Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Šéfka asociácie kúpeľov otvorene o praktikách zdravotných poisťovní: To, čo robia, nemá logiku!

10.01.2017 (1/2017) Lekárka Janka Zálešáková (65) je šéfka Asociácie slovenských kúpeľov, bola prezidentkou, teraz je viceprezidentkou Európskeho zväzu kúpeľov.
Šéfka asociácie kúpeľov otvorene o praktikách zdravotných poisťovní: To, čo robia, nemá logiku!
8 fotografií v galérii
„V dĺžke života v dobrom zdraví sme spolu s Lotyšskom na úplnom chvoste Európskej únie,“...
Autor fotografie: Peter Brenkus

Slovensko patrí medzi významné kúpeľnícke krajiny v Európe?

Napriek malej rozlohe sa na Slovensku vyskytujú takmer všetky typy vôd, ktoré možno využiť na liečenie a niektoré vody sú v rámci Európy unikátne chemickým zložením, napríklad voda v Smrdákoch alebo Dudinciach. V niektorých krajinách sú len jeden alebo dva typy prírodných liečivých vôd, ostatné sa vôbec nevyskytujú. Okrem liečivých vôd máme na Slovensku aj klimatické podmienky vhodné na liečenie.

Výskyt rôznych typov vôd je rarita aj v rámci sveta?

Kúpeľníctvo, ktoré využíva prírodné liečivé zdroje na liečbu, je európsky fenomén, takže porovnávať môžeme iba s Európou. Prírodné vody sa využívali v Európe stáročia, v minulosti na základe skúseností, ľudia chodili ku vodám, o ktorých vedeli, že im pomôžu, keď ich budú piť, alebo sa v nich budú kúpať.

Kedy sa potvrdilo, že vody sú naozaj liečivé?

Mária Terézia vydala v roku 1763 nariadenie zemským lekárom, aby pripravili register minerálnych a termálnych vôd v Rakúsko-Uhorsku, ktoré ľudia využívali na liečenie. Mali použiť všetky vtedy dostupné chemické analýzy, aby zistili ich zloženie, na aké choroby sú vhodné, či sú lepšie na pitie, či na kúpanie, alebo sú škodlivé. Bol to taký prvý „indikačný zoz­nam“, ktorý spracovali do súborného diela Liečivé pramene Rakúsko-Uhorskej monarchie. Sú v ňom aj vody využívané i dnes na území Slovenska.

Slovensko má 30 kúpeľných podnikov. Rozsahom liečivej vody patrí SR k jedinečným oblastiam. 8 fotografií v galérii Slovensko má 30 kúpeľných podnikov. Rozsahom liečivej vody patrí SR k jedinečným oblastiam. Zdroj: Ivan Pastor

Je jasné, prečo práve u nás je toľko rôznych typov prírodnej liečivej vody?

Umožňuje to geologická štruktúra – na severe pás karpatského oblúka, vnútri ktorého sú predovšetkým uhličité vody.

Ako využívajú Slováci slovenské kúpele? Napríklad v porovnaní s tým, ako v zahraničí využívajú kúpele domáci?

V Európe sa snažia viac investovať do primárnej prevencie chorôb, na Slovensku to tak nie je. Medicína ide modernými technológiami dopredu, predlžuje sa ľudský život, no ľudia sú stále chorí už v produktívnom veku, civilizačné choroby nás stále obťažujú. Jedinou šancou ako z toho von je včasná primárna prevencia, ktorú vedia poskytnúť napríklad aj kúpele. Lenže na Slovensku si to mnohí vysvetľujú tak, že primárna prevencia je vtedy, keď pošlú napríklad ženu na mamografiu. To je včasná diagnostika, nie primárna prevencia. Kúpele sú pre zdravotnícky systém komplexný nástroj, ktorý je už pripravený a môže okamžite naštartovať v prospech spoločnosti. Lenže deje sa opak, robia sa obštrukcie aj ľuďom, ktorí majú nárok na kúpeľnú starostlivosť.

Kto robí obštrukcie?

Zdravotné poisťovne.

Možno chcú poisťovne ušetriť, zdravotníctvo je neustále v dlhoch.

Nedá sa týmto ušetriť, výdavky na kúpeľnú starostlivosť nedosahujú ani jedno percento zo všetkých výdavkov na zdravotníctvo.

Ako robia obštrukcie?

Keď pacientovi lekár diagnostikuje napríklad psoriázu, má nárok každé dva roky na kúpeľnú liečbu. Lenže zdravotné poisťovne vyžadujú, aby pacient v roku, v ktorom si podáva návrh na kúpele, mal záznamy u odborného lekára. Čistý nezmysel, lebo práve kúpeľná starostlivosť zabezpečí, že pacient je určitý čas úplne bez ťažkostí a v tom čase nepotrebuje ísť k lekárovi, nepotrebuje drahé hormonálne masti, tabletky, hospitalizáciu. Takže keď nepotrebuje a k lekárovi nejde, poisťovňa kúpele nepreplatí, lebo nechodí k lekárovi. Má to logiku? Alebo ak má niekto diagnostikovanú reumatoidnú artritídu, kúpele znižujú pracovnú neschopnosť, zlepšujú funkciu a miernia bolesť, odďaľujú invaliditu. Tak prečo sa vyžaduje pred schválením návrhu na kúpeľnú starostlivosť opakovaná predchádzajúca návšteva u reumatológa?

Je to podobné pri viacerých chorobách?

Samozrejme, a potom sa stáva, že keď chce človek ísť do kúpeľov, aby sa ďalší rok cítil lepšie, musí úplne zbytočne navštevovať lekára špecialistu, poisťovňa to musí platiť, lekár predpíše lieky, ktoré zasa platí poisťovňa. Revízny lekár povie – áno, pacient bol vlani trikrát u špecialistu, môžeme schváliť návrh na kúpeľnú liečbu. Mnohé chronické choroby sú však celoživotné, pacient nepotrebuje ísť trikrát ročne k lekárovi nechať si potvrdiť, že naozaj chorobu má. Veľa pacientov tvrdí, že keď idú do kúpeľov, tak majú rok a viac pokoj a nepotrebujú brať lieky a chodiť k lekárovi. Preto sú ochotní si zaplatiť kúpele sami. Vedia, že budú môcť ďalší rok pracovať bez bolestí, bez péeniek, ale to nie je riešenie, lebo kúpele si nedokáže zaplatiť každý, kto ich potrebuje.

Ľudia si často mýlia kúpele a wellness. (ilustračná snímka) 8 fotografií v galérii Ľudia si často mýlia kúpele a wellness. (ilustračná snímka) Zdroj: Shutterstock

Koľko stojí poisťovne deň pacienta v kúpeľoch?

Okolo 40 eur. Kúpeľná starostlivosť však nie je len kúpanie vo vode, ale aj vzdelávanie pacientov, cielená rehabilitácia, fyzikálna liečba, dietoterapia a v konečnom dôsledku určite vyjde pobyt v kúpeľoch poisťovňu menej, ako keby pacienti brali dlhodobo lieky a liečili sa ambulantne alebo v nemocnici. V kúpeľoch je okolo 10-tisíc lôžok, no pacientmi sú využívané možno na 60 percent, z toho časť je obsadená klientmi zo zahraničia. Preto potom musia mať kúpele aj iné aktivity, ponúkajú krátkodobé pobyty, rekondičné pobyty, edukačné pobyty, aby obsadili aj ostatné kapacity.

Hovoríte na základe nejakých presných čísiel, že poisťovne by ušetrili, keby išli pacienti do kúpeľov?

V minulosti bola v Nemecku publikovaná štúdia, ktorá vyhodnotila, že jedna marka vynaložená na kúpeľnú liečbu priniesla desať mariek úspor. Som presvedčená, že aj na Slovensku by sme sa dopracovali k podobným údajom, ak by mali zdravotné poisťovne naozaj záujem o presné čísla. Bez spoločného projektu to však nie je možné, bez ich presných údajov ide stále len o pohľad z našej strany.

V súčasnosti akoby aj trochu splývalo, čo vlastne kúpele sú, mnohokrát si ich ľudia zamieňajú s rôznymi termálnymi kúpaliskami. Prečo? Nespôsobili to aj samotné kúpele, keď pri svojich areáloch postavili bazény pre rekreantov, nielen pre kúpeľných hostí?

Aj na Slovensko preniká ázijský a severoamerický model spa a wellness zameraný predovšetkým na krásu tela, spiritualitu a relax. Denné spa ponúkajú aj luxusnejšie hotely a akvaparky. V niektorých kúpeľných mestách sa postavili bazény a vodné atrakcie pre širokú verejnosť aj preto, že nebola využívaná celá kapacita lôžok na liečebné účely a chceli ich naplniť.

Kto teda zapríčinil, že ľudia si občas mýlia kúpele s termálnymi kúpaliskami?

Asi to bolo viac dôvodov a určite tomu „pomohli“ aj novinári. Len za tento rok poviem dva príklady – jeden celoštátny denník označil za kúpele AquaCity Poprad a hotel Kaskády v Sliači, hoci nemajú uznanú liečivú vodu, nemajú ani licenciu ministerstva zdravotníctva na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti a ani zabezpečenie odbornými zdravotníckymi pracovníkmi. V takýchto zariadeniach zostáva voda v bazénoch aj niekoľko mesiacov, je recirkulovaná, mechanicky a chemicky upravovaná tak, aby bola mikrobiologicky vyhovujúca, ale o liečivosti takejto vody naozaj nemožno hovoriť. Veľmi sa čudujem, že tomu vôbec niekto verí. Potom bola kauza zrušenia odborného liečebného ústavu v Tatrách. Novinári napísali článok, že politická strana SNS namiesto podpory kúpeľníctva ruší kúpele. Išlo však o rezortný odborný liečebný ústav ministerstva obrany, ktorý nikdy nemal nič spoločné s kúpeľmi. Máme tu nadužívanie slova kúpele, wellness, spa, mieša sa to a ťažko je potom vysvetľovať. V Európe sme preto začali používať pre liečebné kúpele označenie medical spa a medical wellness, aby sme sa odlíšili.

Rovnaký problém majú v zahraničí, že sa to začína pliesť?

Nie je to len slovenský problém, ale aj nemecký, český, rakúsky. Aby sme upozornili, že kúpele využívajú uznaný liečivý zdroj, majú vzdelaný kvalifikovaný personál, označujeme naše produkty ako medical spa a wellness v liečebných kúpeľoch označujeme ako medical wellness pod dohľadom zdravotníckeho personálu.

V dĺžke života v dobrom zdraví sme na chvoste Európskej únie. 8 fotografií v galérii V dĺžke života v dobrom zdraví sme na chvoste Európskej únie. Zdroj: Ivan Pastor

Z ktorých krajín chodia ľudia do slovenských kúpeľov najviac?

Z Nemecka, Česka, Izraela, Ruskej federácie, Bieloruska. Cudzinci prichádzajú na liečebné pobyty, nie na wellness. Európske poisťovne preplácajú kúpeľné pobyty, ak ide o zdravotnú starostlivosť a ak majú ich poistenci na ne nárok podľa domácej legislatívy, čo Európska smernica umožňuje.

Existuje nejaké hodnoverné porovnanie, koľko rokov sa človek dožije v dobrom zdraví v krajinách s dostupnejšou kúpeľnou starostlivosťou a koľko sa v dobrom zdraví dožije na Slovensku?

Takúto koreláciu nikto v Európe zatiaľ neurobil. Ani to nie je možné. Existujú však iné zaujímavé údaje – OECD a Eurostat každoročne zverejňujú štatistiky týkajúce sa zdravia a zdravotníckych systémov. V dĺžke života v dobrom zdraví sme desať rokov za Českou republikou a spolu s Lotyšskom sme na úplnom chvoste Európskej únie. Máme najkratší zdravý život.

Koľko sa priemerne dožíva Slovák v dobrom zdraví?

Priemerne 55 rokov. Česi 65 rokov. Úžasné porovnanie je však v spotrebe liekov – vo výdavkoch na farmakoterapiu sme, naopak, úplne na špici spolu s Gréckom! Až 27 percent zo všetkých peňazí vynakladaných na zdravotníctvo ide na lieky a napriek tomu máme najkratšiu dĺžku dožitia v dobrom zdraví. Krajiny, ktoré vydávajú na lieky najmenej, majú, naopak, najvyššiu dĺžku dožitia v dobrom zdraví. Švédsko vydáva 9,6 percenta na lieky a dĺžku dožitia v dobrom zdraví majú 73 rokov. Stačí však porovnanie s Českom, kde náklady na lieky sú 17 percent a dĺžka života v dobrom zdraví je oproti Slovensku o desať rokov dlhšia.

Prečo je u nás taká spotreba liekov a zároveň taký nízky vek dožitia v dobrom zdravotnom stave?

Prídete k lekárovi na vyšetrenie, zistia vyšší cholesterol a predpíšu vám statíny, zmerajú vám tlak, je trochu vyšší a dostanete ďalšie medikamenty. Nedajbože máte hraničnú glykémiu a máte ďalšie lieky. A už sa v tom veziete. A to nehovorím o množstve vedľajších účinkov a interakcií, ktoré sa často znova riešia ďalšími liekmi namiesto toho, aby na prvom mieste bola analýza spôsobu života, edukácia pacienta, zmena stravovacích návykov, viac fyzickej aktivity – to, čo robíme my v kúpeľoch. Zdravotné poisťovne by edukácia v kúpeľoch vyšla určite menej ako niekoľkoročné, často zbytočné podávanie liekov. Európa má teraz úlohu pridať ďalšie dva roky zdravého života do celkovej dĺžky života. Viete, ako zareagovali niektoré farmafirmy?

Ako?

Vyvinuli liek, nazývajú ho polypil, v ktorom sú statíny, acylpyrín, metformín a preparáty proti vysokému krvnému tlaku. Všetko v jednej tabletke. Zámer je, aby to užíval v rámci prevencie srdcových chorôb každý vo veku nad 55 rokov. Viete si predstaviť tento megabiznis, keď si uvedomíte, že Európa starne? Liek sa už testuje v Indii. Prečo ho testujú v Indii, keď vysoký cholesterol, vysoký tlak a cukrovka tam nie sú taký závažný problém ako vo vysoko rozvinutých krajinách? Budú výsledky testovania lieku také, že 60-roční Indovia po jeho užívaní majú nižší výskyt kardiovaskulárnych chorôb, rakoviny, cukrovky ako v USA a Európe? Lenže nižší výskyt je tam už aj teraz.

Je nepriateľstvo medzi kúpeľmi a farmafirmami?

Otvorené nie, na Slovensku dávajú poisťovne na lieky 27 percent výdavkov a na kúpeľnú liečbu 0,8 percenta, takže pre farmafirmy nie sme žiadna konkurencia. Ak si však predstavíme, že keby na liekoch poisťovne ušetrili jedno percento a presunuli ho na kúpeľnú starostlivosť, tak by sa do kúpeľov dostalo o 100 percent viac Slovákov. Som si istá, že ľudia by s tým súhlasili a som presvedčená, že by to pacientom prospelo viac.

 „Kúpele znižujú bolesť, odďaľujú invaliditu, zlepšujú práceschopnosť. Tak prečo sa robia obštrukcie?“ pýta sa šéfka asociácie kúpeľov. 8 fotografií v galérii „Kúpele znižujú bolesť, odďaľujú invaliditu, zlepšujú práceschopnosť. Tak prečo sa robia obštrukcie?“ pýta sa šéfka asociácie kúpeľov. Zdroj: Peter Brenkus

Vo vašom prípade však hovoríme o súkromných firmách, ktorými kúpele sú. O biznise, ktorý si takto obhajujete.

Ale aj lekárne, farmafirmy, odborné ambulancie sú súkromné, mnohé nemocnice sú súkromné. Keď by ste argumentovali, že fakultné nemocnice sú štátne, tak aj medzi kúpeľmi sú štátne podniky – Marína v Kováčovej, Diamant v Dudinciach.

Jedna z vládnych strán mala v programe podporu kúpeľníctva a nakoniec sa to dostalo aj do programového vyhlásenia vlády. Cítite už podporu vlády?

Nemôžem konkrétne uviesť žiadnu pozitívnu zmenu. Kolegovia už síce začali rokovať s ministerstvom financií, ako by sa mohli zlepšiť podnikateľské podmienky pre kúpeľné podniky, no keďže Slovensko bolo do konca roka 2016 predsedajúca krajina Rady EÚ, zásadnejšie rokovania sa odkladali na nový rok. Pripravujeme aj návrhy pre zdravotné poisťovne, ako lepšie využiť odborný potenciál slovenských kúpeľov v starostlivosti o zdravie.

V čom by ste chceli podporu od štátu?

Napríklad by bolo vhodné viac využívať kúpeľnú rehabilitáciu po operáciách, úrazoch, začať s primárnou prevenciou v kúpeľoch u ohrozených skupín obyvateľov, napríklad s nadváhou, obezitou, s porušenou glukózovou toleranciou. S poisťovňami by sme radi vošli do spoločného projektu objektivizácie prínosu kúpeľnej starostlivosti v oblasti kvality života, ale aj vo vyhodnotení finančných nákladov.

Vedia podľa vás politici, čo sľúbili, do čoho sa pustili?

To uvidíme v tomto polroku, keď ich už nebudú „ťažiť“ povinnosti predsedníctva. O pol roka zistíme, či sa na nás a našich pacientov vykašľali, alebo naozaj chcú využiť potenciál Slovenska v oblasti kúpeľníctva.

Prečo rokujete s ministerstvom financií, ak ide o kúpele, ktoré spadajú skôr pod zdravotníctvo?

Začali sme s ministerstvom financií, lebo podnikateľské prostredie pre naše podniky nie je optimálne. Priamo kúpele zamestnávajú okolo 4-tisíc ľudí, nepriamo ešte viac, čo je dosť veľká sila, najmä ak si uvedomíme, že kúpele sa väčšinou nachádzajú v oblastiach s najvyššou mierou nezamestnanosti – okrem Piešťan a Trenčianskych Teplíc –, no podporu nemáme žiadnu. Ak príde na Slovensko zahraničný investor, postaví montážnu halu, zamestná tisíc ľudí, okamžite získa od štátu investičné stimuly, hoci sa možno o desať rokov zdvihne a presťahuje výrobu do Albánska. My liečivé prírodné zdroje neprenesieme, tie nám ostanú navždy tu, nepresťahujeme ich do Albánska.

Kúpele platia podobne ako hotely aj daň z ubytovania?

Platia ju naši pacienti, napriek tomu, že sme zdravotnícke zariadenia. Obce, v ktorých kúpele sú, si daň z ubytovania jednoducho uplatňujú a kúpele ju pre obec vyberajú. Teraz sú aj súdne konania, pretože sme presvedčení, že tak robia neoprávnene. Problémom je aj to, že sa peniaze nevyužívajú na tvorbu kúpeľného prostredia.

V Korytnici zanikli kúpele a zostala len plniareň minerálnej vody. 8 fotografií v galérii V Korytnici zanikli kúpele a zostala len plniareň minerálnej vody. Zdroj: Ivan Pastor

Keď prídete trebárs do Turčianskych Teplíc, ani poriadne neviete, že ste v kúpeľnom meste. Mesto ani neosadilo informačné a smerové tabule, ktoré by pomohli v orientácii kúpeľným hosťom.

Áno, často nemáme z toho nič, hoci kúpele neraz zaplatia obciam desiatky až stovky tisíc eur.

Keď sú kúpele zdravotníckymi zariadeniami a napriek tomu musia platiť daň z ubytovania, je to podobné, ako keby nemocnica na bratislavských Kramároch odvádzala mestu daň z ubytovania?

To isté. Kúpele by sa nebránili napríklad kúpeľnému poplatku, ak by obec peniaze vynaložila do zlepšenia okolia kúpeľov, do rozvoja kúpeľného prostredia, na osvetlenie kúpeľného parku, kosenie, informačné smerové tabule, čo sú benefity aj pre obyvateľov. Ak je to však daň, obce môžu peniaze použiť na čokoľvek, aj na mzdu starostu.

V zahraničí nič podobné kúpele neplatia?

Platia kúpeľný poplatok, no kúpeľný hosť automaticky dostane preukaz, s ktorým má zadarmo miestnu dopravu, zľavu na kultúrne podujatia, mesto vytvára mikroštruktúru kúpeľného miesta, stará sa o kultúru, peniaze teda investuje naspäť. Na Slovensku je však roky napätie medzi obcami a kúpeľmi. Máme kúpele aj v obciach, kde sú jediným zamestnávateľom a jediným väčším zdrojom peňazí pre obec. Lenže kúpele vytvárajú aj ďalšie pracovné miesta. Trenčianske Teplice majú okolo 4-tisíc obyvateľov a raz som spočítala, že tam funguje asi 60 reštaurácií, kaviarní, barov. Keby tam neboli kúpele, kto by do tých reštaurácií chodil? K tomu sú v meste penzióny a ďalšie hotely. Kúpele majú veľký pridaný efekt v regióne. Chcela by som, aby napätie vo vzťahoch vystriedala zmysluplná spolupráca, je to nevyhnutné pre obe strany.

Veríte, že vláda naozaj splní program a podporí kúpele tak, aby sa vedeli lepšie rozvíjať?

Ja osobne som skeptická, prísľubov aj v minulosti bolo veľa. Slovenské kúpele preto urobia všetko, poskytneme dáta, argumenty. Treba zabojovať za slovenské kúpeľníctvo a pacientov. Čo ak predsa?

Koľko Slovákov pacientov ročne využije kúpele?

Približne 120-tisíc Slovákov a asi 38-tisíc cudzincov. Kúpeľná starostlivosť je jediná zdravotná starostlivosť, ktorú úspešne exportujeme do zahraničia.

Existuje v súčasnosti nejaký súpis liečivých vôd na Slovensku?

Áno, z asi 1 300 zdrojov minerálnych a termálnych vôd je 149 uznaných ako liečivé vody alebo ako minerálne, vhodné na plnenie do fliaš. Majú kompletné analýzy, sú chránené, monitorované, vyhodnotené sú ich účinky na ľudský organizmus a sú jasné metódy použitia – či na pitie, na výplachy, inhalácie, na kúpele alebo inak.

Okrem 149 uznaných nemajú ostatné pramene liečivý efekt?

Mnohé majú síce špecifické vlastnosti, ktoré ich odlišujú od pitnej vody, no nie všetky sa dajú využívať. Niektoré nie sú dostatočne výdatné, alebo ich výdatnosť a zloženie kolíšu, iné majú nevhodné chemické vlastnosti, ďalšie sú v ekologicky znečistenom prostredí a sú ohrozené.

Kúpele Smerdžonka v Červenom Kláštore boli zničené počas druhej svetovej vojny a upadli do zabudnutia. Obnovili ich pred štyrmi rokmi. 8 fotografií v galérii Kúpele Smerdžonka v Červenom Kláštore boli zničené počas druhej svetovej vojny a upadli do zabudnutia. Obnovili ich pred štyrmi rokmi. Zdroj: Peter Ličák

Koľko je kúpeľov na Slovensku?

Máme 22 kúpeľných miest, v ktorých je 30 uznaných kúpeľných podnikov s licenciou ministerstva zdravotníctva na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti. V niektorých kúpeľných miestach je totiž viac kúpeľných podnikov.

Ľudia, ktorí majú napríklad problémy so srdcom alebo s kĺbmi, idú do kúpeľov, kúpu sa tam a uľaví sa im. Lenže koža je orgán, ktorý chráni organizmus pred vniknutím cudzích látok. Ako je možné, že práve voda s určitým chemickým zložením dokáže liečiť srdcovo-cievne problémy alebo reumu? Ako sa priaznivé látky dostanú cez kožu dovnútra? Nie je to len placebo efekt?

Koža nie je nepriepustná, veď aj keď sa potíme, strácame cez kožu množstvo látok. Niektoré látky z vody zasa dokážu cez kožu vstupovať do organizmu, hlavne rozpustené plyny, ako je oxid uhličitý či sulfán. Oxid uhličitý rozširuje a otvára kapiláry kože, tým sa zväčšuje cievne riečisko a klesá krvný tlak. Okrem toho sa podporuje prednostné vylučovanie sodíka močom. Preto sa kúpele v uhličitej vode predpisujú pri hypertenzii a iných chorobách srdcovo-cievneho systému. Oxid uhličitý ovplyvňuje aj tepelné receptory v koži – potláča chladové a stimuluje receptory pre teplo, takže uhličitý kúpeľ môže mať teplotu nižšiu o 3 až 4 °C než bežný kúpeľ v pitnej vode. Dobre sa cez kožu vstrebáva aj sulfán, ktorý je v sírnych vodách Piešťan, Trenčianskych Teplíc, Dudiniec. Koža nie je „nepriepustné oblečenie“, inak by lekári nemohli predpisovať ani lokálne masti a gély pri niektorých chorobách.

Je to aj nejako dokázané?

V minulosti sa urobili experimenty so značkovanou sírou. U zvierat, ktoré sa kúpali v sírnej vode, dokázali značkovanú síru neskôr v spojivovom tkanive. Pomerne jednoducho dokázali, že síra sa vstrebala cez kožu do organizmu a bola zabudovaná do štruktúr spojivového tkaniva. Existuje aj teória podporená viacerými vedeckými prácami, že starnutím organizmu sa znižuje obsah síry v organizme a sírny kúpeľ môže okrem iných účinkov zabezpečiť čiastočne aj prísun síry potrebnej pre organizmus. Existujú stovky vedeckých prác, najmä nemeckých a francúzskych autorov, v minulosti aj českých a slovenských, ktoré na základe dôkazov potvrdzujú a vysvetľujú účinok liečivých vôd.

Využívajú sa na Slovensku všetky uznané prírodné liečivé zdroje?

Nie. Napríklad v Oravskej Polhore je uznaný zdroj prírodnej liečivej vody – soľanky. Kúpele tam zanikli v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Je to veľmi kvalitný prírodný liečivý zdroj, ktorý čaká na investora. V roku 1948 bolo na Slovensku asi 35 kúpeľov, mnohé zanikli.

Socializmus neprial kúpeľníctvu?

Nedá sa to takto povedať. Kúpele po roku 1948 prešli pod ROH, čiže mali ich pod palcom odborári, ktorí posielali do kúpeľov pracovníkov skôr za odmenu, než zo zdravotných dôvodov. Niektoré kúpele úplne zanikli – Fiľakovo, Ľubochňa a ďalšie. Návrat k liečebnému kúpeľníctvu a nové investície boli v 60. a 70. rokoch, vtedy vznikli kúpele Nimnica, postavili sa nové liečebné domy v Piešťanoch, vo Vyšných Ružbachoch, v Brusne, Bardejovských kúpeľoch, Trenčianskych Tepliciach, Dudinciach, Číži a v ďalších miestach.

Obnovili sa po revolúcii niektoré kúpele?

Pred asi štyrmi rokmi kúpele Smerdžonka v Červenom Kláštore.

Korytnica, naopak, zanikla.

Je to jedno veľké nešťastie, zanikli kúpele a zostala len plniareň minerálnej vody. Korytnická voda bola vhodná na liečbu chorôb tráviaceho traktu a cukrovky a bol potenciál využívať aj klimatické podmienky pre liečbu chorôb dýchacích ciest. Bola to nešťastná privatizácia a jediné kúpele, ktoré rýchlo po privatizácii zanikli. Až neskôr zanikli kúpele na Štrbskom Plese, rozhodnutím majiteľa využívať objekty kúpeľov ako hotelové ubytovanie, a liečebný dom Helios je smutným výkričníkom zašlej slávy. Ostatné kúpeľné podniky investovali do modernizácie aj do nových objektov a výrazne sa pohli dopredu.

Kúpele Sliač sú veľkým nešťastím mečiarovskej privatizácie, dodnes tam nie sú vysporiadané vlastnícke vzťahy. 8 fotografií v galérii Kúpele Sliač sú veľkým nešťastím mečiarovskej privatizácie, dodnes tam nie sú vysporiadané vlastnícke vzťahy. Zdroj: fab

Čo je so Sliačom, ktorý v súčasnosti vyzerá dosť zanedbane?

Ďalšie veľké nešťastie mečiarovskej privatizácie, dodnes nie sú vysporiadané vlastnícke vzťahy. V Sliači sa investovalo najmenej a mnohé budovy zatvorili, aj budovu pre liečbu detí. V porovnaní s inými kúpeľmi je už na prvý pohľad vidieť, že potrebujú investície. Na druhej strane treba povedať, že pacienti prichádzajú stále, pretože kvalita prírodnej liečivej uhličitej termálnej vody je jedinečná. Okrem toho sa v sliačskych kúpeľoch využíva lokálny prírodný žriedlový plyn. Kúpele v Sliači sú stále významné a treba podporovať ich rozvoj.

 


Gwyneth Paltrow je poriadna divoška: Fanúšikovia sú z jej sexuálnych rád v rozpakoch!
U lekára
Zbojnícky guláš

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×