Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Enzo Ferrari sníval o kariére operného speváka, napokon stvoril automobilovú legendu

17.02.2017 Ako chlapec chcel byť operným spevákom, potom sa však s otcom bol pozrieť na pretekoch automobilov a od tej chvíle mal už iba jeden sen. A ten si napokon Enzo Ferrari aj splnil.
Enzo Ferrari sníval o kariére operného speváka, napokon stvoril automobilovú legendu
10 fotografií v galérii
Enzo Ferrari vytvoril legendárnu automobilovú značku i najúspešnejší tím v histórii...
Autor fotografie: Northfoto

Vo februári 1898 napadlo v severotalianskom regióne Emilia Romagna veľmi veľa snehu a niektoré oblasti boli takmer odrezané od okolitého sveta. Jednou z nich bola aj horská osada neďaleko Modeny, kde žil so svoju rodinou Alfredo Ferrari. Dva dni mu trvalo, kým sa dostal do niekoľko kilometrov vzdialeného mesta, aby úradom ohlásil narodenie syna. Matrikár však do knihy narodení a rodného listu omylom zapísal deň, keď Alfredo do Modeny s oznámením prišiel – 20. február 1898. „Podľa papierov som teda o dva dni mladší než v skutočnosti,“ hovorieval s úsmevom jeho syn Enzo, ktorého dodnes svet pozná najmä vďaka typickým červeným športovým autám a monopostom nesúcim jeho meno.

Nad operou vyhrali autá

Ferrariovci mali gazdovstvo, venovali sa chovu dobytka, Alfredo však podnikal aj v kovovýrobe. Vlastnil zámočnícku a kováčsku dielňu a svoje výrobky dodával talianskym železniciam. Malého Enza to však sprvu k strojom veľmi neťahalo, sníval skôr o tom, že raz bude operným spevákom. Zlom nastal, keď ho otec zobral do Bologne na automobilové preteky. Chlapec bol rýchlymi autami a burácaním motorov priam uchvátený. Kariéra v opere ho od tej chvíle už nezaujímala a pred sebou mal jediný cieľ – byť automobilovým pretekárom.

Na začiatku dvadsiatych rokov sa stal továrenským jazdcom automobilky Alfa Romeo a zakrátko sa zaradil medzi pretekársku špičku. 10 fotografií v galérii Na začiatku dvadsiatych rokov sa stal továrenským jazdcom automobilky Alfa Romeo a zakrátko sa zaradil medzi pretekársku špičku. Zdroj: grandprixhistory.org

Kým však stihol dospieť, zasiahla vyššia moc. Vypukla prvá svetová vojna, otec aj brat museli narukovať a práca okolo gazdovstva aj v dielni zostala na ňom. Potom však do armády povolali aj jeho. Z troch chlapov, ktorí odišli do vojny, sa napokon vrátil domov iba Enzo. Otec aj brat padli a jeho život tiež visel na vlásku. Na fronte ťažko ochorel a len s problémami sa uzdravil, takže ho nakoniec z armády prepustili.

Hoci už bolo po vojne, na pretekársku kariéru nemohol Enzo stále ani pomyslieť. V prvom rade sa musel starať o domácnosť a ovdovenú matku. Svojho sna sa však tak celkom vzdať nechcel. Skúšal sa zamestnať vo Fiate ako šofér, tam ho však pre nedostatočné vzdelanie odmietli. Šťastie sa naňho usmialo vo firme Costruzioni Meccaniche Nazionali, kde ho ako skúšobného vodiča prijali. Zo zárobkov si odkladal, koľko sa len dalo. Keď si našetril dosť peňazí a kúpil auto, hneď sa prihlásil na prvé preteky.

Cesta k víťazstvám

Písal sa 5. október 1919, keď sa na štarte pretekov Parma – Poggio di Berceto objavilo auto značky CMN, za volantom ktorého sedel 21-ročný Enzo Ferrari. Bol absolútnym nováčikom a nikto nepredpokladal, že by tento mladík mohol na trati výraznejšie prehovoriť do poradia na popredných priečkach. Enzo však nebol z tých, ktorí by sa vzdávali vopred, a už po prvých pretekoch si mnohí museli jeho meno zapamätať. V kategórii vozidiel s trojlitrovým obsahom, v ktorej vyhral hviezdny Antonio Ascari, skončil Ferrari štvrtý. Spolu s kamarátom Ugom Sivoccim sa potom prihlásil na slávne sicílske preteky Targa Florio.

Enzo Ferrari so spolujazdcom Corsem na vozidle Alfa Romeo ES počas pretekov Targa Florio v roku 1922. 10 fotografií v galérii Enzo Ferrari so spolujazdcom Corsem na vozidle Alfa Romeo ES počas pretekov Targa Florio v roku 1922. Zdroj: Wikipedia

Zaujímavejší než výsledok je však v tomto prípade spôsob, akým sa na ne dostali. Autom, v ktorom mali na pretekoch súťažiť, cestovali naprieč celým Talianskom. V horách najskôr zažili snehovú búrku, čo vo vozidle, ktoré nemalo strechu, nebola rozhodne žiadna slasť. Keď ju prekonali, čakalo ich ďalšie nemilé prekvapenie. Napadla ich svorka vyhladovaných vlkov a ubránili sa len vďaka tomu, že mali so sebou pištoľ. Ani potom však nebol všetkému zlému koniec. Pri plavbe z Neapola na Sicíliu im cestovanie „spríjemnila“ búrka, ktorá sa s loďou pohrávala ako so zápalkovou škatuľkou, a takisto kajuta plná ploštíc. Po takýchto zážitkoch už nemohli byť žiadne preteky ťažké.

Pretekári tímu Alfa Romeo na začiatku tridsiatych rokov, Enzo Ferrari je na snímke druhý sprava. 10 fotografií v galérii Pretekári tímu Alfa Romeo na začiatku tridsiatych rokov, Enzo Ferrari je na snímke druhý sprava. Zdroj: Wikipedia

Ferrari súťažil rok, keď prikývol na lákavú ponuku a stal sa továrenským jazdcom automobilky Alfa Romeo. Vo farbách nového tímu zažiaril hneď v prvých pretekoch. Opäť to boli Targa Florio, skončil v nich druhý, pričom veľa nechýbalo a mohol vyhrať. V nasledujúcich rokoch sa však víťazstiev dočkal a zaradil sa medzi pretekársku špičku. Na Coppa Acerbo vyhral aj pred jazdcami silného tímu Mercedes, vavríny si neskôr odnášal napríklad z pretekov Circuito del Savio, Circuito di Alessandria a ďalších.

Od volantu ku kormidlu

Posledné víťazstvo za volantom súťažného auta slávil Enzo v júni 1931. Na novom type Alfy Romeo vyhral preteky do vrchu Bobbio – Monte Penice. O niekoľko mesiacov neskôr, v roku 1932, aktívnu pretekársku kariéru ukončil. Dodržal tak slovo, ktoré dal manželke tanečnici Laure Garellovej. Sľúbil jej, že keď sa im narodí dieťa, do pretekárskeho auta viac nesadne. Až také problémy, ako by sa mohlo zdať, to však Ferrarimu nerobilo. Už dávnejšie sa totiž okrem pretekania venoval aj organizátorskej a obchodnej činnosti spojenej s automobilovým športom.

Ešte v roku 1929 si založil vlastný tím Scuderia Ferrari. Jeho symbolom sa stal vzpínajúci sa čierny kôň na žltom pozadí. Rovnaký znak mal počas prvej svetovej vojny na svojom lietadle Francesco Baracci, talianske letecké eso. Pretekári novej stajne aj naďalej jazdili na autách Alfa Romeo a patrili k najlepším. Keď sa neskôr automobilka rozhodla, že už nechce mať svoj vlastný tím, reprezentovať ju začala práve Scuderia Ferrari. Jej zakladateľ a šéf sa ukázal ako výborný obchodník a manažér a pre svoje projekty postupne získaval najlepších odborníkov.

Tím Scuderia Ferrari zo začiatku autami vlastnej značky nedisponoval, a tak jeho pretekári jazdili na vozidlách Alfa Romeo. Model 8c patril k najlepším v medzivojnovej ére. 10 fotografií v galérii Tím Scuderia Ferrari zo začiatku autami vlastnej značky nedisponoval, a tak jeho pretekári jazdili na vozidlách Alfa Romeo. Model 8c patril k najlepším v medzivojnovej ére. Zdroj: Northfoto

Enzovi Ferrarimu však postupne nestačilo iba riadiť pretekársky tím. Chcel mať aj vlastné autá. Koncom tridsiatych rokov jeho ľudia prvé aj skonštruovali. Vedenie automobilky sa však k nemu stavalo odmietavo a situácia sa vyhrotila až do tej miery, že Ferrariho z Alfy Romeo prepustili. Prostriedky, ktoré v predošlých rokoch do spoločnosti vložil, sa mu vrátili vo forme veľmi slušného odstupného. Kúpil si za ne dom v Modene, no väčšiu časť investoval do kúpy pozemkov v Maranelle, na ktorých postavil továreň.

Konečne Ferrari

V prvej polovici štyridsiatych rokov to vyzeralo, že Ferrari bude musieť na projekt vlastného auta zabudnúť. Dôvodom bola jednak druhá svetová vojna, počas ktorej musela továreň prejsť na zbrojnú výrobu, ale aj zmluva, ktorú uzavrel pri odchode z Alfy Romeo. Podľa nej nesmel v najbližších štyroch rokoch pod svojím menom ani pretekať, ani vyrábať autá. Aj to však vyriešil. Súťažné vozidlo, ktoré v roku 1940 uzrelo svetlo sveta, sa volalo SEFAC, čo bola skratka pre Scuderia Enzo Ferrari Auto Corse. Dva jeho prototypy sa zúčastnili aj na pretekoch, veľa vody v nich však nenamútili. Prvé auto s menom zakladateľa Scuderie sa napokon objavilo na štarte motoristických pretekov až po vojne 11. mája 1947 na okruhu v Piacenze. Za jeho volantom sedel Franco Cortese.

Vozidlá Ferrari sa na pretekárskych okruhoch začali objavovať na konci štyridsiatych rokov a prakticky od začiatku patrili medzi najlepšie. Na snímke je model Ferrari 195 S barchetta , s ktorým dvojica Marzotto - Fontana štartovala na pretekoch Mille Miglia v roku 1950. 10 fotografií v galérii Vozidlá Ferrari sa na pretekárskych okruhoch začali objavovať na konci štyridsiatych rokov a prakticky od začiatku patrili medzi najlepšie. Na snímke je model Ferrari 195 S barchetta , s ktorým dvojica Marzotto - Fontana štartovala na pretekoch Mille Miglia v roku 1950. Zdroj: Northfoto

Preteky sa preňho a, samozrejme, aj pre stajňu Ferrari, vyvíjali veľmi sľubne. Auto, ktoré od prvej chvíle vzbudzovalo veľký záujem prítomných, dlho viedlo, pre poruchu motora však napokon súťaž nedokončilo. O dva týždne si to však Cortese vynahradil v Ríme, kde si Ferrari zaknihovalo svoje prvé víťazstvo. V päťdesiatych rokoch potom začali červené vozidlá so vzpínajúcim sa koňom v znaku úspešné ťaženie aj v pretekoch formuly jeden. V roku 1952, v ich treťom ročníku, sa vďaka Albertovi Ascarimu stajňa Ferrari prvýkrát tešila z titulu majstra sveta.

Krvácajúce srdce

Práve v čase, keď sa jeho tím dostal na výslnie, uštedril život Enzovi Ferrarimu ďalšiu tvrdú ranu. V roku 1956 prišiel o svojho prvorodeného syna Alfreda. Dino, ako ho všetci volali, bol do športových áut zbláznený rovnako ako otec. V nadšení pre ne a v ich konštruovaní mu nebránila ani choroba, muskulárna dystrofia, a autá projektoval, hoci bol pripútaný na lôžko. Nového motora, ktorý sám navrhol, sa však už nedožil. Zomrel 24-ročný na zlyhanie obličiek. Jeho smrť Enza hlboko zasiahla. Na počesť prvorodeného syna začal nosiť čiernu kravatu a tmavé okuliare a každý deň chodil k jeho hrobu.

Il Commendatore pred svojou továrňou v Maranelle v šesťdesiatych rokoch. 10 fotografií v galérii Il Commendatore pred svojou továrňou v Maranelle v šesťdesiatych rokoch. Zdroj: Northfoto

V problémoch však bola aj firma, ktorá nevyrábala iba súťažné špeciály, ale aj športové autá určené na predaj. Enzovi to síce bolo vždy proti srsti a ľudí, ktorí si ich kupovali, nemal rád. Bolo mu totiž jasné, že si jeho autá kupujú pre prestíž, a nie kvôli ich vlastnostiam. Vedel však aj to, že práve vďaka ziskom z ich predaja môže financovať Scuderiu.

Model Ferrari 250 GTO patrí k najslávnejším v histórii značky a v auguste 2014 sa stal aj najdrahším autom na svete, keď ho vydražili za 38 115 000 dolárov. 10 fotografií v galérii Model Ferrari 250 GTO patrí k najslávnejším v histórii značky a v auguste 2014 sa stal aj najdrahším autom na svete, keď ho vydražili za 38 115 000 dolárov. Zdroj: Reuters

Ani to ale nestačilo a firma sa postupne čoraz častejšie ocitala v červených číslach. Na konci šesťdesiatych rokov už bola jej ekonomická situácia neúnosná. Trinásť rokov po synovej smrti tak srdce Enza Ferrariho opäť krvácalo, tentoraz preto, že musel svoju firmu predať spoločnosti Fiat. Il Commendatore, ako zakladateľa legendárnej značky prezývali, ju tým zachránil a napriek tomu, že už nebol jej majiteľom, si v nej až do konca života udržal vplyv.

Vyhadzov za koňa

Svedectvá o tom, aký Enzo Ferrari bol, sa rôznia. Bol nesporným géniom v oblasti vývoja pretekárskych áut, určite to bol tvrdý muž, podľa niektorých však aj falošný a pyšný. Do jeho tesnej blízkosti sa dostal málokto, ako šéf bol neprístupný a s výnimkou veľmi úzkeho okruhu ľudí sa museli všetci k nemu objednávať na audienciu. Sám raz o sebe prezradil, že je poverčivý, a netajil sa tým, že si nadovšetko ctí značku Ferrari.

Alberto Ascari (za volantom) získal v rokoch 1952 a 1953 pre Ferrari prvé tituly majstra sveta formuly 1. 10 fotografií v galérii Alberto Ascari (za volantom) získal v rokoch 1952 a 1953 pre Ferrari prvé tituly majstra sveta formuly 1. Zdroj: Northfoto

Trojnásobný majster sveta vo formule jeden Niki Lauda napríklad spomínal, prečo Enzo Ferrari vyhodil z tímu Claya Regazzoniho. Pod menom tohto populárneho pretekára sa totiž vyrábali aj džínsy a Enzo Ferrari si raz všimol, že na zadných vreckách majú jeho symbol, vzpínajúceho sa koňa. Nesmierne sa vraj vtedy rozčúlil. „To je svinstvo a maximálna bezočivosť, čo si ten chlap dovoľuje. Predáva svoje nohavice s mojím koňom na zadku,“ zúril vtedy starý pán, ktorý sa napokon dožil úctyhodného veku 90 rokov. Zanechal po sebe legendu, najúspešnejší tím v histórii formuly jeden.

Michael Schumacher je historicky najúspešnejším jazdcom stajne Ferrari. Do tímu prišiel v roku 1996 a počas 11 rokov získal v jeho farbách 5 titulov majstra sveta. 10 fotografií v galérii Michael Schumacher je historicky najúspešnejším jazdcom stajne Ferrari. Do tímu prišiel v roku 1996 a počas 11 rokov získal v jeho farbách 5 titulov majstra sveta. Zdroj: Reuters

 


Gwyneth Paltrow je poriadna divoška: Fanúšikovia sú z jej sexuálnych rád v rozpakoch!
U lekára
Zbojnícky guláš

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×