Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Krv nad zlato: Nenahraditeľný tekutý orgán sa stáva zaujímavým obchodným artiklom!

29.11.2016 (47/2016) Kým Česi bijú na poplach, Slováci sa, aspoň podľa čísiel, stavajú k dobrovoľnému darcovstvu krvi zodpovednejšie. Otázka znie, dokedy to tak zostane.
Krv nad zlato: Nenahraditeľný tekutý orgán sa stáva zaujímavým obchodným artiklom!
7 fotografií v galérii
Ružomberskí darcovia v akcii. Samotný odber približne 450 ml krvi trvá zvyčajne od 5...
Autor fotografie: Martin Mázor

V Českej republike ubúda každoročne niekoľko tisícok dobrovoľných darcov krvi. Napriek tomu, že sa im snažia všemožne vyjsť v ústrety. Z titulu daru si môžu za jeden odber odrátať 2 000 českých korún od základu dane z príjmov, pri orgánoch až desaťnásobne viac. Momentálne je u našich západných susedov registrovaných približne 270-tisíc darcov, pričom optimálny stav vzhľadom na počet obyvateľov sa podľa odborníkov pohybuje medzi 400- až 600-tisícmi. Rozmáhajú sa odbery krvnej plazmy v súkromných centrách, kde darcovia zinkasujú ako náhradu nákladov zväčša 400 až 450 korún.

V Rakúsku platia za jeden odber plazmy 20 eur plus ďalšie finančné bonusy za opakované návštevy či zlákanie ďalších darcov. Takáto „turistika“ funguje najmä v Bratislave, kde stačí nasadnúť na autobusovú linku 901 a odviezť sa do najbližšieho odberového pracoviska v Hainburgu. Pri päťdesiatich odberoch plazmy ročne možno bez spomínaných bonusov zarobiť až 1 000 eur.

Spracovanie krvi, ktorú tvorí z 55 percent plazma, zo 44 percent červené krvinky, zvyšné percento sú biele krvinky a doštičky. 7 fotografií v galérii Spracovanie krvi, ktorú tvorí z 55 percent plazma, zo 44 percent červené krvinky, zvyšné percento sú biele krvinky a doštičky. Zdroj: Martin Mázor

V súvislosti s našimi pacientmi sa objavujú aj pokusy o zháňanie krvi na vlastnú päsť. Na so­ciálnej sieti sa napríklad objavil inzerát v tomto znení: „Súrne potrebujeme na operáciu srdca skupinu 0 negatív. Odber nutný v Banskej Bystrici. Cestu zabezpečíme alebo preplatíme.“ Aká je teda realita? Musíme sa obávať, že slovenskej krvi do budúcna nebude dostatok?

Dobrovoľnosť je základ

K poslednému dňu minulého roka bolo v našej krajine podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií evidovaných 304 018 registrovaných darcov. „Uvedený počet považujeme za dostatočný, keď si uvedomíme, že v roku 2015 sa vykonalo 227 580 odberov krvi. Každý rok pribúda niekoľko tisíc prvodarcov, k čomu sú zamerané aj úspešné kampane Valentínska a Študentská kvapka krvi,“ povedal pre Život hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre transfúziológiu MUDr. Mirko Peprný.

Hlavným motívom dobrovoľného darcovstva je nezištná pomoc druhým. „Veľa darcov si uvedomuje, že aj oni alebo ich blízki sa raz môžu ocitnúť v situácii, keď budú potrebovať krv ako nevyhnutnú súčasť liečby. Alebo darujú takí, ktorých už krv zachránila a chcú ju ‚vrátiť‘. Z dlhodobého hľadiska je dobrovoľné a bezodplatné darcovstvo najudržateľnejšou a najstabilnejšou formou získavania krvi a krvných zložiek,“ je presvedčený doktor Peprný.

Prístroj na sérologické vyšetrenie v hematologickom laboratóriu. 7 fotografií v galérii Prístroj na sérologické vyšetrenie v hematologickom laboratóriu. Zdroj: Martin Mázor

Národná transfúzna služba, ktorú taktiež zastupuje, má etické výhrady k darovaniu krvnej plazmy za peniaze, aj keď na druhej strane rešpektuje právo slobodnej voľby občanov. „Nie sme zástancovia takýchto stimulov, ktoré môžu prilákať aj rizikových darcov,“ dodáva.

Peniaze nie sú nutné, ale...

Laik by neveril, aká je to s krvou veda. Zo žíl darcov putuje do viacerých oddelení vybavených modernou medicínskou technikou, kde sa ďalej vyšetruje, kontroluje a spracúva. Hrozba, že by sa k príjemcovi dostala nevhodná krv, je prakticky nulová. V obrovských mrazničkách sú uskladnené „železné zásoby“ plazmy a ďalších krvných prípravkov. Máme zaujímavú príležitosť pozrieť si cez mikroskop vzorku pacienta s leukémiou, kde vidno fialovo zafarbené zhubné bunky.

Ústredná vojenská nemocnica SNP v Ružomberku je ako súčasť rezortu Ministerstva obrany SR jedným z mála zariadení svojho druhu, kde pracujú s krvou takpovediac vo vlastnej réžii. Pre väčšinu iných nemocníc ju dodáva najmä Národná transfúzna služba SR. „Okrem krvi pre slovenskú armádu zabezpečujeme chod našich klinických pracovísk, sme spracovateľským centrom v rámci kraja a disponujeme krízovými zásobami,“ vysvetľuje prednosta Ústavu klinickej hematológie a transfúziológie MUDr. Juraj Mitura.

Lekár Juraj Mitura je presvedčený, že krv ostane navždy nenahraditeľným tekutým orgánom. 7 fotografií v galérii Lekár Juraj Mitura je presvedčený, že krv ostane navždy nenahraditeľným tekutým orgánom. Zdroj: Martin Mázor

Aj tu je neraz problém s nedostatkom darcov, dôvodov je niekoľko. „Hoci majú viaceré klinické pracoviská ružomberskej nemocnice celoslovenskú pôsobnosť, až na občasné odberné návštevy na ministerstve obrany či krajskom riaditeľstve policajného zboru môžeme využívať len spádových darcov. Výrazne sa zvýšili výkony chirurgických pracovísk aj prístup k darcom z hľadiska ich výhod. Netvrdím, že je nutné vrátiť sa k plateným odberom, no na druhej strane chápem, že viaceré veci môžu darcov odradiť. Nevidím aktivity pri nábore, výchove a vzdelávaní, s ktorými v minulosti chodil Slovenský Červený kríž až na dediny,“ dodáva Juraj Mitura.

Medzi menej príjemné stránky práce na jeho oddelení patrí aj nárazovosť. Keď je určitej krvnej skupiny momentálny nadbytok, musí darcu odmietnuť s tým, nech príde neskôr. Nie u každého sa to stretne s pochopením. Pomohla by podľa neho aj zmluva s Národnou transfúznou službou SR, ktorá by takúto „prebytočnú“ krv odoberala a recipročne dodávala skupiny, ktoré nemocnica aktuálne potrebuje. To však zatiaľ nefunguje.

Odstráňme prekážky

Hoci je pre darcovstvo krvi zdravotne spôsobilých až osemdesiat percent Slovákov, reálne pomáha len desatina populácie. Tento obrovský nepomer považuje Juraj Mitura za impulz na zamyslenie aj pokiaľ ide o vytvorenie podmienok pre darcov.

„Za samozrejmosť považujem daňové úľavy, deň voľna v zamestnaní. V našich zákonoch je tento bod šalamúnsky formulovaný v tom zmysle, že darcovi prináleží pracovné voľno ­počas obdobia nevyhnutného na odber. Mám skúsenosti s ľuďmi, ktorí si kvôli tomu berú dovolenky, lebo ich za to v robote ‚sekírujú‘. Stáva sa, že v školách študentom darovanie krvi zakazujú, lebo sa našiel jeden, ktorý to zneužil. Treba vyriešiť ešte veľa vecí, aby mal darca pocit adekvátnej spätnej väzby. Nemyslím pritom na peniaze. Hovorme napríklad o vlakoch zadarmo pre držiteľov plakiet alebo o lístkoch na športoviská či kultúrne podujatia,“ vyratúva šéf ružomberskej hematológie a transfúziológie.

Po odbere si darcovia posedia pri občerstvení. Je to vhodné najmä z toho dôvodu, aby ich mali lekári ešte nejaký čas pod kontrolou. 7 fotografií v galérii Po odbere si darcovia posedia pri občerstvení. Je to vhodné najmä z toho dôvodu, aby ich mali lekári ešte nejaký čas pod kontrolou. Zdroj: Martin Mázor

Teší ho, že si na jeho oddelenie okrem skôr narodených nachádzajú cestu aj mladí ľudia. „Aspoň v našich menších mestách tá spolupatričnosť našťastie stále funguje,“ ukazuje spokojne na viacgeneračnú skupinku za stolom, ktorá po odbere krvi družne debatuje pri káve a bagete. Lekári tak majú darcov ešte nejaký čas pod kontrolou a nestane sa, že pri eventuálnej nevoľnosti skolabujú mimo nemocničného areálu. Za veľmi dôležitý benefit považuje Juraj Mitura možnosť využitia ambulancie starostlivosti o darcu. Komplexné vyšetrenie krvi neraz odhalí nečakané diagnózy od kolísavého tlaku cez kožné záležitosti až po choroby najrôznejšieho druhu.

Prístroj, ktorý šetrí krv

Banskobystrická Rooseveltova nemocnica vlastným odberovým pracoviskom nedisponuje. Krv nakupuje väčšinou z Národnej transfúznej služby SR, už hotové prípravky uchovávajú v krvnej banke. V prípade potreby krv „krížia“ tak, aby boli darca a príjemca kompatibilní. „Z nášho hľadiska jej nedostatok nepociťujeme. Ojedinele môže nastať problém napríklad pri zriedkavej krvnej skupine alebo niektorých protilátkach. To však nie je otázka nízkeho počtu darcov,“ hovorí primár hematologického oddelenia Alexander Wild. So zháňaním krvi cez inzerát sa v rámci oddelenia, ktorému šéfuje, doteraz nestretol. „Je pravda, že v prípade vopred plánovaných operácií s jej vysokou spotrebou sa príbuzní pacientov zvyknú angažovať a darujú krv. Nie však preto, že by sa to od nich vyslovene žiadalo, ale skôr z etických dôvodov v rámci kompenzácie,“ dodáva. Podobne je to aj v Ružomberku, kde funguje takzvané rodinné darcovstvo, avšak čisto na dobrovoľnej báze.

Hematologické oddelenie Rooseveltovej nemocnice, ktorému šéfuje primár Alexander Wild, vlastné odberové pracovisko nemá. 7 fotografií v galérii Hematologické oddelenie Rooseveltovej nemocnice, ktorému šéfuje primár Alexander Wild, vlastné odberové pracovisko nemá. Zdroj: Martin Mázor

Oficiálne údaje hovoria, že pri najťažších operáciách spojených s vážnymi úrazmi sa bežne spotrebuje 5 až 7 litrov krvi, náročné boli tomto smere v minulosti aj transplantácie orgánov. V Rooseveltovej nemocnici využívajú prístroj Cell Saver na autotransfúziu krvi, ktorý sa používa pri náročných operačných výkonoch s veľkými krvnými stratami. Zachytáva odsávanú krv počas výkonu, upraví ju a pomocou autotransfúzie vráti naspäť pacientovi. Zariadenie používajú najmä pri transplantáciách pečene, vďaka čomu sa pacient často úplne vyhne transfúzii krvi od darcu.

Nenapodobiteľná továreň

Aj keď medicína napreduje míľovými krokmi, výroba umelej krvi sa stále pohybuje na úrovni sci-fi. Doktor Mitura je presvedčený, že to tak aj zostane.

„Rozčuľuje ma, keď počujem slová vďaky za darovanie najvzácnejšej tekutiny. Krv nie je najvzácnejšia tekutina, ale tekutý orgán, inými slovami tkanivo. Mimoriadne komplexné a dokonalé. Keď sa pozrieme na jednoduchšiu časť – plazmu, ide o kombináciu vody, elektrolytov a rôznych chemických látok, ktoré produkujú všetky orgány. Krv je akýsi prenosový systém takejto chemickej ‚medziorgánovej‘ komunikácie, stačí jedna chybička a s naším telom je zle. V bunkových štruktúrach vzniká červený, biely krvný rad aj doštičky z jednej materskej bunky. Hovoríme tomu špajzový systém. Zo zásobníka vycestuje materská bunka, rozdelí sa na dve časti, jedna polovica zacúva naspäť do ‚špajze‘ a druhá sa delí na krvné rady či doštičky. Najprimitívnejších červených krviniek, prenášajúcich kyslík a oxid uhličitý, je v jednom litri krvi päťtisíc miliárd. Životnosť jednej je 120 dní, potom sa obnovuje. Pri bielych krvinkách slúžiacich na obranu organizmu, zabezpečovanie imunity a na komunikáciu s užitočnými baktériami je funkcia ešte oveľa zložitejšia, a to stále ‚plávam‘ iba na povrchu. Vyrobiť takúto komplikovanú továreň je nemožné, preto fyzický darca ostane nenahraditeľný. Z môjho pohľadu je na rovnakej úrovni, ako keby daroval napríklad obličku. Vďaka tekutosti krvi je možné takto darovať orgán v závislosti od pohlavia každé tri až štyri mesiace, trebárs stokrát za život. Takto sa na týchto ľudí treba aj pozerať,“ myslí si Juraj Mitura.

Zaslúžilým darcom krvi sa udeľujú Janského plakety. Od bronzovej cez striebornú, zlatú až po diamantovú. 7 fotografií v galérii Zaslúžilým darcom krvi sa udeľujú Janského plakety. Od bronzovej cez striebornú, zlatú až po diamantovú. Zdroj: Martin Mázor

 


Boli čarovné alebo si to iba namýšľala? Toto topánky len tak bežne nerobia!
Nové Čičmany? Kultúrny poklad Slovenska je na vymretie, život mu má vrátiť odvážna výstavba
Schwarzeneggerovi tlieska celý svet: Fanúšika za nenávistnú reakciu úplne uzemnil!

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×