Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Nebezpečná archeológia: Marián pátra v jaskyniach po dávnej histórii, takmer na to doplatil životom!

15.01.2017 (2/2017) Mariánovi ­Sojákovi (46) visel už dvakrát život na vlásku. Nečudo, archeológ hľadá odpovede na otvorené otázky našej histórie aj na najneprístupnejších a najneschodnejších miestach. V jaskyniach.
Nebezpečná archeológia: Marián pátra v jaskyniach po dávnej histórii, takmer na to doplatil životom!
7 fotografií v galérii
Speleoarcheológovi Mariánovi Sojákovi pri výskumoch jaskýň už dvakrát išlo o život.
Autor fotografie: Peter Ličák

Ako sa z „klasického“ archeológa stane speleoarcheológ pátrajúci po najdávnejšej histórii našich predkov v podzemných priestoroch?

Už ako chlapec vyrastajúci v podhorí Slovenského raja som mal veľký záujem o prírodu, jej ochranu, ale aj o dobrodružné objavovanie jej záhad a tajomstiev. Fascinovali ma predovšetkým rokliny a tiesňavy tohto územia. Keď som vyštudoval archeológiu, čoraz intenzívnejšie som si uvedomoval, že určite veľa tajomstiev skrývajú jaskyne, na ktoré sú oblasti Spiša a susedného Gemera mimoriadne bohaté. Tak sa mi ku „klasickej“ archeológii v Podtatranskom múzeu v Poprade i na súčasnom pracovisku Archeologického ústavu SAV celkom prirodzene nabalila aj speleoarcheológia. Ako sa vraví, už v tom lietam až po uši. A s každým novým jaskynným objavom ma speleoarcheológia pohlcuje a fascinuje viac a viac.

Novinárstvu sa venujem celý život, a predsa sa musím priznať, že ste prvý speleoarcheológ, s ktorým robím rozhovor. Usudzujem, že vás na Slovensku ani vo svete nie je veľa.

To teda určite nie, táto špecifická odnož archeológie chce čosi naviac, ako vyžaduje klasická archeológia. Treba mať v mentálnej výbave túžbu po dobrodružstve, zdravú odvahu riskovať i dobrú fyzickú a psychickú kondíciu. Zhrniem to trocha nadnesene, ako sa vraví na Slovensku: „Chce to gule“.

Zostup do Dvojvchodovej jaskyne pri Žehre. 7 fotografií v galérii Zostup do Dvojvchodovej jaskyne pri Žehre. Zdroj: Marián Soják

„Gule“ treba mať predovšetkým tam, kde ide o život.

Do krízovej situácie, pri ktorej mi išlo o život, som sa dostal dvakrát. Najvážnejšie to bolo v Temnej jaskyni pod travertínovou kopou, na ktorej tróni Spišský hrad. V úzkej štrbine na konci rozsadlinovej jaskyne našli v rokoch 2002 – 2003 jaskyniari zo speleologického klubu Cassovia kostrové zvyšky človeka. Predpokladáme, že išlo o rímskeho kupca, ktorý mal pri sebe dva kožené mešce so zvyškami farebných textilných vlákien a s dvadsiatimi rímskymi mincami z 1. až 2. storočia. V tejto jaskyni som po desiatich hodinách lezenia do 35 metrov hlbokej pukliny uviazol. „Zašprajcoval“ som sa tak nešťastne, že to nešlo ani hore, ani dole. Nie som strachopud, no pomaly ma chytala panika. Začal som sa potiť a rýchlejšie dýchať, zrýchlil sa mi tep, hrudník sa mi pri lapaní dychu dosť zväčšil. V tom tichu som počul iba tlkot srdca, chvíľu som bol dokonca presvedčený, že hore rachotí pneumatická zbíjačka. Košickí jaskyniari ma v tejto hroznej situácii upokojovali, radili mi, aby som pomaly dýchal, aby sa hrudník zmenšil. Pomohlo, ale hore som sa milimeter po milimetri posúval hodnú chvíľu. Druhýkrát som zažil ťažké chvíle v Šusterovej priepasti na travertínovom vrchu Dreveník v susedstve Spišského hradu. V úzkej štrbine sa na mňa pri ústí do priepasti zosypali hlinito-kamenité naplaveniny. Ostala mi v nich ešte jedna noha, opäť ma však zachránili jaskyniari. Moja manželka preto našim štyrom deťom vravieva, že šťastné konce nemajú iba americké filmy.

Kvôli čomu ste riskovali život v tejto priepasti?

Travertínovú priepasť objavili pred jedenástimi rokmi bratia Šusterovci z košického speleoklubu. Podľa nich dostala priepasť aj pomenovanie. O rok neskôr som pri prvom výskume s pomocou košických jaskyniarov objavil v priepasti nálezy ľudských a zvieracích kostí. Charakter týchto nálezov naznačil, že priepasť mala kultový charakter, hádzali sa do nej ako obete ľudia i zvieratá. Dúfal som, že objavíme ďalšie nálezy, lenže posun travertínových blokov priepasť z väčšej časti zasypal, výskum preto ostal nedokončený. Pre takéto veci speleoarcheológovia riskujú zdravie, dokonca život. V tejto profesii tiež platí, že risk je zisk.

Hovoríte o posunoch travertínových krýh v tesnom susedstve najrozsiahlejšieho hradu v strednej Európe. No z toho mi vychádza, že posunmi v podzemí môže byť ohrozený aj Spišský hrad. Nemáte z takej predstavy husiu kožu?

Mám. Travertínové bralá, na ktorých rozsiahly hradný komplex stojí, sa pohybujú, nie sú stabilné. Navyše, sú pod nimi viaceré jaskyne, niekedy si myslím, že je to zázrak, že sa hrad ešte nezosypal. Raz sa už akoby na výstrahu zosypala časť hradného opevnenia, vravelo sa, že pre sfušovanú robotu stavbárov. Lenže nebola to chyba kamenárov, na príčine boli pohyby podložia. Tá hrozba visí nad Spišským hradom stále a neverím, že masívne stabilizačné železné kotvy tomu zabránia.

Majiteľ dobývacích práv na ťažbu opálu v bani v Slanských vrchoch každý prieskum starých šácht a štôlní ohlási pre istotu banskému úradu v Košiciach. Ak sa neozve do dohodnutej hodiny, vie, že ho prídu ratovať profesionálni záchranári. Vy sa ako poisťujete pre prípad nehody?

Na archeologický výskum jaskýň nikdy nejdem sám, vždy mám po boku ostrieľaných jaskyniarov zo Spiša, z Košíc alebo z iných regiónov Slovenska. Prísne sa držím zásady – bez nich ani na krok.

Dnes už nebohý slovenský archeológ Juraj Bárta, špecializujúci sa aj na výskum jaskýň z pohľadu ich dávneho osídlenia, tvrdil, že na svete asi neexistuje iný výtvor prírody, ktorý by bol taký spätý s dejinami človeka a jeho kultúry, ako práve jaskyne. Platí to aj o jaskyniach na Slovensku?

Určite. Veď asi tretina z vyše 5 100 známych jaskýň na Slovensku bola osídlená od praveku po novoveké obdobie. V našich končinách ľudia takisto odpradávna vyhľadávali z najrozličnejších príčin podzemné priestory. Jaskyne, priepasti, previsy v ľahšie dostupných skalných stenách poskytovali ľuďom dobrý úkryt pred zlým počasím, útočisko počas vojen či iných nepokojov, jaskyne vyhľadávali aj v období sucha. Často im pripisovali liečiteľskú funkciu, boli aj miestom kultových a rituálnych obradov.

Prieskum Medvedej jaskyne pri Letanovciach. 7 fotografií v galérii Prieskum Medvedej jaskyne pri Letanovciach. Zdroj: František Miháľ

Majú na Slovensku speleoarcheologické výskumy dlhú tradíciu, alebo ide o akýsi módny výkrik posledných rokov?

Krasové územia, pre ktoré sú typické jaskyne a priepasti, majú na Slovensku rozlohu vyše 2 700 štvorcových kilometrov, mimoriadne bohatý na jaskyne je predovšetkým Spiš. Prvopočiatky záujmu o skúmanie záhad podzemných priestorov siahajú v tomto regióne hlboko do minulosti. Archeologické nálezy prezrádzajú, že jaskyne sa stali stredobodom pozornosti miestnych obyvateľov už v stredoveku. V tom čase slúžili ako prechodné útulky najmä pustovníkom, zbojníkom, pytliakom. No poskytovali aj dobré útočisko ľuďom pri hrozbe mongolsko-tatárskych vpádov v rokoch 1241 – 1242. A najmä v 15. storočí poskytovali dobre utajené priestory jaskýň živnú pôdu pre peňazokazcov. Mimochodom, to je veľmi zaujímavá kapitola z našich stredovekých dejín.

Mal som skôr na mysli výskum jaskýň odborníkmi, historikmi, geológmi, prírodovedcami...

Najstaršia zmienka o slovenskej jaskyni pochádza z roku 1220, resp. 1224 a týka sa jaskyne na Skalke pri Trenčíne. V roku 1253 je zaznamenaná Dupe petra, teda dnešná Šarkanova diera pri Poráči. V roku 1266 máme zmienku o Kamennej diere pri Gemerskej Vsi. Známe Demänovské jaskyne sa napríklad spomínajú v roku 1299. O odhaľovanie záhad a tajomstiev podzemných priestorov mali záujem vzdelaní ľudia najrozličnejších profesií. O Ľadovú jaskyňu na Dreveníku pri Spišskom hrade sa napríklad zaujímal dominikánsky mních, neskôr luzernský biskup Pietro Ranzano i lekár a kapitán Spišského a Šarišského hradu Georg Wernher. Kežmarský ihlár Buchholtz preskúmal v chotári Letanoviec Zlatú dieru, Ružovú jaskyňu a Dračiu dieru. V jaskyni Aksamitka neďaleko Pienin hľadali stopy po drakoch prešovský mestský lekár Johann Paterson Hain a kežmarský lekár Daniel Fischer. A významný polyhistor, rektor Evanjelického lýcea v Bratislave Matej Bel dokonca veril, že jaskyne v Karpatoch obývali draci, veril aj tomu, že ich kosti majú liečivé účinky.

Jaskyne však nelákali iba vzdelaných ľudí, ale aj dobrodruhov, zlatokopov a hľadačov pokladov. Viete niečo aj o nich?

Ich záujem sa sústreďoval predovšetkým na tatranské jaskyne. Od polovice 17. storočia sa o ne zaujímali hlavne Poliaci. Hľadali v nich zlato, drahé kamene, ale aj kovové rudy. Aby sa vedeli dobre orientovať v členitom vysokohorskom teréne, umiestňovali na skaly rôzne značky, zemské kľúče, ktoré ich mali doviesť k rozprávkovým pokladom. Niektoré sa dodnes zachovali vo Vysokých a Belianskych Tatrách v okolí vchodov do jaskýň.

K najdlhšiemu úseku ľudských dejín patrí paleolit, teda staršia kamenná doba, do ktorej sa datuje vznik ľudského rodu a jeho kultúry. Je to vek, keď ľudia začali osídľovať na území dnešného Slovenska jaskyne?

Hoci výskumy v našich jaskyniach majú pomerne dlhú tradíciu, Slovensko je, paradoxne, chudobné na osídlenie jaskýň v paleolite, samozrejme, v porovnaní so zahraničím. Výskumy ukazujú, že v tej dobe boli osídlené jaskyne Čertova pec pri Radošine, Prepoštská jaskynka v Bojniciach, Dzeravá skala v Plaveckom Mikuláši, Jasovská jaskyňa pri Jasove, Silická ľadnica v Silici, Slaninová jaskyňa v Háji. Na Spiši, ktorému sa venujem najviac, sa s paleolitickým osídlením jaskýň možno stretnúť v Aksamitke pri Haligovciach. Práve odtiaľ pochádzajú prvé pamiatky patriace lovcom a zberačom zo staršej kamennej doby. Ďalším jaskynným sídliskom bola Suchá diera v Spišskej Teplici, kde som našiel po jej pravekých obyvateľoch zvyšok ohniska a štiepané kamenné artefakty, okrem iných aj hrubý úštepový oblúkovitý nôž. Tu je datovanie táboriska spred vyše 13 000 rokov opreté o rádiokarbónovú analýzu kostí lovných zvierat – medveďov hnedých a kamzíkov.

V Puklinovej jaskyni na Spiši našiel speleoarcheológ Archeologického ústavu SAV v Nitre aj túto keramiku. 7 fotografií v galérii V Puklinovej jaskyni na Spiši našiel speleoarcheológ Archeologického ústavu SAV v Nitre aj túto keramiku. Zdroj: Peter Ličák

Ktorá historická doba priniesla na našom území najintenzívnejšie osídľovanie jaskýň?

Jedným z vrcholov kultúrneho a historického vývoja je badenská kultúra. Jej charakteristickým znakom bolo zakladanie výšinných opevnených osád. Práve s badenskou kultúrou, ktorá ovládala strednú Európu v priebehu 3. tisícročia pred Kristom, sa spája aj najintenzívnejšie osídlenie spišských jaskýň. Najväčšiu kumuláciu nálezov po ich „nájomníkoch“ zaznamenávame v jaskyniach Hornádskej kotliny, Spišsko-gemerského krasu, vzácnejšie v Hnileckých vrchoch i v Bujanovských vrchoch na hranici Spiša a Šariša. Po ľuďoch badenskej kultúry v našich jaskyniach zostali pozoruhodné nálezy. Na spomínanom Dreveníku nechýbajú zvyšky kostrových hrobov. Napríklad kamenné sekerky z pruhovaného poľského pazúrika, keramické zlomky s hrubo rytým ornamentom či kamenné sekeromlaty vyrobené z vyvretých či metamorfovaných hornín Spišsko-gemerského rudohoria, ba dokonca zo vzdialenejšieho Poľska.

Niektoré nálezy z jaskýň naznačujú, že k životu ľudí z jaskýň patrili aj kultové praktiky a rituály. Išlo pri nich len o obetovanie zvierat, alebo aj ľudí?

Áno, máme aj nálezy, ktoré nám poskytujú svedectvo o málo poznanej náboženskej stránke života vtedajších ľudí. Kultové praktiky, pri ktorých nechýbali ani ľudské obete, potvrdzujú nálezy ľudských kostí, ktoré majú zreteľné stopy po násilných zásahoch. V Dvojvchodovej jaskyni pri Žehre sa našla čelová kosť 5- až 7-ročného dieťaťa aj zlomok ramennej kosti dospelého človeka. Najviac neúplných ľudských kostí bolo nájdených v priepasti na Dreveníku. V Hlbokej priepasti som pred desiatimi rokmi našiel časť temennej kosti 13- až 18-ročného mladého človeka. Väčšina nálezov so zjavnými stopami násilných zásahov pochádza z mladšieho kultúrneho prostredia, z mladšej až neskorej bronzovej doby až staršej železnej doby. Najviac kostrových zvyškov ľudských jedincov zaznamenávame v jaskyniach Slovenského krasu. Takmer polmetrová vrstva ľudských kostí sa nachádza v Kostrovej jaskyni nad Zádielskou tiesňavou. Podľa početného výskytu ľudských kostí je aj pomenovaná.

Čo sa vám preháňa hlavou, keď držíte v jaskyni v rukách kosť človeka, podľa všetkého zabitého pri kultovom obrade?

Nie je to nič príjemné, aj keď k takým nálezom pristupujem s profesionálnym nadhľadom a, samozrejme, s pietou. Naposledy mi behali zimomriavky po tele v priepasťovej jaskyni Studňa v blízkosti čingovských hradísk v Slovenskom raji. Pod vrstvou sedimentov a kafilérneho odpadu sme našli lebku 15-ročného chlapca so sečnou ranou v záhlaví, zomrel teda násilnou smrťou, najskôr ho zabili sekerou. Priepasť poslúžila vrahovi na to, aby sa ľahko zbavil tela obete. Podľa koženej obuvi s kovovými cvočkami a medenou podkovičkou usudzujem, že k vražde mohlo dôjsť najskôr v 18. storočí, najneskôr vo víre 2. svetovej vojny.

Existencii drakov v jaskyniach v Karpatoch a liečivým účinkom ich kostí veril napríklad aj Matej Bel. 7 fotografií v galérii Existencii drakov v jaskyniach v Karpatoch a liečivým účinkom ich kostí veril napríklad aj Matej Bel. Zdroj: Getty Images

Názvy niektorých jaskýň akoby napovedali, že v nich žili odlúčení od civilizovaného sveta pustovníci.

Pustovníctvo je starou východnou formou mníšskeho života, ktoré v stredoveku súviselo s benediktínmi, najstaršou kresťanskou rehoľou v strednej Európe. Podľa mien pútnikov je naozaj pomenovaných niekoľko jaskýň, napríklad Svoradova jaskyňa na Zobore pri Nitre či Benediktova jaskyňa v Trenčíne.

Viacero výskumov, ktoré urobili v slovenských jaskyniach, najmä archeológovia Béla Hajts a Juraj Bárta, odhalilo, že do prítmia a bezpečia jaskýň sa v stredoveku radi uchyľovali aj alchymisti.

Hlinené lieviky a rúrky spolu s pyritovými a markazitovými rudami objavené v 57 metrov dlhej Ružovej jaskyni na svahu Čertovej sihote v Slovenskom raji v chotári Letanoviec potvrdzujú, že v období 15. až 16. storočia sa tu alchymisti pokúšali vytaviť zlato. Na Spiši boli vychýrenými alchymistami skúmajúcimi fyzikálne i metafyzikálne javy kartuziáni z kláštora na Kláštorisku. Priekopníkom alchýmie bol zrejme mních Ján zo Sedmohradska, no jeho pokusy skončili fiaskom. Predstavení kláštora ho dokonca obvinili zo sprenevery majetku rádu a z kláštora ho vyhostili. Predpokladá sa, že svoje pokusy robil práve v neďalekej Ružovej jaskyni.

Ktoré vaše nálezy a výskumy jaskýň priniesli najcennejšie poznatky o našej histórii?

Najviac si cením výsledky speleoarcheologických výskumov spišských jaskýň za posledných šesť rokov, ktoré nám odhalili nové fakty o peňazokazeckých dielňach ukrytých pred nepovolanými očami. Prvú peňazokazeckú dielňu objavil v roku 1954 v Chvalovskej jaskyni v Drienčanskom krase archeológ Juraj Bárta. Potom prešlo dlhých 45 rokov, kým sa nám podarilo objaviť a preskúmať dielňu falšovateľov mincí v Suchej diere pri Spišskej Teplici. Pri jej prieskume sme s priateľom Antonom Suchým našli 29 kusov medených falzifikátov mincí, medené polotovary na ich razenie, mincové kotúčiky i 50 rozličných foriem sekaných medených plieškov. V tejto jaskyni falšovali denáre Mateja Korvína s motívom dvojkríža a štítu s brvnami. Štyri originálne denáre z polovice 15. storočia dokazujú, že peňazokazci falšovali v Suchej diere mince na sklonku šesťdesiatych rokov 15. storočia. Keď kráľ Matej Korvín zlikvidoval v roku 1467 na celom území dnešného Slovenska vyčíňanie bratríckych vojsk, skončila aj táto falšovateľská dielňa. Ďalšie stopy po falšovateľoch mincí sme našli v Kláštornej jaskyni pri Letanovciach. Nálezy numizmatického materiálu v Jaskyni pri Zlatej diere pri tej istej obci dokazujú, že tam razili napodobeniny parvov (štvrťdenárov) Žigmunda Luxemburského aj denárov hlavného komorského grófa Sedmohradska, komtúra Rádu nemeckých rytierov Mikuláša Redwitza. Súbor týchto falošných mincí z letanovskej jaskyne je ozaj výnimočný, originály sa našli na Slovensku iba v pokladoch nájdených v Letničiom, Šahách, Šuranoch a na neznámej lokalite na juhozápade krajiny. Do finišu sa dostávajú výskumy ďalších dvoch peňazokazeckých dielní v katastri dediny Poráč – Chyže a Šarkanovej diery. Dôkazy o peňazokazeckej činnosti sa však našli nielen v ďalších jaskyniach, ale aj na slovenských hradoch. V stredoveku prísne trestaná falzifikátorská činnosť sa kvôli utajovaniu sústreďovala aj za hradbami hradov Uhrovec, Vršatec, Hričov, Predmier, Sučany, Fiľakovo, Muráň, Krásna Hôrka, Lipovec, Čičava, Trebišov alebo Jasenov. Veľmi si však cením aj archeologické svedectvá z Moldavskej jaskyne pri Moldave nad Bodvou, kde sme spolu s košickými jaskyniarmi prvýkrát na Slovensku jednoznačne doložili konkrétnu historickú udalosť, a to vyčíňanie a dôsledky mongolsko-tatárskych vpádov na územie Slovenska v rokoch 1241 – 1242.

Naši stredovekí predkovia boli teda široko-ďaleko najproduktívnejšími falšovateľmi mincí?

Presne tak. Dokonca možno povedať, že v stredoveku sa na našom území roztrhlo vrece s peňazokazcami, nikde v Európe ich asi nebolo toľko ako práve u nás.

Mince z peňazokazeckej dielne objavené v jaskyni Suchá diera. 7 fotografií v galérii Mince z peňazokazeckej dielne objavené v jaskyni Suchá diera. Zdroj: Marián Soják

 


 

Boli čarovné alebo si to iba namýšľala? Toto topánky len tak bežne nerobia!
Nové Čičmany? Kultúrny poklad Slovenska je na vymretie, život mu má vrátiť odvážna výstavba
Schwarzeneggerovi tlieska celý svet: Fanúšika za nenávistnú reakciu úplne uzemnil!

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×