Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravda o Afrike: Slovenskí filmári točili na miestach, kam ešte nevstúpila noha bieleho človeka!

19.02.2017 (7/2017) Od krňačiek, salašov a krás Poľany si to Ľudomír Viluda (43) a Ivan Kršiak (39) namierili až do Kene. Ich dokument Sedem hriechov civilizácie dobýja filmové festivaly.
Pravda o Afrike: Slovenskí filmári točili na miestach, kam ešte nevstúpila noha bieleho človeka!
4 fotografie v galérii
Pre domácich boli slovenskí filmári atrakciou, podobne ako pre nich Afričania.
Autor fotografie: Archív Ľ.V. a I.K.

Myšlienka presťahovať kameru zo stredoslovenských kopcov až na africký kontinent začala Ľubomírovi Viludovi vŕtať v hlave po tom, čo sa vrátil z prvého zájazdu v Keni. „Poňali sme to tak, že cez nami vymyslených sedem hriechov a výpovede ‚afrických Slovákov‘ zdokumentujeme priepastný rozdiel medzi naším a ich svetom. Veľmi nám pomohol misionár a zároveň aj jedna z hlavných postáv filmu Martin Cingeľ, ktorý pôsobí v Keni už 16 rokov. Sprevádzal nás od morského pobrežia až po Viktóriino jazero. Ďalšiu rolu obsadila Iveta Gagová, zakladateľka centra pre zneužívané, týrané a osirelé dievčatá v Bakhite, ktorým pomáha nájsť si zamestnanie. Tretími do ‚hereckej‘ partie boli Martinovi rodičia z Terchovej. Do zahraničia takmer nechodili a až teraz boli prvýkrát v živote pozrieť syna. Najveľavravnejšia bola reakcia pani Cingeľovej po jednej z absolvovaných ciest. Pozrela sa naňho túžobne a hovorí: ‚Martinko, prosím ťa, vráť sa s nami domov.‘ Úplne bezprostredná reakcia úprimného zdesenia,“ hovorí Ľubomír Viluda.

Slum nie je osada

Počas natáčania dokumentu s podporou Audiovizuálneho fondu v koprodukcii s RTVS sa dostali filmári z banskobystrickej Akadémie umení aj na miesta, kam dovtedy nevstúpila noha bieleho človeka.

Členka štábu Veronika Hollá medzi kenskými deťmi. 4 fotografie v galérii Členka štábu Veronika Hollá medzi kenskými deťmi. Zdroj: Archív Ľ.V. a I.K.

„Deti ma ovoniavali a ťahali za chlpy,“ spomína Ľubomír Viluda na prvé skúsenosti štvorročného natáčania, ktoré predstavovalo tri desaťdňové pobyty na horúcej pôde. Pre jeho kolegu, ktorý zažil Afriku premiérovo až počas natáčania, to bol napriek starostlivej príprave kultúrny šok. „Pre človeka s kamerou je zrazu všetko zaujímavé. Až neskôr vám začne dochádzať, že toto nie je film, ale realita v jednej z najrozvinutejších krajín tohto kontinentu. Logicky si potom položíte otázku, ako to vyzerá inde? Turisti poznajú z Kene väčšinou len safari a najvychytenejšie rezorty. Dozvedeli sme sa, že z letiska v Nairobi ich prevážajú radšej v noci. Stačí odbočiť z hlavnej cesty a už je to zlé. Chceli sme ukázať pravú tvár krajiny, kde mi najviac udreli do očí luxusné paláce vedľa slumov. Prakticky tam nenájdete strednú vrstvu,“ hovorí z vlastnej skúsenosti Ivan Kršiak.

Jeho kolegu hnevá, keď sa porovnávajú africké slumy s osadami a getami na Slovensku. „V slumoch žije napríklad aj človek, ktorý pracuje v banke. Radšej prispeje rodičom či príbuznému na štúdiá, ako by mal sám slušne žiť. V Afrike vám nikto nič nedá, sociálna podpora neexistuje,“ dodáva Ľubomír Viluda s tým, že ak chcú Keňania jesť, musia každé ráno vstať a niečo urobiť.

Ženy menej ako ovce

Tváriť sa, že „teraz objavíme Afriku“ a odhalíme mentalitu jej obyvateľov, je podľa neho nezmysel. „Martin rozprával o kolegovi misionárovi, ktorý strávil medzi týmito ľuďmi celý život. Keď zomieral, pýtali sa ho, čo by si najviac želal. Všetko na svete by vraj vymenil za päť minút, kedy by domorodcov pochopil. Keňa má veľa vecí, ktoré by sme jej mohli závidieť. Nádherné pláže, národné parky. Napriek tomu je v stave, v akom je. Ide tam materiálna aj finančná pomoc z celého sveta, často sú to však len „projekty pre projekty“, z ktorých profituje niekto úplne iný. Korupcia v krajine je nepredstaviteľná. Len necelé dve percentá zo štátneho rozpočtu sa dostanú tam, kde boli určené. Ceny sú tu rovnaké a niekedy aj vyššie ako na Slovensku, no ženy pritom začínajú pracovať za tridsaťeurový plat. Často majú menšiu hodnotu ako krava či ovca, znásilnenia veľakrát ani nevyšetrujú,“ hovorí starší z dvojice filmárov.

Rozhovor s jednou z Keňaniek, ktoré to vo svojej krajine vôbec nemajú jednoduché. 4 fotografie v galérii Rozhovor s jednou z Keňaniek, ktoré to vo svojej krajine vôbec nemajú jednoduché. Zdroj: Archív Ľ.V. a I.K.

Hoci je Keňa na africké pomery vcelku bezpečnou krajinou, má problém najmä so susedným Somálskom. Armádne sily tam zasahovali proti skupine Al Šabab a teroristi im to vracajú prienikmi na kenské územie. Keď na prelome rokov 2007 – 2008 vypukla v krajine občianska vojna, Martin Cingeľ ukryl na svojej fare okolo 7-tisíc utečencov a zachránil ich tak pred masakrou. Vo filme sa objavuje jeho spätná reakcia a rozčarovanie z toho, ako sa aj jeho veriaci brutálnym spôsobom navzájom vraždili. Pýtal sa vtedy, či má jeho poslanie vôbec nejaký zmysel.

Tri ceny v Indonézii

S viacerými domácimi aj zahraničnými oceneniami má filmárske duo Viluda – Kršiak skúsenosť už z predchádzajúcich diel. Či už dokumentom Na hrane o adrenalíne krňačkových pretekov, snímkou Bača Jano Červeň o zanikajúcom živote na salaši, alebo filmom Poľana, v ktorom aj z vtáčej perspektívy ukázali krásy tohto jedinečného regiónu. Sedem hriechov civilizácie nebolo výnimkou. Hoci prvý festival absolvovali ešte len v decembri minulého roka, získali už štyri ocenenia. Tri v Indonézii (World Documentary Awards), ktoré si prevzali na ostrove Bali a cenu Hollywood International Independent Documentary Awards v USA.

Jednou z najvážnejších otázok filmu bolo – zamyslieť sa nad tým, čo urobiť, aby ľudia v týchto krajinách neboli nútení odchádzať za lepším životom inde. Keď sa na to opýtame samotných autorov, hodnú chvíľu je ticho.

V Indonézii získali hneď tri ocenenia. Členovia filmového štábu Ivan a Tomáš Kršiakovci s Veronikou Hollou si ich osobne prevzali na ostrove Bali. 4 fotografie v galérii V Indonézii získali hneď tri ocenenia. Členovia filmového štábu Ivan a Tomáš Kršiakovci s Veronikou Hollou si ich osobne prevzali na ostrove Bali. Zdroj: Archív Ľ.V. a I.K.

„Už kolonizácia tohto územia urobila svoje, civilizovaný svet nemal na Afriku dobrý vplyv. Martin Cingeľ vždy hovoril, že najväčším omylom je filozofia ‚poďme ich zachraňovať‘. Potravinová pomoc sa často dáva na miesta, kde môžete dvakrát do roka zbierať úrodu. Namiesto toho, aby domorodcov učili pestovať vlastné plodiny, rozdeľujú im dovezené potraviny a oni ich obratom ruky predávajú. Sami sme sa presvedčili, že si to vôbec nevážia. Bieleho človeka vnímajú asi takým pohľadom, že ‚daj a môžeš odísť‘. Na vidieku sa nám zdalo, že to ako-tak funguje, no v mestách je situácia čoraz kritickejšia. V Eldorete žilo pred pätnástimi rokmi možno 30 000 obyvateľov, teraz je ich viac ako desaťnásobok. Je veľmi ťažké nájsť riešenie,“ zamýšľa sa Ivan Kršiak. Sedem hriechov civilizácie zhrnuli do bodov – preľudnenie, ľahostajnosť, chamtivosť, manipulácia, devastácia prírody a tradičných hodnôt, násilie a pýcha.

 


Boli čarovné alebo si to iba namýšľala? Toto topánky len tak bežne nerobia!
Nové Čičmany? Kultúrny poklad Slovenska je na vymretie, život mu má vrátiť odvážna výstavba
Schwarzeneggerovi tlieska celý svet: Fanúšika za nenávistnú reakciu úplne uzemnil!

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×