Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Legenda divokého západu Buffalo Bill: Dobrodruh telom aj dušou skončil ako zabávač!

26.01.2017 (4/2017) Svet kovbojov, Indiánov, divokých koní preháňajúcich sa po prériách a mužov s koltmi prekliate nízko... divoký západ. K jeho koloritu neodmysliteľne patrí aj slávny dobrodruh Buffalo Bill.
Legenda divokého západu Buffalo Bill: Dobrodruh telom aj dušou skončil ako zabávač!
8 fotografií v galérii
Okolo roku 1885: Buffalo Bill, Ned Buntline a Texas Jack v kostýmoch predstavenia Skauti...
Autor fotografie: Getty Images

Bol kovbojom, zlatokopom, kuriérom, pištoľníkom, vojakom aj lovcom bizónov. Ale azda najviac sa osvedčil v úlohe zabávača – „šoumena“. Predstavoval jednu z najdobrodružnejších postáv, ktorá stelesňuje celú zbierku archetypov divokého západu. Zaoberal sa všetkým, čo charakterizuje hrdinov westernov.

Rodený dobrodruh

William Frederick Cody, ktorému neskôr prischla prezývka Buffalo Bill, prišiel na svet v roku 1846 v mestečku Le Claire v štáte Iowa. Mal sedem, keď sa jeho rodina presťahovala do Leavenworthu v Kansase. Už ako malý chlapec bol nebojácny. Keď sa jeho otec dostal do konfliktu s miestnymi zástancami otrokárstva a zranený sa ukryl v bezpečnej vzdialenosti od domu, malý Bill osedlal koňa a vyrazil na cestu dlhú päťdesiat míľ, aby ho varoval pred návratom a prenasledovateľmi. Otec sa napokon vrátiť domov nestihol, lebo zraneniam podľahol.

Situácia však chlapca nezlomila. V jedenástich rokoch sa ujal úlohy živiteľa rodiny. Dal sa najať ako pastier dobytka. Bol však stále dieťa, ktoré sa rado hralo, a to najmä s indiánskymi vrstovníkmi, v blízkosti ktorých žil. Zabával sa s chlapcami z kmeňa Kickapoo a naučil sa ich reč. A pretože k hrám malých Indiánov neodmysliteľne patrili aj kone, rýchlo odpozoroval aj spôsob, akým jazdili a lovili, čo sa mu neskôr veľmi zišlo.

Jazdec Pony Expressu odchádza. Autor ilustrácie je neznámy. 8 fotografií v galérii Jazdec Pony Expressu odchádza. Autor ilustrácie je neznámy. Zdroj: Getty Images

V tomto období sa stretol aj s niekoľkými Indiánmi z kmeňa Siouxov, ktorí potom v roku 1876 bojovali v známej bitke pri Little Bighorne, kde indiánske kmene na hlavu porazili armádu generála Custera. Túto bitku neprežil ani jediný americký vojak – iba kôň menom Komanč, ktorý sa stal doživotným čestným členom novej siedmej kavalérie.

Bill krátky čas ryžoval zlato a ako štrnásťročný sa stal kuriérom a zmluvným jazdcom dopravnej služby Pony Express, konskej pošty, ktorá bola preslávená rýchlosťou doručovania zásielok. Poštu prevážal z východného na západné pobrežie cez nebezpečné indiánske územie. I v tejto práci ukázal vytrvalosť a odvahu. Na koni dokázal prejsť aj trasu dlhú 332 míľ, teda asi 515 kilometrov, čo bol na vtedajšie pomery tretí najlepší výkon v histórii firmy. Po vypuknutí občianskej vojny (1861 – 1865) vstúpil do armády Únie. V známej vojne Severu proti Juhu bojoval na strane Severu ako vojenský prieskumník. Zaradený bol k 7. kansaskému jazdnému regimentu. S ním prešiel všetkými útrapami občianskej vojny až do jej víťazného konca.

Zastrelil 12 bizónov denne

Po vojne pracoval pre spoločnosť Union Pacific. Pre jej robotníkov, ktorí stavali transamerickú železnicu, mal dodávať bizónie mäso. Objednávka znela neuveriteľne – dvanásť bizónov denne! Mladý Cody s tým nemal najmenší problém. Práve naopak. Využil vtedy svoje bohaté vedomosti nielen o indiánskom jazdení na koni, ale aj ich štýle lovu. Vlastnil dokonca indiánskeho koňa Brighama cvičeného na lov bizónov, takže ich aj lovil tradičným indiánskym spôsobom. Jedinečná metóda spočívala v tom, že kôň obiehal stádo bizónov, čím ho udržiaval pokope. Úlohou jazdca bolo potom „iba“ strieľať – bez toho, aby musel uzdou ovládať koňa.

Buffalo Bill so skupinou svojich indiánskych priateľov v roku 1870. Od jeho smrti uplynulo 10. januára sto rokov. 8 fotografií v galérii Buffalo Bill so skupinou svojich indiánskych priateľov v roku 1870. Od jeho smrti uplynulo 10. januára sto rokov. Zdroj: Getty Images

Z tých čias pochádza aj jeho prezývka – Buffalo Bill. Tá pôvodne patrila istému Billovi Comstockovi, ktorý však s Codym prehral súťaž, kto dokáže za deň zastreliť viac bizónov. William Frederick Cody tak po úspešnom love zostal až do konca života Buffalom Billom. Za približne pol druha roka údajne zastrelil viac ako štyri tisícky bizónov. Napriek tomu, že Buffalo Bill lovil bizóny vo veľkom, nikdy sa nezúčastnil barbarského zabíjania zvierat len tak pre zábavu – vtedy sa strieľalo do bizónov z okien vlaku a mnohí ich lovili len pre kožu. Je to paradoxné, no práve Buffalo Bill sa zaslúžil o to, že bizóny úplne nevyhynuli, lebo stádo, ktoré začal chovať pre potreby svojej budúcej šou, potom výrazne prispelo k ich prežitiu v časoch, keď boli vo voľnej prírode takmer vyhubené.

V roku 1868 sa Buffalo Bill vrátil do armády ako vyzvedač a stopár. Zapojil sa aj do vojny s Indiánmi. Napriek tomu, že mal mnoho indiánskych priateľov, vôbec mu to nebránilo, aby sa k nim správal ako k úhlavným nepriateľom. Hoci Buffalo Bill bol vo svojom okruhu známou postavou a obdivovali ho mnohí, jeho sláva bola iba lokálna. To sa zmenilo, keď o ňom začal písať iný dobrodruh – Edward Judson.

Zrod legendy

Bol to novinár a spisovateľ, ktorý uverejňoval články a vydával romány pod pseudonymom Ned Buntline. Najmä jeho príspevky o newyorskom podsvetí sa tešili veľkej popularite a vďaka nim sa stal známym a úspešným autorom. Okrem mestských gangstrov Buntlina fascinovala aj ďalšia téma – divoký západ a osobitne jedna jeho výrazná postava: dobrodruh s prezývkou Divoký Bill. Chýry o ňom sa vtedy šírili naprieč celými Spojenými štátmi. Hnaný túžbou stretnúť sa s ním a napísať o ňom, Buntline sa rozhodol ísť po jeho stopách. Mal šťastie. Divokého Billa, o ktorom bolo známe, že je veľmi nedôverčivým človekom, našiel v jeho obľúbenej krčme.

O ich stretnutí sa zachovala historka, podľa ktorej nadšený Buntline zbadal v krčme Divokého Billa a radostne zvolal: „Divoký Bill, teba hľadám, teba potrebujem, chcem s tebou spolupracovať.“ Lenže Divoký Bill neváhal, vytiahol revolver a zreval na cudzinca, že ak do dvadsiatich štyroch hodín neopustí mesto, tak ho zastrelí. Novinárovi teda nezostalo nič iné, ako odísť s prázdnymi rukami. Ale pri spiatočnej ceste vlakom sa stretol so skupinkou mužov vracajúcich sa z bojov s Indiánmi. Medzi nimi bol aj pre Buntlina vtedy ešte neznámy Buffalo Bill. Vo vlaku si rozprávali rôzne príhody a zážitky z divokého západu. A keďže cesta bola dlhá a času nadostač, Ned Buntline sa vypytoval a vypytoval a Cody rozprával a rozprával... Na základe týchto historiek potom Ned začal písať knihy, v ktorých hlavnou postavou bol Buffalo Bill a jeho dobrodružstvá na divokom západe.

William Frederick Cody (1846 – 1917), prezývaný Buffalo Bill, hral sám seba v hre Neda Buntlina. 8 fotografií v galérii William Frederick Cody (1846 – 1917), prezývaný Buffalo Bill, hral sám seba v hre Neda Buntlina. Zdroj: Getty Images

Buntline ich napísal niekoľko desiatok, boli veľmi čítané a populárne a vďaka nim sa stal populárny aj ich hlavný hrdina – a to nielen v celých Spojených štátoch, ale aj za ich hranicami. Buntline potom ešte napísal aj divadelnú hru, v ktorej priamo účinkovali postavy, o ktorých hra bola – vrátane Buffala Billa a Neda Buntlina. Prešli s ňou takmer polovicu Spojených štátov. To bola zároveň predpríprava Buffala Billa na jeho neskoršiu veľkú šou. Všetci životopisci sa zhodujú v tom, že nebyť Buntlina a jeho románov o Buffalovi Billovi, tak dnes by už len málokto vedel, že niekto taký vôbec existoval. Ned Buntline bol tvorcom legendy o Buffalovi Billovi.

Wild West Show

Keď popularita Williama Codyho rástla, tak sa s typickou americkou podnikavosťou rozhodol, že na nej zarobí. V roku 1883 založil vlastnú cirkusovú spoločnosť a pripravil program s názvom Wild West Show. Najskôr išlo o malú skupinu jazdcov, ktorí predvádzali svoje jazdecké schopnosti. Postupne sa šou rozrástla a účinkovalo v nej niekoľko sto ľudí a takmer päťsto zvierat.

Akčná zábava tohto druhu sa veľmi osvedčila. Predstavenie s názvom Divoký západ Buffala Billa malo prvky cirkusu, estrády a divadla, pričom diváci v ňom mohli vidieť strhujúce ukážky jazdeckého umenia, streleckej šou a aj scény bojov s Indiánmi. V tom čase to bolo najväčšie zábavné teleso v USA, chýr ktorého sa rozniesol aj do ďalších kútov sveta. Bill šikovne namixoval zmes histórie a zábavy, čo nielen Amerika prijala s otvorenou náručou. Medzi účinkujúcich do tejto šou dokázal získať viaceré legendárne postavy divokého západu – dokonca aj Divokého Billa alebo známeho indiánskeho náčelníka Siouxov Sediaceho Býka, víťaza od Little Bighornu. Sediaceho Býka neskôr Bill sprevádzal aj do Bieleho domu, kde slávny náčelník odovzdal list americkému prezidentovi so sťažnosťami svojho kmeňa.

Okolo roku 1903 zavítal Buffalo Bill so svojou westernovou šou aj do Manchestru. 8 fotografií v galérii Okolo roku 1903 zavítal Buffalo Bill so svojou westernovou šou aj do Manchestru. Zdroj: Getty Images

Sláva West Wild Show prenikla aj na starý kontinent, takže Bill a jeho skupina absolvovali niekoľkokrát turné i po Európe. Vystupovali aj pred anglickou kráľovnou Viktóriou, pápežom Levom XIII. či budúcim nemeckým cisárom Wilhelmom II. Účinkovali pri otvorení Eiffelovej veže v Paríži a ich predstavenie videl aj niekoľkonásobný britský premiér William Gladstone. V roku 1906 sa dostali i do vtedajšieho Rakúsko-Uhorska a so šou navštívili s veľkým úspechom viacero českých miest. V Jihlave obyvatelia mesta ešte dlho spomínali nielen na samotný program, ale aj na to, ako sa pred predstavením potulovali po ich uliciach praví Indiáni. Wild West Show je i teraz súčasťou programu pre návštevníkov Disneylandov, pričom ich súčasný koncept viac-menej zodpovedá tomu, čo voľakedy predvádzal Buffalo Bill a jeho spoločnosť.

Chcel byť všade – aj vo filme

Hromadné scény z Buffalo Bill’s Wild West boli hneď na začiatku filmovej éry prevzaté do westernov, pričom jedna z najnapodobňovanejších bola smrť generála Georgea Armstronga Custera v bitke pri Little Bighorne. Zo scény sa stala kultová americká udalosť. Sám Cody rýchlo postrehol význam filmu a od roku 1894 až do svojej smrti hral v jedenástich filmoch. Jeho najambicióznejším dielom bola snímka The Indian Wars Refought – Návrat do indiánskych vojen z roku 1914. Vďaka svojim stykom dosiahol, že armáda dodala ako hercov skutočných kavaleristov, povolená bola aj účasť Siouxov a nakrúcalo sa priamo na miestach bojov.

Buffalo Bill zomrel v Denveri v roku 1917 ako sedemdesiatročný. I keď ho niektorí považovali za vraha Indiánov a pripisovali mu spoluzodpovednosť za vykynoženie bizónov, pre väčšinu zostal hrdinom divokého západu. V každom prípade jeho legenda stále žije. Aj po sto rokoch od jeho smrti.

Originálne zábery zo stavby scény pre film Cecila B. DeMilla Union Pacific. 8 fotografií v galérii Originálne zábery zo stavby scény pre film Cecila B. DeMilla Union Pacific. Zdroj: Getty Images

 

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×