Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kráľovná zo Slovenska: Aký bol osud ženy, ktorá spojila svoj život s albánskym monarchom?

07.01.2017 (1/2017) Väčšinu života strávila v exile, no najkrajšie roky, detstvo a mladosť prežila v malej slovenskej obci. Krásna, talentovaná a empatická: Geraldina z rodu Aponyovcov.
Kráľovná zo Slovenska: Aký bol osud ženy, ktorá spojila svoj život s albánskym monarchom?
8 fotografií v galérii
Albánsky kráľ Ahmet Zoga I. s manželkou Geraldinou z rodu Aponyovcov.
Autor fotografie: Getty Images

Prvému dieťaťu, ktoré sa narodilo 6. augusta 1915 oponickému grófovi Júliusovi Aponymu a jeho manželke Gladys Steuartovej, pôvodom Američanke, dali meno Geraldina. Otec bol členom významného a starého uhorského rodu Aponyovcov, ktorý patril medzi šľachtou k elite, pôsobil ako poslanec uhorského snemu a vojenský atašé. Matka Gladys zasa pochádzala z bohatej newyorskej bankárskej rodiny a otec v čase, keď sa dcéra zoz­námila s oponickým grófom, zastupoval USA ako vyslanec v Antverpách. Gladys bola krásna štíhla žena, elegantne sa obliekala, i keď na európske pomery jej módny štýl neraz vyvolával rozpaky u žien z domácich aristokratických kruhov. Obľubovala módu Coco Chanelovej a aj sobášna fotografia ukazuje, aký mala neopakovateľný štýl. Kostým a klobúčik s margarétkami na začiatku 20. storočia boli niečo ako výkrik v súvislosti s pravidlami spoločenskej etikety.

Keď mala Geraldine deväť rokov, zomrel jej otec, matka sa opäť vydala za francúzskeho dôstojníka a presťahovala sa do francúzskeho  Menton Ville, kde sa usadila s dcérami a so synom. Nebránila im však v návštevách a pobytoch v sídle ich otca. Mladá dievčina milovala literatúru a knihy. Nebolo to nič zvláštne, v rodine Aponyovcov bola vzdelanosť a jazyky na prvom mieste a Geraldina sa okrem čítania v starej rodinnej knižnici rada pasovala do úlohy knihovníčky a vytvárala katalóg najzaujímavejších kníh. Keď v júni 1931 zomrela milovaná stará mama, pre Geraldinu to bola veľká strata. Bola jej dôverníčkou, ochrankyňou a roky akoby druhou mamou.

Geraldinu vychovávala jej stará mama, grófka Margaréta Aponyová. 8 fotografií v galérii Geraldinu vychovávala jej stará mama, grófka Margaréta Aponyová. Zdroj: Archív P.K.

Talentovaná umelkyňa

Mladá dáma chodievala potom do Oponíc síce sporadicky, no veľmi rada. Často sa zdržiavala aj v Budapešti a okolí, kde žila početná aristokratická rodina Aponyovcov. V tridsiatych rokoch bola Geraldina krásna mladá žena, ktorá priťahovala mužské pohľady. Okrem krásy a príťažlivosti disponovala veľkým talentom na spev a umenie. Podarilo sa jej získať angažmán v budapeštianskej opere, kde od roku 1936 hosťovala. A práve táto operná scéna určila jej osud a ďalšiu životnú cestu. Na jeseň 1937 excelovala v Pucciniho Bohéme ako Mimi. Nechýbali ovácie a ani pozitívne kritiky nenechali na seba dlho čakať. Fotografie mladej umelkyne začali zapĺňať stránky novín a časopisov. Színházi élet, Divadelný život, ju po jednej z repríz ospevoval aj s fotografiou na titulnej strane.

Apríl 1939 – krátko pred núteným útekom z Albánska. 8 fotografií v galérii Apríl 1939 – krátko pred núteným útekom z Albánska. Zdroj: Getty Images

Zhodou okolností si v tom čase albánsky kráľ Ahmed Zoga I. hľadal manželku. Dostal sa mu do rúk časopis s krásnou ženou na titulnej strane. Začal pátrať po jej pôvode a zistil, že je nielen krásna, ale pochádza aj z urodzených pomerov. Kontaktoval ju prostredníctvom vyslancov a na Silvestra 1937 ju pozval do kráľovského paláca v Tirane. Geraldine, ako o tom neskôr písala vo svojich memoároch, sa rozbúšilo srdce. Premýšľala, či ísť do tejto neznámej a navyše moslimskej krajiny, no napokon boli pokušenie a zvedavosť silnejšie ako strach a obavy z divokého balkánskeho prostredia.

Kráľovnou 345 dní

Zoga si dal záležať na detailoch a nič nenechal na náhodu. Nechcel prísť o ženu svojho života a tomu podriadil všetko. Po polnoci, 1. januára 1938, prerušil kráľ oslavu a prítomných tritisíc hostí si vypočulo vyznanie krásnej žene po jeho boku, ktoré zakončil žiadosťou o ruku. Geraldina prikývla... Nasledovali ovácie a osud sa začal napĺňať. Zoga však musel prekonať ešte dve prekážky, ktoré pred ním stáli, aby si krásnu oponickú grófku odviedol ako kráľovnú a manželku. Prvou bol súhlas albánskeho parlamentu, ktorý musel tento nerovný sobáš odobriť. A druhou vážnou prekážkou bol tzv. pápežský dišpenz potrebný na to, aby bol zväzok uznaný cirkvou. To bolo pre Geraldinu veľmi dôležité, pochádzala z rodiny, kde bolo kresťanstvo na prvom mieste a teraz si za manžela brala moslima. Obe prekážky Zoga zvládol.

Kráľ Ahmet Zoga I. s manželkou Geraldinou – rok 1939, útek do exilu s krátkou zastávkou vo Švédsku. 8 fotografií v galérii Kráľ Ahmet Zoga I. s manželkou Geraldinou – rok 1939, útek do exilu s krátkou zastávkou vo Švédsku. Zdroj: Getty Images

Nič nebránilo tomu, aby sa v apríli 1938 uskutočnil sobáš, na ktorý sa čakalo a o ktorom písali médiá. Novinári pátrali po koreňoch nevesty a hoci presadzovali jej maďarský pôvod, v tlači sa objavili informácie o grófke zo slovenských Oponíc. Deň D určili na 27. apríla, pozvaní boli predstavitelia aristokratických rodov i členovia európskych kráľovských rodín. Talianski filmári nakrúcali scény z veľkolepej svadby, davy nadšene mávali kráľovskému páru, ktorý prechádzal ulicami Tirany. Z talianskeho dvojplošníka poletovali tisícky fotografií krásnej Geraldiny a Zogu, medzi sobášnych svedkov patril aj zať Benita Mussoliniho, gróf Ciano. Geraldina v snehobielych šatách s kvetinovým venčekom vo vlasoch vyzerala tak noblesne ako kedysi pred 23 rokmi jej matka.

Pôsobenie novomanželky ako kráľovnej trvalo 345 dní, práve toľko času uplynulo od sobáša po vpád talianskej fašistickej armády do Albánska. Šťastie doma bolo príliš krátke a Geraldina nestihla Albáncom splniť sľub, že z tejto hornatej a drsnej krajiny pomôže vytvoriť niečo ako balkánske Švajčiarsko. Plány prekazila vojna a neskôr komunistický režim, ktoré jej nedovolili vrátiť sa späť.

December 1940, Londýn – prvý exilový pobyt. Zoga I. so sestrami, s manželkou a so synom Lekom. 8 fotografií v galérii December 1940, Londýn – prvý exilový pobyt. Zoga I. so sestrami, s manželkou a so synom Lekom. Zdroj: Getty Images

V zachovaných spomienkach grófa Ciana, ktoré neskôr vyšli, sa uvádza, že s vpádom armády do Albánska sa čakalo len na narodenie následníka albánskeho trónu. Ciano vo svojich pamätiach cynicky uvádza, že si nevie predstaviť, ako Geraldina vo vysokom štádiu tehotenstva prekoná náročný hornatý terén krajiny. Bol to práve Ciano, kto prišiel na čele talianskych lietadiel v roku 1939 bombardovať albánske pobrežné mesto Drač. Talianska armáda, ktorá už pred vypuknutím druhej svetovej vojny kontrolovala vojensky albánske územie, obsadila krajinu a kráľovský pár bol prinútený ju opustiť.

Útek do anglického exilu bol veľmi zložitý, na časť únikovej cesty použili svadobný luxusný mercedes, na ktorom kedysi prechádzali ulicami Tirany. Navyše, Geraldina bola krátko po pôrode vyčerpaná. Chlapec, ktorému dali meno Leka, nevyhnutne potreboval zdravotnú starostlivosť. Kráľ zabezpečil arménskeho lekára, ktorému bola Geraldina veľmi zaviazaná a vo svojich spomienkach uvádza, že bez neho by ona ani dieťa túto náročnú cestu neprežili... Kráľovský pár, ktorý opúšťal Albánsko so slzami v očiach, sľúbil, že sa po skončení vojny určite vráti. Neskôr niektorí kritici a verejnosť vyčítali Zogovi, že „vybielil“ národný poklad, keďže do Británie previezol aj zlaté prúty a iné ceniny, z ktorých potom hradil svoj život v exile.

Druhú svetovú vojnu prežili na Britských ostrovoch v Devant Parmoor House. Obyvatelia povojnového Albánska, ktoré vojna ešte viac zdecimovala, sa obracali k Sovietskemu zväzu a ten nebol ochotný rešpektovať absolutistické nároky kráľa. Komunisti nastolili v Albánsku totalitný režim na čele so zarytým a nekompromisným Enverom Hodžom, ktorý rodine zakázal vstup na albánsku pôdu.

Rok 1967 v španielskom exile. 8 fotografií v galérii Rok 1967 v španielskom exile. Zdroj: Getty Images

Pre meniacu sa situáciu v Británii museli zvážiť, kam ísť a kde sa usadiť, a tak voľba napokon padla na kontroverzné Francovo Španielsko. Usadili sa v Madride vo vilovej štvrti Puerto del Hiero, kde zotrvali s menšími prestávkami až do roku 1979. Zdravotný stav kráľa sa začiatkom 60. rokov rapídne zhoršil, 9. apríla 1961 zomrel vo veku 65 rokov v nemocnici vo francúzskom meste Suresnes. Geraldina sa musela osudu postaviť čelom, žiť a bojovať ďalej so synom v exile. Z plachého chlapca vyrástol zdatný muž, s výškou 205 centimetrov vytŕčal, kdekoľvek sa objavil. No a keď sa nevynímal výškou, upozornil na seba temperamentným prejavom, v ktorom nikdy nezabudol pripomenúť, kto je. Po smrti otca bol v parížskom hoteli Bristol slávnostne korunovaný za albánskeho kráľa a sľúbil Albáncom, že obnoví monarchiu a dostane krajinu z biedy a utrpenia spôsobeného komunistickým režimom.

Po smrti generála Franca a ukončení obdobia vojenskej diktatúry v Španielsku bola obnovená monarchia. Leka spolu s matkou si mysleli, že nový španielsky kráľ Juan Carlos im bude naklonený a pomôže pri nástupe k moci v Albánsku. Nový španielsky monarcha však mal čo robiť, aby po Francovej diktatúre usporiadal pomery vo vlastnej krajine a neangažoval sa v prospech malej balkánskej monarchie. Lekovi to dal pri ich stretnutiach aj patrične pocítiť a ich vzťahy sa postupne zhoršovali. Všetko sa vystupňovalo aférou, ktorá sa dlho ťahala, a to keď sa albánsky kráľ stal lídrom na trhu so zbraňami a v jeho madridskej vile, ktorú niekoľkokrát prehľadala aj španielska polícia, našli veľké množstvo zbraní a munície.

Následník albánskeho trónu Leka I. s manželkou Susan Cullenovou-Wardovou, so synom Lekom a s matkou Geraldinou. 8 fotografií v galérii Následník albánskeho trónu Leka I. s manželkou Susan Cullenovou-Wardovou, so synom Lekom a s matkou Geraldinou. Zdroj: Getty Images

Toto spolu s Lekovými vyhláseniami o obsadení Albánska spôsobilo, že Juan Carlos ako najvyšší predstaviteľ moci v Španielsku musel konať. Podpísal vyhostenie Leku I. zo Španielska. Písal sa rok 1979, keď si opäť musel baliť kufre a opustiť krajinu, matka dobrovoľne odišla s ním. Opustili Európu, odišli do Juhoafrickej republiky a usadili sa v mestečku Bryanston, kde zostali až do roku 2002.

Návrat domov

Po páde totality v strednej a východnej Európe, ale aj na Balkáne, sa zdalo, že svitá na lepšie časy. V Albánsku však stále platil zákon, ktorý zakazoval kráľovskej rodine vstup na domácu pôdu. Napriek tomu sa koncom 90. rokov podarilo Lekovi dostať do krajiny a vystúpiť na verejnom zhromaždení stúpencov monarchie. Došlo však k potýčkam a nepokojom, ktoré ukončila až streľba do vzduchu a kráľ s ochrankou museli odísť. Bol to prvý pokus o návrat do vlasti, ktorý sa skončil neúspechom.

V roku 2002 albánsky parlament väčšinou hlasov zrušil zákaz vstupu kráľovskej rodiny do krajiny a aj zákaz pôsobenia jej členov v politike a vo vládnych postoch. Týmto zásadným zákonom sa zbavil totalitných praktík zavedených Enverom Hodžom. Takmer 87-ročná kráľovná sa nadýchla a sústredila všetky sily, aby vydržala náročnú a aj poslednú cestu z afrického exilu. Vyjadrila pocit zadosťučinenia, že sa ešte za života mohla vrátiť. Bola dojatá, keď ju na letisku vítali nadšené davy Albáncov. Uvedomovala si, že synovi bola oporou a dokázala ho doviesť do cieľa.

Pohreb kráľovnej Geraldiny v roku 2002 v Tirane. 8 fotografií v galérii Pohreb kráľovnej Geraldiny v roku 2002 v Tirane. Zdroj: Reuters

V lete sa jej zdravotný stav začal zhoršovať a po troch ťažkých infarktoch jej srdce dotĺklo v nemocnici v Tirane 22. októbra 2002. Po rozlúčke v Katedrále Shen Pjetri ju tisíce Albáncov vyprevadili na poslednej ceste do kráľovského mauzólea. Nechýbal syn Leka, členovia albánskej kráľovskej rodiny, predstavitelia vlády, popredné osobnosti a umelci. Napriek tomu, že pre ich krajinu nemohla Geraldina urobiť viac, mali ju radi a vážia si ju dodnes. Do krajiny horalov a krásnej prírody priniesla závan európskej západnej kultúry a dokázala ísť neľahkou cestou až do konca. Jej portréty nájdete v Albánsku v inštitúciách, v kultúrnych a historických budovách. Pre ľudí bola ikonou a v ich srdciach zostala dodnes.

Článok je prevzatý z magazínu GEO 1/2017

 


Senegalský Dakar: Z miesta krutého obchodu s otrokmi je dnes jedna z najtolerantnejších metropol sveta
Tomáš Bezdeda o účinkovaní v speváckej šou aj neúspešných vzťahoch: Porovnáva ženy s Adelou?
Nemám žiadne sebavedomie! Začala som študovať v meste, neviem si zvyknúť na takýto štýl života

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×