Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Študovať začala na Slovensku, promovať bude v Holandsku: Netušila som, že rozdiely sú až také priepastné!

12.01.2017 (2/2017) Medicínu začala študovať na Slovensku, promovať však bude na lekárskej fakulte v Amsterdame. Lenka Popelková (33) môže na základe vlastných skúseností porovnávať univerzitné štúdium, systém a kvalitu prípravy budúcich lekárov u nás a v zahraničí.
Študovať začala na Slovensku, promovať bude v Holandsku: Netušila som, že rozdiely sú až také priepastné!
3 fotografie v galérii
„Rozdiely vo vzdelávaní budúcich lekárov presne kopírujú rozdiely v kvalite života...
Autor fotografie: Peter Ličák

Sú rozdiely vo vysokoškolskom štúdiu na Slovensku a v Holandsku markantné alebo minimálne, nepodstatné?

Rozdiely vo vzdelávaní budúcich lekárov presne kopírujú rozdiely v kvalite života Slovákov a Holanďanov. Jedno ani druhé sa porovnávať nedá. Pri pokuse to urobiť je, bohužiaľ, výsledok pre našu krajinu aj naše školstvo veľmi deprimujúci. Aj mne sa na túto tému ťažko rozpráva, lebo som okúsila život a vzdelávanie pod Tatrami i v krajine tulipánov. V rámci psychohygieny sa preto radšej takým porovnaniam vyhýbam.

Máme tomu rozumieť tak, že ste na univerzitu v Amsterdame prestúpili pre kvalitnejšie štúdium a lepšie študijné podmienky?

Nie, to nie, v čase, keď som prerušila doma štúdium medicíny, nevedela som, že podmienky prípravy medikov na budúce povolanie sú u nás a v Holandsku až také priepastné. Žiaľ, v náš neprospech. Doma som štúdium prerušila po troch semestroch, lebo osud mi postavil do cesty mladého biofarmára od Utrechtu, môjho manžela, kvôli ktorému som neváhala zmeniť od piky chod svojho života. A tak som aj vymenila slovenskú univerzitu za holandskú.

Kam bolo ťažšie dostať sa – na lekársku fakultu v Amsterdame alebo na medicínu na Slovensku?

Spôsob prijímania na lekársku fakultu v Amsterdame ani zďaleka nepripomína naše prijímačky. Asi polovica študentov sa dostane na medicínu bez akýchkoľvek skúšok, a pritom nemusia byť na strednej škole vynikajúcimi študentmi. Ide o výber lotériou. Do „bubna“ dajú mená uchádzačov, ktorí splnili nejaké nevyhnutné kritéria, napríklad, aby ani raz na strednej škole nemali na vysvedčení štvorku, a potom mená nových študentov medicíny vyžrebujú. Ale ja som nechcela riskovať a spoliehať sa na šťastie, absolvovala som radšej selektívny výber, teda klasické prijímacie skúšky, ako ich poznáme aj na slovenských lekárskych fakultách.

Zahraniční študenti medicíny robia na slovenských univerzitách skúšky v anglickom jazyku. Robíte ich aj vy v angličtine?

Prijímačky, ako aj všetky skúšky som robila a robím v holandčine. Nie je to práve ľahký jazyk, pomohlo mi to, že dobre ovládam anglický i nemecký jazyk. Pred prijatím na univerzitu som absolvovala trojmesačný intenzívny kurz holandského jazyka, rok som sa učila sama. Zvládla som to, dnes nemám problém robiť aj najťažšie skúšky v holandčine. Aj keď to pre mojich slovenských kamarátov znie dosť desivo. Skúšky na medicíne sú ťažké aj v rodnom jazyku, je tam tak veľa latinčiny a v reči, ktorú ovládate iba rok, to ozaj nie je ľahké.

Lekári v Holandsku majú v spoločnosti oveľa vyšší status, sestričky ani lekári nemusia kvôli platom štrajkovať. 3 fotografie v galérii Lekári v Holandsku majú v spoločnosti oveľa vyšší status, sestričky ani lekári nemusia kvôli platom štrajkovať. Zdroj: Shutterstock

Na Slovensku ste mali štúdium zadarmo, koľko vás stojí na amsterdamskej univerzite?

Dva semestre, čiže jeden ročník, ma vyjdú na 1 800 eur, no dostávam mesačné štipendium takmer 300 eur. Je tu však čosi, čo študenti na Slovensku absolútne nepoznajú. Ako cudzinka musím popri štúdiu aj pracovať, mesačne si odkrútim v jednej firme 50 hodín. Dá to poriadne zabrať, dopoludnia na prednáškach či na praxi v univerzitnej nemocnici, popoludní alebo večer, kedy ako, tri-štyri hodiny administratívnej práce vo firme. A ešte sa do rána treba čo-to na seminár či praktické cvičenie naučiť. Tu na „žúrky“ času nieto. Keby taký systém bol na Slovensku, neviem, či by rapídne neklesli počty úspešných absolventov vysokých škôl.

Ste už v piatom ročníku odboru všeobecné lekárstvo. Aké sú podľa vašich skúseností najväčšie rozdiely v príprave medikov u nás a v Holandsku?

Väčšie si už ani neviem predstaviť. Na amsterdamskej lekárskej fakulte je štúdium medicíny azda až na hranici dokonalosti. V pondelok a utorok máme prednášku, počas ktorej nám lekári na hercoch v úlohe pacientov demonštrujú, aké majú zdravotné ťažkosti, ako diagnostikovať ich príčinu, ale aj to, ako má lekár komunikovať so svojím pacientom. Zvyšné tri dni týždňa sme v nemocnici, kde v praxi skúšame to, čo sme sa naposledy učili. Kto sa dobre nepripravil, pohorí. Na fakulte v Košiciach sme mali aj také nepotrebné predmety ako latinskú gramatiku, chémiu, fyziku. Holandskí profesori sa ma úprimne pýtali, na čo som sa učila veci nepotrebné pre lekára. Dnes už môžem porovnať a povedať, že to bol premrhaný čas. Ale za celé tri semestre štúdia som pacienta ani nevidela, netušila som, ako s ním komunikovať. Vzorce chemických zlúčenín od výmyslu sveta som sa musela bifľovať celé noci. Ani sa nečudujem, že väčšina študentov medicíny žila na liekoch proti depresii. Pri akej chorobe lekár potrebuje vypočítať príklady z fyziky? Pomer medzi teóriou a klinickou výučbou bol v čase môjho štúdia veľmi zle nastavený.

Aké vzťahy vládnu na lekárskej fakulte v Amsterdame medzi vyučujúcimi, lekármi v univerzitnej nemocnici a študentmi medicíny?

Sú tam úžasné, kolegiálne vzťahy. Na Slovensku bol medzi študentmi a niektorými pedagógmi až priepastný odstup. V Amsterdame berú nás medikov profesori, docenti, lekári v nemocnici, kde praxujeme, ako rovnocenných, ibaže neskúsených kolegov, s ktorými raz budú spolupracovať. So sestričkami si napríklad aj po rokoch vykajú, ale s nami si všetci tykajú. Výnimkou je akurát niekoľko chirurgov, ktorí sa považujú aj medzi svojimi kolegami za vyššiu kastu, a teda od každého si držia odstup. Treba však vedieť aj to, že lekári v Holandsku majú v spoločnosti oveľa vyšší status, niekoľkonásobne vyššie platy, sestričky im neutekajú z ambulancií pre malú mzdu, nemocnice nečelia škandálom s predraženými nákupmi liekov a prístrojov. Majú chuť venovať sa pacientom, študentom medicíny i svojmu vzdelávaniu. A pre platy sestričiek ani lekárov ozaj nemusia štrajkovať.

Otázka o porovnaní vybavenosti slovenských a holandských nemocníc je v tomto rozhovore asi zbytočná. Odpoveď iste každý tuší...

Nemocnice, v ktorých prebieha klinická výučba, znesú najprísnejšie kritériá, vidieť, že netrpia na finančné suchoty. Naši lekári by v nich dokázali divy. Pacienti majú nielen maximálny komfort, ale aj výsostné postavenie, ktorému je podriadený celý chod nemocnice a personál od upratovačiek po prednostov kliník. Nemocnice riadia špičkoví manažéri, ktorí vedia nájsť krehkú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami, čo je veľké umenie. Za pobyt v špitáli sa neplatí, pripláca sa iba za nadštandard, ale ten pre pohodlie pacienta ani nie je potrebný. Bola som teraz na východnom Slovensku, aby som navštívila starú mamu v nemocnici. Ležala na matraci, ktorý si pamätá vojnové časy, len neviem, či z prvej, alebo druhej svetovej vojny. Posteľ nebola o nič mladšia. Rozplakala som sa ako malé dieťa, lebo toto si ani pacienti, ani personál nemocníc nezaslúžia.

Je veľký rozdiel medzi skúškami u nás a v Holandsku? Kde sú náročnejšie?

V Amsterdame máme štvortýždňové vyučovacie bloky na nejakú tému. Na záver robíme cez počítače test. Neviem, ako to teraz funguje na Slovensku, ale tam sa musím učiť každý boží deň, inak test nespravím. Testy sú postavené tak rafinovane, že skúšajúci ľahko zistí, či ovládam všetky súvislosti, alebo som iba nabifľovaná a látke nerozumiem. V Holandsku sa študenti zo štúdia medicíny tak často nevyhadzujú, ako býva zvykom u nás v prvých ročníkoch, no na každú skúšku máme len dva pokusy. Ak medik neuspeje ani na opakovanej skúške, môže si ju zopakovať až po roku. Okrem skúšok dvakrát v týždni musím urobiť kolegom z ročníka prezentáciu na nejakú odbornú tému. Keď sa študent perfektne nepripraví, blamuje sa a má hanbu na celej fakulte. Toho sa bojíme ako čert svätenej vody.

Lenka vidí svoju budúcnosť vo vlastnej ambulancii na holandskom vidieku. 3 fotografie v galérii Lenka vidí svoju budúcnosť vo vlastnej ambulancii na holandskom vidieku. Zdroj: Peter Ličák

Sú aj v Holandsku čakárne ambulancií tak beznádejne preplnené pacientmi, ako to býva pravidlom u nás?

Pacient je pre každého pracovníka v zdravotníctve klient, ktorý so sebou prináša viac či menej peňazí. A tak s ním aj zaobchádzajú. Ale ani tam sa chorý človek len tak ľahko k špecialistovi nedostane. Najprv musí pri telefonickom alebo osobnom rozhovore presvedčiť asistentku svojho všeobecného doktora, že ona mu pomôcť nemôže, že ozaj potrebuje pomoc lekára. Až keď všeobecný lekár usúdi, že je potrebné vyšetrenie u špecialistu, dostane sa ďalej. Pri inom postupe by zdravotná poisťovňa lekárovi špecialistovi za výkon nezaplatila. Každý vie, že to tak funguje a nikto žiadne iné chodníčky nevyhľadáva. Keby na Slovensku predpisovali pacientom s nádchou lieky a vitamíny sestričky, asi by z toho bola vzbura. Lenže vo svete s najkvalitnejšou zdravotnou starostlivosťou to funguje tak. Špecialisti potom majú čas na pacientov s vážnymi ťažkosťami, nie sú zaťažovaní banálnymi prípadmi.

Čo by sa po skúsenostiach so štúdiom medicíny na Slovensku a v Holandsku malo podľa vás zmeniť na našich lekárskych fakultách, aby nezaostali za svetovým trendom?

Už som povedala, že v Holandsku je celkom inak nastavený pomer medzi teoretickou a klinickou výučbou. V univerzitnej nemocnici v Amsterdame fungujú medici po treťom roku štúdia ako „malí“ doktori. Každý dostane na starosť šesť pacientov, má za nich zodpovednosť, navrhuje spôsob liečby, pravda, pod dohľadom starších lekárov. Myslím, že aj na slovenských lekárskych fakultách by mali pripravovať študentov na to, ako komunikovať s pacientmi, lebo aj to musí lekár vedieť.

Ako vidíte svoju budúcnosť po získaní lekárskeho diplomu? Lebo naša vláda deklaruje, že má záujem na tom, aby sa mladí, vzdelaní ľudia vracali na Slovensko...

Rodičia žijú v Prešove, ja mám však nový domov na manželovej biofarme pri Utrechte. Uvažujem, že si na vidieku otvorím ambulanciu všeobecného lekára, možno aj so špecializáciou na liečebnú kozmetiku.

 


Vycvičené psy denne pomáhajú objasniť zločiny, ich prácu súdy neberú vážne: Dôvod vás prekvapí!
Najznámejší slovenský električkár: V zime jazdí so snehuliakmi, na narodeniny rozdáva cukríky
Cindy Crawford otvorene o zmene svojho vzhľadu: Áno, je to tak, prestaňte o tom hovoriť!

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×