraničí a mal aj koncert s košickou filharmóniou. Je ich dosť. Takže ak sa mám v 40-ke obzrieť za seba, lebo nám zomrel otec, keď mal 39 rokov, teda koľko ja teraz, dá sa toho stihnúť dosť, ale podstatné je to, koľko ľudí bolo vami inšpirovaných. Veľakrát mám pocit, že som nič neurobil, prisahám, neskôr si spomeniem, veď som robil to a to a to, problém je v tom, že náš mozog nie je schopný prijať toľko dát.

Veď vy toho aj veľa robíte. Podľa mňa, keď vystúpite po výlete do Bratislavy na košickom letisku, ani neviete, kde ste a pochybujem, že
hneď utekáte domov.

Idem do štúdia, robím poriadok a snažím sa byť v stave nič, ticho, prázdno. Občas, keď po takýchto výrobách odchádzam, je mi smutno, že sa to už skončilo. Lebo keď niečo robíte radi, robíte to dobre, aspoň by to tak malo byť. Nepotrebujem chválu z každej strany, potrebujem len pocit, že sa nemusím cítiť, ako sa hovorí, s otáznikom. To sa stáva ľuďom, ktorí to robia nasilu alebo len pre peniaze.

Nie je to vaše tempo už trochu vražedné?

Vôbec si nemyslím, že je pomalé, skôr vážne, ale ešte sa dá aj viac a baví ma to. Takže mojou úlohou je vydržať v tempe, ktoré som si nastolil, lebo ja sa nerád nudím. Keď sa nudím, vtedy robím najväčšie hlúposti.

Spomínali ste sestrino turbulentné obdobie, ale vy ste, dá sa povedať, súčasne riešili čosi veľmi podobné. Ste si blízki aj v tom zmysle, že spolu riešite aj súkromné veci typu rozvodov a rozchodov?

Áno, ďakujem Bohu za svoju sestru, lebo keď nám zomrel otec, ja som mal 6, ona 8, a to nás scelilo na celý život. Do konca života, verím tomu, že budeme tvoriť dvojicu, ktorá sa podporuje, lebo keď ten otec odišiel, bolo to silné obdobie. Deti síce majú akýsi bezpečnostný ventil, nevnímajú hneď, čo sa stalo, ale časom to príde. Po turbulentných obdobiach, či už jej, alebo mojich, sme si sadli a povedali sme si: však máme deti, pozri, sú krásne, máme sesternice, bratrancov, poznajú sa, vedia, kto sú, majú na seba telefónne čísla, majú sa radi. Urobili sme všetko, čo bolo treba, a to, že nám to nevyšlo v niektorých veciach v rámci spolunažívania, neznamená, že sme sa všetci odcudzili, akurát sa niečo zmenilo. Zmenilo sa to v mnohých iných životoch, nechcem to bagatelizovať, ale myslím, že sa práve deje niečo, čo si každý rieši, že nechce byť niekde, kde sa necíti dobre. Chvíľku to bolí, ale niekedy sa tá bolesť pretaví do umenia, do tvorby, Ľubica napríklad píše v najsmutnejšom období komickú operu. To je ten level, kedy sa cez slzy zamyslí, že, aha, potrebujem nejakú „kopačku“, aby som sa pohol dopredu. Vtedy spoznáte tú jemnú energiu, volá sa Božia prítomnosť. Nemusíte ho volať Boh, môžete ho volať, ako chcete, tá prítomnosť tam však je, a keď sa obzriete dozadu, vidíte, že je všetko dokonalé. Ak mal s nami „šéf“ takéto plány, prijali sme ich s pokorou. Nechcem si sypať popol na hlavu, nič podobné, ja som šťastný, že mám nádherné deti a okolo seba ľudí, ktorí moje deti poznajú a vedia, že nič také, čo bulvár vytiahol, nebolo také strašidelné. Vznikli z lásky a tá láska ich bude sprevádzať navždy.

S Marcelom Forgáčom a Mišom Hudákom sa poznajú ešte zo študentských čias. 7 fotografií v galérii S Marcelom Forgáčom a Mišom Hudákom sa poznajú ešte zo študentských čias. Zdroj: TV Joj

Hannah (16) a Sofiu (12) ste mali ako veľmi mladý, Alexeja (4 mesiace) v zrelom veku. Určite si teraz užívate otcovstvo inak.

Iste a je to logické. Keď som mal 21, narodila sa nám Hanka, strašili ma, že o to sa treba starať, živiť, ja som povedal, tak ideme na to, nezložil som sa, poďme, a keď máme jedno, majme aj druhé, nebude sama. Pán Boh nám to tak zoslal a odkedy máme malého a idem ráno na lietadlo, stáva sa mi, že chcem plakať, že musím od neho odísť. Cítim tú vôňu, tú krásu, tú lásku, je to iné, som starší a chcem si to inak užívať, ale momentálne mi to nie je dopriate. Musím sa totiž venovať veciam, ktoré som rozbehol ešte predtým. Pri dcérach som všetko rozbiehal preto, aby som sa im mohol venovať, aby som ich uživil, aby boli o. k., školy, všetko. A teraz zisťujem, že v nich mám vynikajúce parťáčky, s ktorými môžem cestovať po svete. Vždy som im dal najväčšiu možnú lásku, aká vo mne bola. Občas som však musel robiť opatrenia, ktoré boli pre mňa zlé, lebo som chcel vyhovieť všetkým, a to je najväčšia chyba. Nedá sa vyhovieť všetkým a hlavne – nie je to garanciou šťastia. Chcel som konečne vyhovieť sám sebe a s krokom, ktorý sa stal, som stotožnený.

Chystáte sa ešte aspoň raz oženiť? Alebo ste o tom nerozmýšľali, alebo to nie je podstatné?

Ženiť sa nie je podstatné, podstatné je, aby deti vedeli, kto je ich otec, mama, aby rodičia vnášali do ich života pokoj a lásku. Ak by to bolo manželstvo, kde je zloba a „nerv“, museli by sme ratovať veľa takto postihnutých ľudí. Lebo ten stres, ktorý deťom natlačia mladí nerozvážni ľudia, ktorí len plnia koncept nejakých predchádzajúcich pokolení, lebo tak by to malo byť, je zastaraný. Dnes je iná doba, aj toto sa mení, ale vždy je podstatné, aby bol človek slušný a mal tú hrdosť povedať, áno, je to tak. Ja som to tak urobil, za nič sa nehanbím a nech sa na mňa nikto nehnevá, ja som proste ešte deti chcel a ten dar som dostal. Mne to vyšlo tak, moja sestra to má inak a sme jedna veľká rodina.

Aj s Mišom Hudákom, ku ktorému máte asi najbližšie.

To je pravda, k nemu mám najbližšie, lebo s ním som riešil aj svoj osobný život. Ja som to urobil po 15 rokoch presne ako on, jemu verím. Mišo je svojský, tiež si nepustí kohokoľvek k sebe, je príjemný, milý, ale tiež je to poriadna žiletka, nenechá si skákať po hlave a vo veľa veciach ma inšpiruje, veľakrát sa ho aj pýtam. Moderuje veľa plesov, ak tam hrám, vždy ho donútim spievať, lebo ho považujem za výborného speváka. Okrem toho je úžasný herec, komik, moderátor, takže Mišo je pre mňa inšpirátorom. Pracovne aj ľudsky. Mišo si pamätá, kto má kedy narodeniny, hneď volá, pošle správu, ale to sú detaily. Mišo je hlavne hlboký človek, s ktorým sa dá viesť rozhovor na akúkoľvek tému. „Maká“ ešte viac ako ja, on už aj skolaboval, tak sa ho pýtam, kedy je ten čas a ako to vyzerá. Hlavne sa ho pýtam na rovinu a on mi na rovinu odpovedá, čo je pre mňa dôležité. My sa často radíme, lebo nedá sa radiť s každým a ja si ani nedám radiť každým. Navyše, páči sa mu moja sestra, a teraz žartujem, musím mu zabrániť, aby jej kurizoval, lebo v tom prípade by sme boli naozaj rodina, a to by už bol strašný masaker :).

Štvormesačný Alexej vniesol do jeho života nový rozmer. Staršie dcéry Hannah a Sofia sú už otcove parťáčky. 7 fotografií v galérii Štvormesačný Alexej vniesol do jeho života nový rozmer. Staršie dcéry Hannah a Sofia sú už otcove parťáčky. Zdroj: Instagram / @cekovskym


 

Boli čarovné alebo si to iba namýšľala? Toto topánky len tak bežne nerobia!
Nové Čičmany? Kultúrny poklad Slovenska je na vymretie, život mu má vrátiť odvážna výstavba
Schwarzeneggerovi tlieska celý svet: Fanúšika za nenávistnú reakciu úplne uzemnil!

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×