Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Svet očami generácie Z: Ako vidia dnešní tínedžeri svoju budúcnosť, čo ich baví a aké problémy riešia?

09.01.2017 (1/2017) Michaela (13) je mladé dievča, typické dieťa najnovšej technologickej generácie, ktorá žije úplne inými problémami ako dnešní dospelí.
Svet očami generácie Z: Ako vidia dnešní tínedžeri svoju budúcnosť, čo ich baví a aké problémy riešia?
6 fotografií v galérii
Michaela by raz chcela žiť v zahraničí, a na Slovensko chodiť iba navštevovať rodičov.
Autor fotografie: Peter Brenkus

Býva v obci Doľany, chodí do osemročného gymnázia v Modre. Má rovnaké záujmy ako jej rovesníci. Chceli sme poznať pohľad mladých na súčasný svet, porovnať, ako sme žili my, ako žijú oni a ako si predstavujú budúcnosť. Stretli sme sa v cukrárni v Modre. Stálo to za to, človek pri debatovaní s dnešným 13-ročným človekom pochopí, nakoľko je nová generácia iná. Už ju nelákajú parádne autá, bicykel Favorit, nálepky a už vôbec nechce zostať na Slovensku. Má úplne iné záujmy.

Máš predstavu, čo by si chcela robiť ako dospelá? Aké povolanie?

Chcela by som byť novinárka. Nie v televízii, ale skôr v novinách. Aj preto, že na to nepotrebujem matiku, ja matiku veľmi nemusím. Možno už veľa tlačených novín o desať rokov nebude existovať, no budú pokračovať na internete a v nich by som pracovať chcela. Páčilo by sa mi robiť rozhovory, aj články s dobrými radami.

Chcela by si zostať na Slovensku?

Nie. Páčia sa mi dve krajiny, do ktorých by som chcela odísť – USA a Španielsko. Lákajú ma, Španielsko aj pre more, v USA sú zasa širšie a vyspelejšie médiá, hovorí sa tam po anglicky, takže by som nemala problémy s jazykom.

Slovensko nie je dobrá krajina na život?

Asi je, ale mňa naozaj viac láka zahraničie, ako všetkých mladých. Človek musí poznať svet, aby vedel, aké sú možnosti.

Michaela veľa číta, zdravo sa stravuje, cvičí a fičí na najnovších technológiách. Počúva úplne inú hudbu a má iné záujmy ako starší. 6 fotografií v galérii Michaela veľa číta, zdravo sa stravuje, cvičí a fičí na najnovších technológiách. Počúva úplne inú hudbu a má iné záujmy ako starší. Zdroj: Peter Brenkus

Spolužiaci majú podobné ciele? Odísť zo Slovenska?

Niektorí chcú odísť do zahraničia, najviac hovoria o Česku, Francúzsku, Anglicku, Španielsku. A niektorí by aj zostali, no nevedia, či doma. Mám kamarátov, ktorí by chceli ísť bývať do Tatier.

Nebude problém, keď veľa mladých odíde do zahraničia a na Slovensku zostane iba staršia generácia?

Neviem, ale veľa mojich kamarátov hovorí, že na Slovensku zostať nechcú. V zahraničí sú väčšie možnosti.

Vyštudovať by si chcela na Slovensku?

Nie, aj na vysokú školu by som chcela ísť do zahraničia. Chodím do osemročného gymnázia a len z našej školy odchádza do zahraničných vysokých škôl každý tretí maturant. Ešte neviem, do ktorej krajiny by som išla študovať, no najlepšie by bolo v anglicky hovoriacom štáte. Školy v zahraničí majú vyššiu úroveň.

Keby si na Slovensku zostala, kde by si chcela žiť?

V Bratislave, Modre, Pezinku. Na všetky mestá sa dá zvyknúť, len tam človek musí mať prácu a kamarátov.

Keby si zo Slovenska naozaj odišla, chcela by si sa niekedy naspäť vrátiť?

Nie. Chodila by som na Slovensko iba na návštevu rodičov. Takisto by to chceli robiť spolužiaci. Mám kamarátku, ktorá chce byť psychologička, ale aj ona by rada odišla. V zahraničí sa dá zarobiť viac a človek tam má väčšiu slobodu.

Koľko by si chcela zarábať?

Peniaze asi nie sú najdôležitejšie, zarobiť však chcem toľko, aby som nemusela celý život len pracovať od rána do večera. Chcem mať toľko peňazí, aby som mohla ísť kedykoľvek na dovolenku, alebo ak sa rozhodnem, aby som mohla prestať pracovať už v štyridsiatke. Nechcem mať stres z toho, že nebudem mať z čoho žiť.

Čo rodičia? Nebolo by ti za nimi ľúto? Čo by bolo s nimi, keby si odišla?

Preto musím dobre zarábať, aby som ich mohla podporovať. Oni už budú na dôchodku. Zoberiem ich so sebou.

Čo keby sa stalo, že zo Slovenska by sa nejakým zázrakom stala moderná krajina, technologicky vyspelá, ktorú by riadili normálni politici a dalo by sa v nej dobre zarobiť? Vtedy by si tu zostala?

Nemyslím si, že sa to stane, no aj tak by som chcela ísť preč. Pre mňa by bolo najlákavejšie žiť v krajine, ktorá má more a kde je teplo.

Si z generácie, ktorá sa narodila do éry moderných technológií, je pre teba prirodzené s nimi robiť. Musíš učiť niečo rodičov?

Práve som ich učila pracovať s iOS, operačným systémom. Oni s tým vôbec nevedia robiť, pretože majú Android. Pri používaní je jedno tlačidlo, ale oni stále dávajú nejaké šípky. Sú drevení, no aspoň majú normálne smartfóny, nie ako niektorí rodičia ostatných mojich kamarátov. Možno je to naozaj, ako hovoríte, že my sme generácia, ktorá sa narodila s tými technológiami, kým rodičia sa ich musia učiť. Ja mám tiež dobrý smartfón, teraz by som však chcela iPhone kvôli operačnému systému, pre mňa je iOS lepší, lepšie sa mi ovláda ako Android. Podľa mňa sa na ňom lepšie ovládajú aplikácie ako Musically alebo Snapchat, cez ktorý sa dajú posielať obrázky, má rôzne filtre. V aplikácii Musically sa zasa dajú strihať a vytvárať klipy priamo v smartfóne. Je to perfektné, dá sa naozaj vytvárať stále niečo nové.

Technológie pôjdu stále dopredu a pre vás bude normálne s nimi pracovať. Ak my, dnešní štyridsiatnici a päťdesiatnici s vami nestíhame už dnes, čo bude potom?

Netuším. Niektorí sa to naučia, ako moji rodičia, no ostatní budú musieť ísť do dôchodku :). Technológie nie sú asi pre starú generáciu také dôležité ako pre nás. Napríklad prababka má mobil s SOS volaním, čo je super a naučila sa ho ovládať, aj keď má 86 rokov. Takže technológie sú nielen o zábave, ale aj o pomoci.

Ako vidíš svet o tridsať rokov, keď budeš vo veku tvojich rodičov?

Podľa mňa bude všetko ovplyvnené technológiou, všetko bude robotické. V továrňach bude pracovať málo ľudí, výrobky budú vyrábať roboti. Možno to bude znamenať, že menej ľudí nájde prácu, zlacní to však výrobu. Trochu sa bojím o životné prostredie, či budeme mať zachované pôvodné lesy, čistú vodu a vzduch.

Ak budú všade technológie, firmy nebudú potrebovať ani kancelárie, ľudia pracujúci s počítačmi budú môcť byť doma. Napriek tomu sa v mestách stále stavia plno kancelárskych budov. Nezostanú o pár rokov prázdne?

Zostanú, každý, kto bude môcť, začne pracovať systémom home office. Už teraz to tak je. Kancelárske budovy budú vhodné jedine na zbúranie a na postavenie bytových domov, alebo ich prerobia na budovy, v ktorých budú technológie.

Selfie. Aj takto dnešní pubertiaci vyjadrujú svoje pocity. 6 fotografií v galérii Selfie. Aj takto dnešní pubertiaci vyjadrujú svoje pocity. Zdroj: súkr. archív

Teraz sa začína debata o tom, že by sa skúsili prví ľudia vysťahovať na Mars. Vieš si predstaviť, že keď budeš mať 50 rokov, bolo by bežné odísť na Mars?

Neviem, či sa to naozaj bude dať a mne by Zem asi chýbala :). No ja sa ešte nezaoberám tým, čo bude o desiatky rokov, možno sa trochu toho bojím.

Keď bola generácia súčasných štyridsiatnikov a päťdesiatnikov v tvojom veku, chlapci si kupovali časopisy ako Stop, Svet motorov, vystrihovali si obrázky áut a lepili si ich do zošitov, lebo tie autá obdivovali. Tebe sa nejaké autá páčia, aj súčasná mladá generácia je na autá „zaťažená“?

Neviem o tom, že by si niekto vystrihoval a lepil obrázky áut. Ja určite nie. Kupujem si časopis Kamarát kvôli rozhovorom so spevákmi, kvôli plagátom, no autá nikto nerieši a ak, tak skôr 4-roční alebo potom až 25-roční, ktorí si ich môžu kúpiť.

Máš aspoň nejakú obľúbenú značku áut?

Mne sa páčia športové a terénne. Naozaj sa nezaoberám autami, aj s kamarátmi debatujeme skôr o hudobných skupinách ako o autách.

Čo ťa baví v škole, aké predmety?

Biológia, slovenčina, angličtina. Matematika veľmi nie, teraz sme preberali zlomky, preberáme mierky. Keď jednu hodinu vynechám, spolužiaci sa veľmi posunú dopredu a ja mám potom starosti dobehnúť ich. Všetko ide v škole veľmi rýchlo.

Čo počúvaš?

Všetko, ale hlavne elektro a moderný pop. Počúvam Shawna Mendesa, skupinu Magcon. Sú to mladí chalani z celého sveta, každý má vlastné pesničky, ale spojili sa a spievajú. Počúvam všetko, čo sa mi páči. Niekedy to býva aj každý mesiac niečo nové. Závisí od aktuálnej pesničky.

Chodíš aj na koncerty?

Veľmi som chcela teraz ísť na koncert Jacoba Sartoriusa do Kolína, aj som vyhľadala letenky, ale je to dosť ďaleko. Teraz zasa bude koncert vo Viedni, už je však vypredaný. Jacob Sartorius má 14 rokov, je z USA a väčšinou koncertoval v zámorí, no keď som zistila, že ide na tour do Európy, bola som nadšená. Musím si počkať, keď bude vo Viedni nabudúce. Na Slovensku som bola na koncertoch IMT Smile, Fragile, Mika Spirita, Rytmusa, Katky Knechtovej, Cigánskych diablov.

Ako vnímaš, čo počúvajú tvoji rodičia?

Stariny, sú to konzervy. Ja si dám radšej doma na uši slúchadlá, pustím si dobrú muziku a nevedia o mne aj dve hodiny. Niekedy sa zatvorím v izbe a pustím si hudbu na plné „pecky“. Ale to dlho nevydržia, takže to robím, keď som sama doma :).

Čo čítaš?

Prečítané mám všetky knižky o Harrym Potterovi. Mám veľmi rada Upírske akadémie, aj Milý denníček. Milý denníček je o dievčati, ktoré píše o tom, čo sa deje napríklad v škole, píše o učiteľoch, ako niektorých nemá rada, iných zasa má rada. Rieši vzťahy v škole. Je to celkom dobré a vtipné. Majú v škole kuchárku, ktorá im každý štvrtok robí fašírky, aj keď ich celá škola nenávidí.

O mladej generácii sa hovorí, že číta málo. Ty čítaš veľa?

Donedávna som čítala všade, kde sa dalo. Na kolotoči, dolu hlavou, úplne všade. Keď som bola v základnej škole, veľa mojich spolužiakov nečítalo vôbec, ja som čítala všetko. Vo štvrtom ročníku som mala prečítaných nejakých 20-tisíc strán za pol roka, ale mala som spolužiakov, ktorí vtedy neprečítali ani ­jednu knihu. Teraz na osemročnom gymnáziu spolužiaci čítajú asi viac. Čítam normálne knihy, nie elektronické, cez čítačky. To už nemá také čaro.

Máš profil na sociálnych sieťach?

Mám, pre mňa je najlepší instagram a snapchat. V instagrame sa najlepšie orientujem. Mám aj facebook ako všetci.

Cez tieto siete komunikujete?

Áno, väčšinou iba s ľuďmi, ktorých poznám naživo, ale sú aj takí, s ktorými sa poznám iba zo sociálnych sietí.

Sleduješ politiku?

Áno a rozprávame sa o nej aj na občianskej výchove. Debatujeme o vojnách, o Sýrii. Ale slovenskú politiku teraz veľmi neriešim. Mám pocit, že v nej sa nedá vyznať.

V USA si zvolili za prezidenta Donalda Trumpa. Čo na to hovoríš?

Lepšia by podľa mňa bola Clintonová. Trump kandidoval a vyhral vďaka tomu, že má veľmi veľa peňazí. Clintonová nie je práve najlepšia, ale podľa mňa určite lepšia ako Trump. Necháme sa prekvapiť.

Čítaš články o politike?

Čítam, hlavne na internete. Rodičia síce nosia aj papierové noviny a časopisy, ale v nich si čítam najradšej vtipy. Články radšej na internete. Sú aktuálnejšie.

Technológie sú pre nich prirodzené. Michaela hovorí, že v budúcnosti bude všetko robotické, ale bojí sa o životné prostredie. 6 fotografií v galérii Technológie sú pre nich prirodzené. Michaela hovorí, že v budúcnosti bude všetko robotické, ale bojí sa o životné prostredie. Zdroj: Peter Brenkus

Čo jedávaš?

Rada mám to, čo viem sama navariť. Vždy keď sa naučím navariť niečo nové, tak to mám najradšej. A okrem toho asi klasicky špagety.

Výživa patrí medzi kľúčové témy. Ako je to u teba? Sladkosti alebo zdravá výživa?

Zdravá výživa. Dnes dievčatá stále riešia, že ktorá má akú postavu. Sladkosti preto nemusíme. Mala som zopár kamarátov, ktorí boli trošku pri sebe, prestali jesť čokolády a rapídne schudli. Ja takisto čokolády nejedávam.

Zaujímavé, lebo v školách sa sťažujú, že deti už nechcú na telocviku cvičiť, že nevedia robiť ani kotúle, že priberajú, zle jedia, nehýbu sa a ty hovoríš, že medzi tvojimi rovesníkmi je to inak?

Je. Ja sa snažím jesť zdravo a každý deň cvičím aspoň 15 minút, aby som si udržala postavu. Podobne sa snažia žiť moje spolužiačky. Cvičíme podľa videí na youtube, napríklad kardio. Večer si namiesto sladkosti dám jablko. Medzi kamarátmi máme asi len jedného alebo dvoch, ktorí sú pri sebe. Na telocviku nemá problém s cvičením nik, okrem spolužiačky, ktorá má poruchu zrážanlivosti krvi a doteraz cvičiť nemohla, no už je všetko v pohode.

Žiadne lemry, ako sa o tom stále píše?

V našej triede určite nie. Možnože vo väčších mestách je to inak. Poznám z táborov deti, ktoré sú z veľkých miest a niektoré sú také, že každý deň po škole idú do „mekáča“ na hranolčeky. To by som ja nevedela. Možno je rozdiel aj medzi deťmi z miest a z dedín, ja žijem na dedine.

Televíziu pozeráš? Filmy, seriály?

Skôr videá cez internet, na počítači alebo smartfóne. Na smart­fónoch máme aplikáciu viber a whats up, cez ktorú komunikujeme so spolužiakmi. Sú tam aj lepší smajlíci ako v iných aplikáciách a ja radšej debatujem, ako pozerám seriály. Keď chcem vidieť film, pustím si ho cez youtube. Youtube si pozerám určite viac ako televíziu, lebo tam si môžem pozrieť hocikedy, čo chcem, ale v televízore ide iba to, čo pustia oni. Spolužiaci majú na youtube kanály a na ne vešajú videá, rôzne „challenge“, výzvy. Napríklad niečo zjesť, niečo urobiť, ochutnať sušených červíkov z Thajska a tak. „Hecovačky“, že čo kto urobí, čo kto dokáže. A chalani si natáčajú tiež parkourové videá. Baby zasa mejkapové tutoriály, alebo keď niečo vyrobia.

Si manuálne zručná?

Som, aj spolužiaci sú. Závisí od toho, že v čom.

Vieš si predstaviť, že raz by si si postavila s manželom dom?

Vedela, ale zavolali by sme si stavbárov, aby to bolo rýchlejšie :).

Kontrolujú rodičia tvoj počítač a smartfón?

Áno, chcú vidieť, s kým komunikujem a mne strašne prekáža, keď ma kontrolujú. Nemám tam nič tajné, iba fotky zo školy, „selfíčka“ v galérii, tak neviem, načo ma kontrolujú. Vďaka mobilom sme stále pod kontrolou.

Rodičov si učila robiť selfie?

Jasné, oni ich robili zle. Učila som ich, ako držať objektív, v akej výške. Lebo niektorí sa fotia akoby zo spodku alebo priamo, no najlepšie „selfíčka“ sú, keď objektív na vás mieri zhora. Fotky sú krajšie, nepôsobia tak divne. Teraz si najnovšie robíme „selfíčka“ tak, že vidieť iba polovicu tváre. Lebo je čudné mať celú tvár na fotke, človek má potom na fotke veľkú hlavu :).

Načo je dobré robiť si neustále fotky a vešať ich na web?

Keď sa takto opýtate, tak na nič, mňa však zaujíma, čo robila spolužiačka, keď bola napríklad v Nemecku, ako to tam vyzeralo. Zaujíma ma, ako žijú ostatní, čo vidia, kde sú, ako sa majú. A fotky to ukážu. Niektorí to preháňajú, no takých si jednoducho odstránim a nesledujem ich. Zaujímajú ma iba moji kamaráti.

Vnímaš to ako istú formu socializovania sa?

Áno, zaujíma ma príbeh rovesníka, ktorého poznám. Keď je Halloween, tak si robím veľa „selfíčiek“ aj ja, lebo chcem mať fotky a vidieť, ako to vyzeralo. Tento rok sme si robili strašidelný mejkap a posielali si fotky.

Sú v súčasnosti nejaké vychytené účesy?

Ja účesy veľmi neriešim, ani ostatné dievčatá, to skôr chlapci, ktorí majú všetci dlhšiu ofinu česanú do strany a spevňujú si ju gélom. Je to celkom pekné.

Všetci potom vyzerajú rovnako?

Nevyzerajú. Možno majú podobné oblečenie, podobné účesy, no každý je úplne iný.

Vieš si predstaviť, že by si si raz niekoho vzala a žila s ním roky ako tvoji rodičia?

V pohode, moji rodičia sú spolu 16 rokov. Je jedno, či by som mala svadbu, alebo žila s niekým bez nej. Keby svadba nebola, aspoň by neboli veľké výdavky za jej zorganizovanie. Za ušetrené peniaze by som mohla cestovať :).

Dá sa vziať si partnera aj bez veľkej veselice, stačí na úrade.

Ale to už nie je ono, teta mala podobnú svadbu a mňa veľmi neláka. Ak svadba, tak poriadna. O týchto veciach ešte nerozmýšľam.

Robiť „selfíčka“ učila aj rodičov, oni ich podľa nej robili zle. 6 fotografií v galérii Robiť „selfíčka“ učila aj rodičov, oni ich podľa nej robili zle. Zdroj: súkr. archív

Deti by si chcela?

Určite áno. Dve, maximálne tri. Už sa aj medzi spolužiakmi rozprávame, aké mená pre deti sa nám páčia a všetci by chceli Dominiku.

Už v trinástich riešite meno detí?

To si tak uťahujeme, ale občas áno, všetci budú mať Dominiky :). Pekné meno, dajú sa naň vymyslieť rôzne prezývky, ale potom bude tých Dominík asi príliš veľa. Keby sa narodil chlapec, tak väčšina chce mená Leo, Teo alebo Marko.

So spolužiakmi si v kontakte aj mimo školy?

Áno, stretávame sa vonku pravidelne skoro každý týždeň. Nie som s nimi vonku každý deň, lebo škola je v Modre, my bývame v Doľanoch, to je skoro 15 kilometrov. Takže keď prídem domov a mám splnené povinnosti, idem von s deťmi z dediny. Spolužiaci sú väčšinou z Modry a zo Smoleníc, s nimi sa stretávam cez víkendy.

Vozia ťa za nimi rodičia?

Nie, idem radšej bez rodičov. Keby ma tam rodičia doviezli, bolo by to naozaj trápne, idem autobusom a stretávame sa v Častej alebo v Modre.

Si s nimi v kontakte cez počítač?

Jasné, každý deň. Cez skype. Skype je dobrý, že je tam aj video hovor, lebo keď napríklad chýbam v škole a máme niečo nové z matematiky, tak zavolám spolužiačke a ukáže mi zošit, vysvetlí mi postup.

Koľko tráviš denne pri počítači?

V porovnaní so spolužiakmi asi nie veľmi veľa. Teraz som síce bola pri ňom viac, lebo som si pozerala nové smartfóny. Ten starý ma už trochu omrzel. Pri počítači som pol hodinu až hodinu denne. Chalani oveľa viac, lebo hrajú počítačové hry. Jeden kamarát bol pri počítači nonstop 13 hodín a potom mal ráno úplne červené oči. Idú spať o polnoci a vstávajú o piatej.

Kedy vstávaš ty?

Tiež vstávam veľmi skoro, lebo musím stihnúť autobus. Spávať chodím podľa únavy, niekedy o ôsmej, inokedy o desiatej a stáva sa, že aj o polnoci.

Chodíš na nejaké krúžky?

Do Modry na hip-hop, dvakrát do týždňa. Z hip-hopu často tancujeme na Deorra, to je dídžej. Naša skupina chodí na hip-hopové súťaže, sme celkom dobrí, väčšinou vyhrávame. Chodila som aj na husle, no nebavili ma. Vydržala som, ale pre mňa boli husle týranie. Po husliach a teórii som prichádzala domov neskoro, nestihla som si robiť úlohy, musela som sa učiť dlho. Učiteľa som mala ale božsky trpezlivého, ako hovorí moja mama. Chodím aj na horolezecký, ale teraz nám opravujú telocvičňu.

Ľudovky ťa nelákajú?

Vôbec. Dve spolužiačky chodia na ľudovky, ale ja som na hip-hop. Tejto generácii sa na krúžky chodiť veľmi nechce. Mám ešte kamaráta, ktorý chodí bicyklovať, ďalší na programovanie, no celkovo majú radšej voľnejšie záujmy.

Napríklad?

Tých, ktorí nesedia doma a nie sú od rána do večera pri počítači, najviac zaujíma freerunning a parkour. To robia skoro všetci, aj ja. Niekto zoskočí dolu z malého stupienka a všetci hneď, že: „Kámo, to je aký parkour!“ Hľadáme si v meste prekážky, preskakujeme ich, vyskakujeme, robíme všelijaké stojky. Každý si doma niečo natrénuje a potom ukazuje. Skáčeme, kde sa dá. Chalani parkouristi majú väčšinou tehličky (vyrysované svaly na bruchu, pozn. red.), tak­že baby si ich všimnú. Pre nás sú práve parkouristi a freerunneri asi najpríťažlivejší. Je jeden slávny český parkourista, volá sa Tary, mal v Bratislave workshop a naň som chcela ísť. Cez leto bude mať na Slovensku ďalší.

Keď si vyberáš oblečenie, zaujímaš sa o konkrétne značky?

Áno, kupujem si hlavne podľa značiek. H&M, Bershka, teraz letia Converse – topánky a tričká. A tiež Reserved.

Nie je jedno, čo si človek oblečie?

Nie, chcem si obliekať to, v čom sa cítim dobre. V škole je tiež príjemné, keď človeka pochvália, že vyzerá dobre. A potom sa cítim ešte príjemnejšie. Populárne sú aj oblečenia so smajlíkmi, emotikonmi, teraz veľmi letia jednorožce. Jednorožce sú taká sprostosť, až je to dobré. Vychytené sú zelené teplé bundy. Moji rodičia hovoria, že je to ako vojenské oblečenie, vojenské „prešiváky“, no my to vnímame úplne inak, pre nás sú to pekné bundy, ktoré sa hodia skoro ku všetkému.

Frajera máš?

Nechcem o tom hovoriť, no teraz je medzi mojimi spolužiakmi úplne normálne, že 11-ročné dieťa má „vzťah“. Spolužiaci veľmi spolu nechodia, lebo by im potom bolo divné, keby sa rozišli, ale navštevovali by stále jednu triedu. Tak chodia s kamarátmi z inej školy, inej triedy. Máme v triede aj pár pekných chlapcov, no do žiadneho nie som zamilovaná. Sú vzťahy, že napríklad ôsmačka chodí s druhákom na gymnáziu. Chodím do osemročného gymnázia, tam sa všetci poznajú, sú priateľské vzťahy.

Čo na to hovoria učitelia?

Väčšinou nevedia, lebo keby vedeli, kto s kým chodí, tak by sa pýtali a žiaci by im o tom nechceli hovoriť.

Sú súčasní žiaci poctivci, alebo na školu kašlú?

Tí, čo idú na osemročné gymnáziá, sú väčšinou poctivci. My sme všetci takí, že si robíme poriadne úlohy. Predtým som chodila na základnú školu v Pezinku, mala som piatich-šiestich spolužiakov, ktorí sa úplne flákali, mali päťky a neriešili to. Záleží asi aj na rodičoch, ako ich kontrolujú.

Vychytené sú zelené teplé bundy. „Rodičia hovoria, že je to ako vojenské oblečenie, vojenské 'prešiváky', no my to vnímame úplne inak, pre nás sú to pekné bundy, ktoré sa hodia skoro ku všetkému,“ vysvetľuje Michaela. 6 fotografií v galérii Vychytené sú zelené teplé bundy. „Rodičia hovoria, že je to ako vojenské oblečenie, vojenské 'prešiváky', no my to vnímame úplne inak, pre nás sú to pekné bundy, ktoré sa hodia skoro ku všetkému,“ vysvetľuje Michaela. Zdroj: Peter Brenkus

Hovoríš s rodičmi o chlapcoch?

Hovorím. Mama mi vyčíta, že keď mala ona 12 rokov, určite neriešila chalanov, no keď ideme po obchodnom centre a je tam pekný chalan, tak im to poviem, alebo si ho všimnem. Jasné, zaujme ma rozumný chalan, ale na prvýkrát si všimnem tých pekných.

Fajčia spolužiaci?

Moji nie, ale poznám jedenásťročné dievčatá z Bratislavy, ktoré už v pohode fajčia. V tábore bola jedna 14-ročná baba, ktorá tvrdila, že už skúsila marihuanu.

Čo náboženstvo, je populárne?

Nie, ja chodím na etiku a väčšina spolužiakov tiež, asi 70 percent je neveriacich. Medzi niektorými však letí buddhizmus, že po smrti je nejaká iná forma života. Nehovorím, že v buddhizmus veria, ale zaujímajú sa oň.

 


PREKLADOVÝ SLOVNÍK SLOVENSKÉHO TEENAGERA:

Jop, jj – áno

NN – nie

CC – čau

Lol – smiech

Cute – zlatý, roztomilý

OMG – Ó môj bože

Dub – tanečný krok, ktorý robia tínedžeri, keď sa im niečo podarí


 

Beyoncé sa na dvojičky pripravuje vo veľkom: Môže toľko stáť detská izba?
Susedia premenili pozemky za dedinou na skládku: Naozaj si môžu na vlastnom robiť, čo chcú?
V Číne prekážky nepoznajú: Takúto vlakovú trať ste ešte nevideli!

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×