Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Fenomén stand-up: Kým si Ivo Ladižinský uťahuje z ľudí, kolegovia stávkujú, kedy dostane facku

27.01.2017 (4/2017) Stand-up comedy je na Slovensku nový typ zábavy, ­ktorý vypredáva sály. Jeden z lídrov standupovej scény je Ivo ­Ladižinský (54), vyštudovaný tanečník, choreograf, v minulosti roky pracoval s modelkami a spoluorganizoval súťaže Miss.
Fenomén stand-up: Kým si Ivo Ladižinský uťahuje z ľudí, kolegovia stávkujú, kedy dostane facku
19 fotografií v galérii
Predchodcovia súčasných stand-up komikov boli ľudia typu Strýco Marcin alebo Ander...
Autor fotografie: Peter Brenkus

Ako sa dá definovať stand-up comedy? Je to podobné ako kedysi robili Lasica so Satinským, len v inej forme?

Podobné, no keby sme išli do detailov, tak predchodcovia súčasných stand-up komikov by zo staršej generácie boli viac asi strýco Marcin alebo Ander z Košíc. Je to divadlo jedného herca, ktorý je práve na pódiu. One man show. Človek musí mať zmysel pre humor, odvahu a drzosť, že sa postaví za mikrofón pred stovky cudzích ľudí a rozprávaním ich rozosmeje. V porovnaní s bývalými „stand-up“ komikmi je súčasný stand-up najdrsnejšia forma humoru, pre mnohých je však stále dosť urážlivý a vulgárny.

Je to niečo, čo si vopred pripravíte, napíšete texty a poviete ich publiku, alebo idete pred ľudí len tak a improvizujete?

Väčšina komikov si vopred píše svoje texty, ísť pred ľudí len tak sa nevypláca. Je dobré, keď stand-up vyzerá, že je to len tak, ale komik musí mať všetko veľmi dobre pripravené, napísané, vyskladané. Ja improvizujem asi najviac zo slovenských stand-up komikov, hlavne pracujem s publikom, reagujem na to, čo sa medzi ľuďmi deje, ale takisto mám napísané a naučené, čo budem rozprávať. Mám veľmi poctivý bodový scenár.

Plné sály, hoci je stand-up na Slovensku len zopár rokov. Nový druh zábavy sa uchytil. 19 fotografií v galérii Plné sály, hoci je stand-up na Slovensku len zopár rokov. Nový druh zábavy sa uchytil. Zdroj: Peter Brenkus

Keď hovoríte o práci s publikom, myslíte to, že v hľadisku je napríklad dvojica – starší bohatý podnikateľ s mladou ženou, a vy sa do nich navážate?

Napríklad. Otočím sa na mladú ženu a hovorím – to je fajn, že deduško zobral vnučku na stand-up. Ona sa rehoce, ale on sa hrozne urazí, hovorí jej, aby sa nesmiala na tom debilovi, čiže na mne. „Nesmej sa! Poď, ideme preč!“ Otočí sa chrbtom, odchádzajú, ona mi ešte za jeho chrbtom ukazuje palec hore, že sme super. Je dobré, keď ­stand-up comedy pôsobí ako free­style, nepripravené, no základ musím mať pripravený vždy.

Divák si zaplatí vstupenku na vaše vystúpenie a okrem toho, že si postupne vypočuje vystúpenia štyroch-piatich komikov, nechá sa aj „urážať“? A má to byť vtipné? Na čo je to dobré?

Súčasní standupoví fanúšikovia sa vyslovene tešia, pýtajú sa – bude Ladižo? Tak chceme sedieť v prvých radoch, lebo si nás všimne a bude sa do nás navážať, bude zábava. Samozrejme, hovorím o našich Temných Kecoch. Ľudia, ktorí vedia, čo je náš stand-up, už pochopili princíp hry, vedia, že ich neurážam preto, aby som ich ponížil, ale, že je to blízke napríklad hejterstvu na sociálnych sieťach. Komik si vždy vie nájsť v hľadisku nejakú skupinu, ktorej poriadne naloží, musí si však dať pozor, že koľko naloží iným, toľko musí naložiť aj sebe alebo kolegom komikom.

Myslíte sebairóniu, akú robíte vy, že sa postavíte k publiku bokom, vypučíte brucho a hovoríte, že máte postavu typu pavúk zjedol hrášok? Alebo sa vysmievate z vlastného prirodzenia?

Napríklad. Musím si robiť žarty zo seba, alebo kolegovia sa do mňa navážajú, že krpatý hobit, alebo, že v mojom veku by som mal kŕmiť holuby. Keď diváci počujú, čo si hovoríme my, sú veľkorysí, keď potom naložím aj im. To, čo si dovolím povedať počas stand-upu, by som si nikdy v živote nedovolil povedať v serióznej debate, alebo ako hosť v nejakej televíznej publicistickej relácii. No keď sa počas stand-upu navážam do Cigánov, homosexuálov, do blondínok, je to divadlo – umelecký komediálny posun a preexponovaná štylizácia s úplne inou výpoveďou.

Ivo Ladižinský je pôvodne tanečník, choreograf, pracoval s modelkami, teraz patrí medzi lídrov stand-up comedy. 19 fotografií v galérii Ivo Ladižinský je pôvodne tanečník, choreograf, pracoval s modelkami, teraz patrí medzi lídrov stand-up comedy. Zdroj: Peter Brenkus

Koľko standupových partií je na Slovensku?

Tri základné a najznámejšie. My, čiže Temné Kecy, Silné reči a Pančlajn. Silné reči existujú najdlhšie, myslím, že siedmy rok. Pančlajn je na scéne štvrtý rok, my začíname tretí rok. Keby som nás mal rozdeliť do kategórií nejako veľmi zjednodušene, tak Silné reči sú niečo ako popmusic a stredný prúd, Pančlajn je džez, Temné Kecy sú pankrock. Potom sú ešte ďalší, čo sa o niečo pokúšajú, ale základ je tento.

Slovenská stand-up comedy nadväzuje na niečo, čo tu už bolo, alebo ide skôr o novinku „dovezenú“ zo zahraničia?

Je to skôr žáner, ktorý už roky funguje v zahraničí, a my sme ho začali robiť tiež – na Slovensku od roku 2010 začala Expanzia. V USA je tento žáner asi najrozšírenejší a mnohé veľké svetové filmové hviezdy typu Eddie Murphy, Jim Carrey a ďalší začínali takisto ako stand-up komici. Oni občas ešte aj v súčasnosti urobia stand-up, za ktorý dostanú niekoľko miliónov dolárov. Luis C. K., aktuálne jedna z najväčších hviezd stand-upu, mal tento rok európske turné, vypredával 15- až 20-tisícové haly. V Prahe padol server, lebo v predpredaji ľudia vykúpili halu za pár minút, a to stála najlacnejšia vstupenka 60 eur. Tak si spočítajte, aké majú svetoví komici príjmy.

Koľko ľudí chodí na Slovensku na vaše vystúpenia?

Naše Temné Kecy majú asi najväčšiu návštevnosť a robíme aj v najväčších sálach spomedzi slovenských stand-up komikov. Hľadáme sály, ktoré majú kapacitu najmenej 150 ľudí. Mali sme niekoľkokrát za sebou aj 600 ľudí. Kluby a menšie sály nám zvyčajne nestačia, záujem je veľký. Zrejme sme našli dieru na trhu, „vymákli“ sme niečo, čo iní nerobia, takže malé kluby radi prenecháme ostatným. Priemerná cena vstupenky je okolo 15 eur a hráme desať- až pätnásťkrát mesačne.

Jedno predstavenie trvá okolo dvoch hodín a ste traja základní komici, plus občas u vás hosťujú ďalší?

Áno, v Temných Kecoch som ja, Jaroslav Szabo, čiže Jerry Veľmajster Szabo, a Marek Fučík, čiže Fučo Mariňák Rybička. Pravidelne s nami vystupuje Bekim Aziri, čo je asi najznámejší vozičkár na Slovensku, a má prezývku Bekim Rýchla Noha. Je s nami aj kúzelník Talostan, Heňo Fačkovec z Nitry, a stále hľadám nejakých ľudí, zvyčajne máme počas vystúpení nejakých špeciálnych hostí.

Jaroslav Szabo alisa Jerry Veľmajster Szabo. 19 fotografií v galérii Jaroslav Szabo alisa Jerry Veľmajster Szabo. Zdroj: Peter Brenkus

Je stand-up niečo, čím sa na Slovensku dá uživiť?

A na slovenské pomery veľmi dobre. My traja už nemusíme robiť nič iné, len stand-up comedy. Plus si platíme človeka, ktorý je niečo medzi produkčným a manažérom, o chvíľu budeme musieť zamestnať ďalšieho.

Ste tanečník, choreograf, založili ste prvú breakdance skupinu na Slovensku a v Ostblocku, roky ste robili s misskami. Ako ste sa dostali k stand-upom?

Náhodou. Na jeseň v roku 2010 som sa išiel pozrieť na jeden stand-up, dovtedy som ho nepoznal. Boli tam štyria „komici“, sledoval som ich, niečo bolo dobré, niečo slabšie, niečo smutné a za niečo som sa cítil aj ako divák v publiku trápne. Sedelo tam asi 50 divákov a po skončení niekto zakričal – veď je tu Ladižo, ten nech dačo povie. Začali skandovať, tak som sa postavil za mikrofón a asi desať minút rozprával. Nepamätám sa o čom. Asi o modelkách, misskách, s ktorými som robil vyše 20 rokov. Malo to najväčší úspech dňa a vtedy som sa stal stand-up komikom. Potom som prešiel do Silných rečí, kde som bol vyše štyroch rokov, a neskôr sme si s Jerrym založili vlastnú šou Temné Kecy. V Česku táto scéna funguje zhruba od roku 2004 a už v roku 2005 začala česká verzia HBO vysielať stand-up Na stojáka. Česi sa na rozdiel od Slovákov neposrali z tých vulgarizmov a hneď to išlo do televízie. Na Slovensku doteraz nemala žiadna telka gule, aby zaradili napríklad s hviezdičkou po jedenástej večer tento žáner. Budú sa furt tváriť, že sú rodinné televízie, ale zároveň budú vysielať Farmy a podobný grc.

Ľutujete, že na Slovensku sa žiadny stand-up ešte nedostal do televízie?

Zatiaľ nie, lebo si šou môžeme robiť podľa seba, ako chceme, o čom chceme, kde chceme a s kým chceme. Televízie totiž rady zasahujú do všetkého, hneď dajú plno podmienok, tvrdia, že to a to sú naše tváre, takže ich neurážajte, milujem váš humor, ale... Mám vás rád, ale... Už keď počujem slovo ale, prestávam dotyčného počúvať. Že môžete si robiť žarty zo všetkého, ale z tohto a tohto a tohto nie. Keď prídete do televízie s akýmkoľvek formátom, dajú vám milión podmienok. Navyše televízie vás vyžmýkajú, budete všade, no o pár rokov je koniec. Na živej scéne sa dá udržať podstatne dlhšie. Netreba podceňovať živého diváka a hlavne internet. Záujem ľudí o stand-up comedy bude podľa mňa ešte najmenej tri roky prudko stúpať, lenže slovenské telky sa z tohto žánru dosrali, nevysielajú ho. V televíziách dramaturgovia furt plačú, že nemajú divákov a potom pustia nový formát s moderátorkou, ktorú som videl už v technickom múzeu v osemdesiatom druhom.

Marek Fučík alias Fučo Mariňák Rybička. 19 fotografií v galérii Marek Fučík alias Fučo Mariňák Rybička. Zdroj: Peter Brenkus

Prečo ste odišli zo Silných rečí a založili si vlastnú skupinu komikov? Nebolo by dobré, keby sa komici skôr koncentrovali do jednej skupiny?

Konkurencia je dobrá vec. A nás už nebavilo robiť po pivniciach bez okien pre 100 ľudí za 70 eur na vystúpenie. Štyri roky a žiadny vývoj. Tak sme začali na svojom a úplne inak, s marketingom, s filozofiou serióznej firmy a s každodenným nasadením. Začalo to fungovať. Skupiny, ktoré existovali pred nami, sa teraz často opičia po nás.

Sú dnes standupové skupiny rozhádané?

Nie sme rozhádaní, len asi jeden človek robí občas zlú krv. Ostatní sú úplne v poriadku, chodia k nám vystupovať, ak ich niekto výrazne neovplyvňuje alebo nejakým iným spôsobom nezasahuje do možnosti medzi sebou viac spolupracovať, či hosťovať.

Čo znamená, že robí zlú krv?

Videl som také ťahy, že začneme v nejakom meste predávať vstupenky na našu šou, on počká a dá jeho šou do rovnakého mesta, na rovnaký dátum a čas. Alebo navykneme ľudí v nejakom meste v nejakom podniku na stand-up, on tam zavolá a povie, že tam chce vystupovať tiež. Vtedy bývam asi päť sekúnd nasratý a potom ho aj tak prevalcujeme. Keď to urobil v Nitre, tak mal nejakých 47 ľudí a my nejakých 247 ľudí.

Chodíte sa pozerať na konkurenciu?

Vždy keď môžem, lebo ma to baví, a vracia ma to ku koreňom – v publiku si uvedomím oveľa viac, prečo stand-up robím. Užijem si to ako divák oveľa viac, ako keď som účinkujúci. Keď ma pustia a nenechajú vyhodiť, ako to raz urobil ten jeden, že nás na ich šou nepustil, tak standupovú konkurenciu veľmi rád sledujem.

Bekim Aziri alias Bekim Rýchla Noha. 19 fotografií v galérii Bekim Aziri alias Bekim Rýchla Noha. Zdroj: Peter Brenkus

Je záujem o stand-up na celom Slovensku? Nie je to len zábava pre väčšie mestá?

Momentálne je obrovský záujem všade, hlavne medzi mladšou generáciou. Napríklad v Liptovskom Mikuláši na nás prišlo 270 ľudí, oproti cez ulicu bola o pár dní jedna známa speváčka a predali na ňu 27 vstupeniek. V Trenčíne sme trikrát za sebou vypredali všetkých 600 miest v sále. V Košiciach máme vypredané vždy v sále pre 350 ľudí. Temné Kecy majú kanál na videoserveri Youtube a za dva roky máme počet pozretí v miliónoch. Ľudia sa potrebujú zasmiať, radi sa zabávajú aj na drsných vtipoch, píšu nám, telefonujú, že super, že vďaka nám dve hodiny nemysleli na šéfa, na hypotéku, na zdravotné problémy...

Keď vyjdete na pódium, ste tam sám, mikrofón, oproti vám sedí 600 ľudí, ktorí očakávajú, že budete perliť a oni sa na tom budú smiať. Čo sa vo vás vtedy deje?

Ja nemám stres z vystúpenia, ale adrenalín mi stúpa skôr z toho, či sa divákom dobre sedí, či dobre vidia, či dobre počujú, či si mali kam odložiť kabáty, či je dobrá obsluha. Keď vyjdem na pódium, trému nemám. Som proste v práci. Horšie je na tom Jerry Veľmajster Szabo, ktorý má skvelo napísané stand-upy, špičkovo pripravené, je vyštudovaný herec, no pred vyjdením na pódium má trému ako blázon.

Robíte humor z každej témy, ale politike akoby ste sa vyhýbali. Stand-up comedy si nerobí žarty z politikov?

Iní politiku robia, ale keď som videl aj dobré politické ­stand-upy, ľudí akoby veľmi nebavili, debatovali, išli na cigaretu, do baru. Nie som úplne presvedčený, že teraz politický humor pritiahne divákov, lebo politikov majú plné zuby. Asi najviac politického humoru nájdu ľudia na stand-upe Pančlajn, čo je skôr intelektuálny humor. Ich divák, aby sa zasmial, potrebuje byť trochu sčítanejší a asi sleduje aj pravidelne správy. Pančlajn má špecifické publikum, no dvakrát do mesiaca dokážu vypredať bratislavský KC Dunaj. Niekedy je takých ľudí ťažké rozosmiať, často prežívajú zábavu podľa mňa tak vnútorne. Alebo majú pocit, že sa predsa nebudú prvoplánovo smiať nahlas, veď majú úroveň, nebudú sa predsa plieskať po stehnách „na Dangla“. Ja mám chlapcov z Pančlajnu veľmi rád, majú však ťažké a náročné publikum.

Vy ste nikdy neurobili žiadny politický stand-up?

Jedine ak sú veľké kauzy, tak máličko, jednou vetou niečo spomenieme. Inak nie. Ale nášmu Fučovi idú dobre paródie, virálne videá na internete, tak občas niekoho sparoduje a nahrá to na Youtube či na iné sociálne siete a má veľký úspech. Ja som nedávno natočil 50-sekundové video s paródiou na ministra školstva Plavčana. Bol som sám doma, pozeral som správy na všetkých kanáloch a všade bol minister Plavčan s tým jeho hláskom. Tak som po ceste na WC nahral video. A chytilo sa.

Je to vulgárne, drsné, niektorí občas nevydržia a stalo sa, že aj odišli. Ale väčšina ľudí si zvyká a chodia na stand-up comedy. 19 fotografií v galérii Je to vulgárne, drsné, niektorí občas nevydržia a stalo sa, že aj odišli. Ale väčšina ľudí si zvyká a chodia na stand-up comedy. Zdroj: Peter Brenkus

Sú fóry, o ktorých si myslíte, že určite počas vystúpenia zaberú, ale ony nezaberú vôbec? Ľudia sa na nich nesmejú?

Stane sa. A potom naopak, keď si vymyslím nejakú vatu, ktorou len potrebujem premostiť jednu tému s druhou, ľudia sa z nej idú zabiť od smiechu. Alebo sme v Košiciach, diváci dve hodiny plačú od smiechu, tečú im slzy, na konci ovácie, no prídeme s úplne rovnakým programom napríklad na druhý večer do Banskej Bystrice a tam skoro nič. Sú síce spokojní, zabávajú sa, ale oproti Košičanom veľmi diétne.

V koľkých mestách vystupujete?

Máme okolo 40 miest, kam chodíme pravidelne, a do každého mesta sa dostaneme približne raz za pol druha mesiaca, alebo raz za dva mesiace. A na nás môžu prísť stále rovnakí ľudia, lebo si každý mesiac píšeme nové scenáre. Sú komici, ktorým vyjde stand-up a potom ho rozprávajú aj pol roka, zavesia ho na internet a ešte aj potom ho ďalej s malými obmenami rozprávajú. Mne je tiež ľúto „vyhodiť“ dobrý stand-up, ktorý sa mi vydarí, ale urobím to, nehovorím ho v rovnakom meste dvakrát. Zapisujeme si, v ktorom meste sme aké vystúpenie robili, lebo pri tom množstve človek ľahko zabudne kde čo hovoril.

Pred jeden a pol rokom bol v kinách po dlhom čase prvý slovenský animovaný film LokalFilmis a v ňom ste všetci traja z Temných Kecov prepožičali postavám hlasy. Bol to váš projekt?

Nie, naše boli iba niektoré hlasy. Ja a Jerry sme boli europoslanci, čo riešili, či šunka predávaná v Európskej únii má byť okrúhla alebo kockatá. Jerry hral poslanca, ktorý stále hovoril bóóhááá. A Fučo robil rybičku, čo je jeho fenomén, plus nahrával hlasy všetkým ostatným rybám.

Čo na ľudí najviac zaberá? Aké vtipy?

Parodovať Andreu Verešovú s jej česko-slovenčinou zaberie vždy a všade. Stačí, že dám jednu vetu jej prízvukom a každý sa hneď chytá. Jerry keď povie bóóhááá, tak posledné á kričí celá sála s ním.

Temne Kecy 19 fotografií v galérii Temne Kecy Zdroj: Peter Brenkus

Marek Fučík často hovorí, že je Cigán a zaberajú mu narážky na tento pôvod. Je naozaj Róm?

Čo ja viem? Nikdy nepovie pravdu a podľa mňa mu to je úplne jedno. Niečo medzi Albáncom, Cigánom, Egypťanom a perzským princom. Čmahnutý je. Mama je biela a otec – nikto nevie. Raz vraj nejakého spoznal, keď mal osemnásť, ale doteraz neverí, že bol naozaj jeho otec, lebo ,týpek‘ bol biely, až albín. Tak sa mu Fučo vysmial, že na neho osemnásť rokov platil. Viem to tak, že o stretnutí urobil stand-up.

Môže raz stand-up comedy preniknúť do televízie aj na Slovensku?

Neviem. Dúfam, že áno, no myslím si, že napríklad Evelyn televízia uškodila. Taký talent ako ona televíziu nepotrebuje na to, aby sa uživila. Respektíve patrí do TV, ale s úplne inou podporou od samotnej telky, s ktorou sa spojí.

Prečo je v stand-upoch toľko vulgarizmov? Musí to byť? Neboli by stand-up vystúpenia vtipné aj bez nich?

Lebo ľudia tak bežne rozprávajú a my žijeme v realite. Nehrajme sa na chrumkavých. Temné Kecy sú prvé, ktoré vystupovali aj v zahraničí, oslovili nás z Londýna, a keď sme mali stretnutie s agentom z USA, prvá jeho otázka bola – ste vulgárni? Vravíme, že hej, na Slovensku najvulgárnejší. On hovorí – super, to je ­stand-up. Mnohé najväčšie svetové hviezdy typu Luis C. K. či iné, aj nové hviezdne standupové mená, sú veľmi vulgárne, my sme proti nim ešte mäkkí. Neviem, prečo majú ľudia potrebu stále riešiť vulgarizmy. Veď prídete do Slovenského národného divadla a počujete aj v špičkových hrách vulgarizmy. Nežijeme predsa v kláštoroch a nerozprávame sa tam s karfiolom alebo s výhonkami. Za mnou, našťastie, chodí plno ľudí, ktorí hovoria, že nemajú radi vulgarizmy, ale pri mojich stand-upoch im neprekážajú. A hlavne stand-up je pre mňa najmä o slobode prejavu!

Pri Temných Kecoch je možno problém, že keď ste vulgárni, nájdu si vás podobní diváci. Takisto vulgárni.

Hlavne za tými vulgarizmami sú často aktuálne, spoločenské a sociálne témy, ak je ten divák pozorný. Nemám rád, keď o nás šíria reči, že sme nejakí nacionalistickí, a že akí ľudia na našu šou chodia. Ja si vážim každého diváka, nech vyzerá akokoľvek, či má hrubý krk, či je vyholený, potetovaný, mne je to jedno. Pre mňa je každý platiaci divák veľmi dôležitý, vážim si ho za to, že prišiel práve na náš stand-up, a jediné, čo od neho chcem, aby sa dve hodiny smial a prišiel na naše vystúpenie znova. Kávičkoví mierotvorcovia v červených nohaviciach, čo sú len v hlavnom meste, a odtrhnutí od reality bežných ľudí, to majú niekedy pomýlené.

Na bratislavskom predstavení sa oslavovali aj narodeniny. 19 fotografií v galérii Na bratislavskom predstavení sa oslavovali aj narodeniny. Zdroj: Peter Brenkus

Ste Temné Kecy. Máte aj temné myšlienky?

Keď sme prvýkrát prišli do Žiliny, bolo úplne vypredané, atmosféra ako na rockovom koncerte, ľudia, čo sa nedostali na stoličky, hovorili, že oni budú aj stáť. Prišiel aj Juraj Šoko Tabaček, lebo je Žilinčan a prvá liga medzi komikmi, občas s nami vystupuje. Ja som si svoje odrozprával, ale bolo tak plno, že som sa nemal kam postaviť. Tak som išiel za bar k barmankám, aby som nezavadzal. Pozerám, jedna barmanka plače, druhá plače. Čo je? Nadávajú im ľudia, že pomaly nalievajú? Veď musia byť zvyknuté, poloopité hlavy im kadečo narozprávajú. O chvíľu prišla tretia, že pán Ladižinský, ak boli nejaké nedostatky, tak sa nehnevajte, ale nášho šéfa odviezla sanitka do nemocnice. Mladého chlapca, možno 36-ročného. Tak som jej vravel, že to nič, je mladý, dostane sa z toho, a ona – ale on zomrel. Vtedy mi napadlo, aký by to bol marketing, že príď na Temné Kecy, dávame taký humor, že z neho zomrieš. Ale to by už bolo poriadne cez čiaru. To bola situácia ako zo zlého filmu, no, žiaľ, to nevymyslíš, to je život.

Nestalo sa vám, že by vás za vaše myšlienky, urážky niekto fyzicky napadol?

Keď mi na pódiu ide, keď riadne „dávam“, tak v zákulisí sú stávky, či niekto z hľadiska vstane a dá mi facku. To sa nikdy nestalo a zrejme ani nestane, lebo ľudia už poznajú princíp našej šou stand-up.

Stalo sa, že z vášho vystúpenia odišiel urazený podnikateľ s mladou priateľkou. Bolo viac prípadov, že ľudia nezniesli vaše vystúpenia a išli preč?

Za tie roky asi šesť-sedem ľudí. Okrem tej sexi „vnučky“ a jej bohatého podnikateľa napríklad tri babky. Ale naozaj babky, ktorých som sa pýtal, či si nepomýlili dvere, lebo vyháňanie diabla, hľadanie svetla Ježiša a chodenie po vode učia vo vedľajšom vchode, tak prečo nie sú tam, keď im búcha smrtka na dvere? Po pauze už ľudia
kričali, že sa uvoľnili tri miesta, išli preč. Asi odišli k Hádesovi na diskotéku. Raz odišiel v Liptovskom Mikuláši mladý pár oblečený v drahých veciach. Sedeli úplne vpredu a od začiatku som videl, že baba sa tvárila ako slečinka, že kam ju to ten jej debil zobral. Chalan sa zabával a tá trubka vyvracala oči. Tak som jej začal nakladať. On sa smial, keď sa naňho pozrela, prestal sa smiať. Chcel sa zabávať a ona ho, chudáka, pod stolom kopala. Po prestávke ich nebolo.

Ivo Ladižinský 19 fotografií v galérii Ivo Ladižinský Zdroj: Peter Brenkus

Keď by sme odrátali stand-up, v akom stave je slovenský ­humor?

Stále v lepšom, myslím si. Ľudia okolo Dana Dangla sú dobrí, zabavím sa aj na Kredenci, Hornej Dolnej, dobre som si kedysi oddýchol pri Uragáne a ďalších projektoch Andyho Krausa. Evelyn má veľký dar robiť humor. Pre televíziu je veľmi ťažké písať humor, lebo televízia veľmi obmedzuje autorov, že toto nepovedzte, z tohto si nerobte žarty, z takého mena, z takej tváre, z takého politika. Ale stand-up určite v budúcnosti významne ovplyvní slovenský humor aj v televíziách. Niektorí z nás už teraz spolupracujú s televíziami ako scenáristi a podobne. Ja napríklad robím aj kreatívca pre mnohé slovenské rádiá na ich reklamy.

Zrejme je však generačný pohľad, že keď sa povie humor, tak ľuďom napadnú Lasica, Satinský, možno Menšík, neskôr Skrúcaný, Noga, Radič...

Lebo boli častejšie v televízii. Keby stand-up v nejakej miernejšej forme začali vysielať televízie, starší diváci by ho možno nepochopili, lebo by sa im nepáčil, ale televízie by získali mladších divákov, ktorí by im neutekali k internetu.

Je jasné kde a kedy stand-up vznikol?

V Anglicku pravdepodobne v 18. alebo 19. storočí, keď putovní herci prerozprávali ľuďom, čo zažili. Po vojne sa žáner najviac uchytil v USA a v súčasnosti je namotaný aj celý západ Európy, kde komici vypredávajú štadióny. Často sa stand-up komikmi stávajú bývalí scenáristi, ktorí predtým písali pre televízie sitkomy. Vedia, ako napísať text, aby bol zábavný, začali robiť vlastné projekty a dnes sú stand-upové megahviezdy.

 


Boli čarovné alebo si to iba namýšľala? Toto topánky len tak bežne nerobia!
Nové Čičmany? Kultúrny poklad Slovenska je na vymretie, život mu má vrátiť odvážna výstavba
Schwarzeneggerovi tlieska celý svet: Fanúšika za nenávistnú reakciu úplne uzemnil!

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×