Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Problematická kuracina: Spôsobuje konzumácia dovážanej hydiny u detí hormonálne poruchy?

29.01.2016 (4/2016) Do redakcie sa nám ozvali viacerí rodičia bábätiek, ktorým sa po tom, ako začali jesť príkrmy, zdurili prsia. Od pediatrov dostali radu – nedávajte im kuracinu z dovozu.
Problematická kuracina: Spôsobuje konzumácia dovážanej hydiny u detí hormonálne poruchy?
5 fotografií v galérii
Ilustračná snímka
Autor fotografie: Shutterstock

Hydinové mäso patrí u nás medzi najobľúbenejšie, hoci jeho priemerná ročná spotreba je necelých 20 kg na osobu, teda nižšia ako v okolitých krajinách. „Na rozdiel od takzvaného červeného mäsa obsahuje málo tuku a cholesterolu a má viac nenasýtených mastných kyselín, ktorých optimálny príjem a vzájomný pomer je dôležitý v prevencii srdcovo-cievnych ochorení,” zdôrazňuje odborník na potraviny a výživu prof. Peter Šimko zo Slovenskej technickej univerzity. Mäso z hrabavej hydiny je bohaté na zinok, ktorý posilňuje imunitný systém a má vyšší obsah ľahko stráviteľných bielkovín, ktoré obsahujú všetky aminokyseliny nevyhnutné v ľudskej výžive. Bohaté je aj na draslík, nutný pre svalovú činnosť, najmä srdca. Do stravy malých detí teda kuracina pre svoje vhodné zloženie a výživové hodnoty skrátka patrí. Dôležité však je, aké kuracie mäso dostanú deti na tanier.

Hormóny aj antibiotiká

V krajinách Severnej, Strednej a Južnej Ameriky vrátane Brazílie, v južnej Afrike a v ázijských krajinách sa totiž bežne používajú na podporu rastu hydiny rastové hormóny, prípadne antibiotiká. V roku 2013 inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR pátrali po 22-tonovej zásielke brazílskeho hlboko zmrazeného kuracieho mäsa, ktorá putovala okrem Slovenska aj do Česka a k jednému dánskemu odberateľovi. Mrazené solené kuracie prsia s dátumom spotreby 13. január 2015 (!) mali podľa zistení českých inšpektorov obsahovať 170 miligramov antibiotika doxycyklín. Legislatíva Európskej únie pripúšťa maximálny zvyšok antibiotík v množstve 100 miligramov na jeden kilogram hydinového mäsa.

Ak kupujete kuracie mäso v supermarkete, z etikety sa dozviete, kde bolo kura chované i zabité. 5 fotografií v galérii Ak kupujete kuracie mäso v supermarkete, z etikety sa dozviete, kde bolo kura chované i zabité. Zdroj: Getty Images

Pracovníci Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) medzitým preskúmali 17 zariadení verejného stravovania, kam sa dostali nebezpečné brazílske kuracie prsia – boli to množstvá od 12 do 36 kilogramov. V desiatich zariadeniach, z toho v jednej školskej jedálni, už v čase kontroly mäso spotrebovali. Od roku 2006 je v Európskej únii takzvanou chovnou praxou zakázané podávanie antibiotík hydine z iných ako liečebných dôvodov. V roku 2013, keď veterinári vyhľadávali nebezpečnú brazílsku kuracinu, sa však doxycyklín na podporu rastu vo vysokých dávkach objavil aj v poľských kurčatách. Hoci Poľsko je členom Európskej únie, ešte o dva roky skôr, na jeseň v roku 2011, sa na Slovensku preverovalo používanie rastového hormónu zilpaterol v krmivách pre kurčatá, ktoré vyrobili v Poľsku.

„Viacerí odborníci upozornili, že skoršie dospievanie mládeže a rôzne hormonálne poruchy a alergie môžu byť spôsobené práve zvyškami antibiotík v potravinách. Tie sa dlhodobo hromadia v ľudskom organizme v dôsledku konzumácie mäsa a mäsových výrobkov zo zvierat, ktorým boli podávané antibiotiká s cieľom urobiť biznis s mäsom ešte prosperujúcejší,“ povedal vtedy ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ŠVPS SR) Jozef Bíreš.

Kontroly nič neobjavili

Podľa informácií od hovorkyne ÚVZ SR Lenky Skalickej sa mäso s nepovoleným množstvom antibiotík v posledných dvoch rokoch od nálezu nevhodnej brazílskej kuraciny v zariadeniach verejného stravovania pri pravidelných kontrolách neobjavilo. „Štátna veterinárna a potravinová správa SR kontroluje i prítomnosť hormónov v hydinovom mäse, aj napriek tomu, že je v krajinách EÚ zakázané ich používať vo výžive zvierat. Za posledných 5 rokov nebol pozitívny nález v kuracom mäse ani vo vzorkách domácich, ani v dovozových. Za posledné 2 roky nebol zistený ani pozitívny nález rezíduí antibiotík vo vzorkách hydinového mäsa a jedlých drobov hydiny, a to ani z tretích krajín,“ pridáva sa hovorkyňa ŠVPS SR Pavla Kojnoková.

Najistejšie je dávať deťom kuracinu z overených domácich chovov a od tunajších hydinárov. 5 fotografií v galérii Najistejšie je dávať deťom kuracinu z overených domácich chovov a od tunajších hydinárov. Zdroj: Getty Images

Pod dozorom veterinára

To, že kontrolné orgány hormónmi a antibiotikami nadopované kuracie mäso z dovozu nenašli, neznamená, že sa napríklad do ambulantných predajní a zariadení verejného stravovania nemôže dostať. Poliaci vyrábajú o 40 až 50 percent viac hydinového mäsa, ako sami skonzumujú, a ich mäso je lacnejšie než slovenské. V šokujúcej reportáži poľskej televízie TVN 24 v roku 2013 sa 24 z 25 oslovených poľských farmárov priznalo, že používajú antibiotiká na podporu rastu kurčiat. Slovenská hydina je podľa našich výrobcov v poriadku.

Podľa riaditeľa Únie hydinárov Slovenska sa k zákazníkovi dostáva od domácich spracovateľov iba hydina, ktorá je zdravotne bezpečná. (ilustračná snímka) 5 fotografií v galérii Podľa riaditeľa Únie hydinárov Slovenska sa k zákazníkovi dostáva od domácich spracovateľov iba hydina, ktorá je zdravotne bezpečná. (ilustračná snímka) Zdroj: Getty Images

„Z nášho pohľadu je slovenské hydinové mäso bezpečné, pretože podlieha neustálej veterinárnej kontrole a niekoľkonásobnému odberu vzoriek – z farmy, z bitúnku, z obchodu. Vzorky musí odoberať producent mäsa aj veterinárny lekár na bitúnku, ktorý vykonáva neustály veterinárny dozor počas všetkých fáz spracovania kureniec. V chovoch na Slovensku sa rozhodne nepoužívajú zakázané antibiotiká, aj na to priamo na farme dohliada veterinárny lekár. K zákazníkovi sa dostáva od slovenských spracovateľov iba hydina, ktorá je zdravotne bezpečná. Slovenskí chovatelia a spracovatelia hydiny plnia najprísnejšie kritéria EÚ, nemajú udelené žiadne výnimky. Ak spotrebiteľ pozorne číta označenie pôvodu na etikete hydinového mäsa, vie presne zistiť, kde bolo kura chované a kde zabité, teda aj čím bolo kŕmené, ako bolo kontrolované,“ hovorí riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.

Pozor na párky

Podľa riaditeľa Únie hydinárov Slovenska problematické môžu byť skôr hydinové mäsové výrobky. „Podľa nášho prieskumu trhu iba 45 percent slovenských hydinových výrobkov vyrábajú slovenskí spracovatelia hydiny, u ktorých je garancia nezávadnej suroviny. Napríklad pri hydinových párkoch viac ako 60 percent vyrábajú spracovatelia bravčového a hovädzieho mäsa, ktorí hydinovú surovinu nakupujú väčšinou z Poľska. Tá je síce lacnejšia, ale nekvalitná a nedá sa vylúčiť, že obsahuje zakázané antibiotiká,“ vysvetľuje Daniel Molnár. Napriek tomu, že podľa jeho slov slovenskí spracovatelia hydiny vyrábajú kvalitné a bezpečné hydinové mäso, ich podiel na domácom trhu je iba 54 percent. „Chov a spracovanie hydiny na Slovensku je zraniteľným odvetvím. Na trhu sa neustále presadzuje lacná hydina, ktorá k nám prichádza zo zahraničia a ktorú spotrebitelia nakupujú. Platí rovnica, že nízka cena sa rovná aj nízkej kvalite,“ hovorí Daniel Molnár.

Problematické môžu byť skôr hydinové mäsové výrobky. (ilustračná snímka) 5 fotografií v galérii Problematické môžu byť skôr hydinové mäsové výrobky. (ilustračná snímka) Zdroj: Shutterstock

Riešením pre rodičov detí teda nie je vyradiť kuracie mäso z prvých príkrmov a rodinného jedálneho lístka. Treba sa skôr orientovať na čerstvú hydinu, pozorne čítať etiketu a nerozhodovať sa iba podľa ceny.

 


Detská endokrinologička MUDr. Zuzana Pribilincová: Rast prsníkov môžu spôsobiť pseudoestrogény zo stravy a kozmetiky

Pri nástupe puberty za normálnych okolnosti vidíme u detí sekundárne pohlavné znaky – rast prsníkov u dievčat a semenníkov a mieška u chlapcov. Vtedy vieme, že stúpli hladiny „sexuálnych steroidov“ – testosterón u chlapcov a estrogén u dievčat. Oba majú spoločný chemický základ, dokonca sa pôsobením enzýmov môžu jeden na druhý meniť. Pôsobia cez svoje receptory v bunkách citlivých tkanív, teda v kosti, na maternici a pohlavných orgánoch vrátane prsníkov. Prsníky teda rastú, ak sú ovplyvnené či podráždené receptory, ktoré reagujú na estrogény. Môžu však reagovať aj na iné látky, ktoré majú podobnú chemickú skladbu a do tela sa môžu dostať rôzne. Napríklad jedlom, konkrétne v chemikáliách, ktoré sa dostanú do potravy. Ide o pseudoestrogény – teda chemikálie z rôznych hnojív, PET fliaš, pesticídov. Slabým pseudoestrogénom je aj sója a tieto látky vytvárajú aj plesne. Preto ak sa kurence a iné zvieratá kŕmia plesnivými zemiakmi, deťom s citlivými receptormi môžu aj v malom množstve spôsobiť rast prsníkov. Na Slovensku je v súčasnosti dostatočná kontrola mäsa a nemyslím si, že obsahujú pseudoestrogény alebo iné steroidy. Pozor si však treba dať aj na aviváže, aromatické mydlá, peny, voňavky, levanduľu, voňavé krémy – obsahujú látky podobné estrogénom. Riešením je jesť pestrú stravu zo známych zdrojov a minimalizovať chémiu pri ošetrovaní detskej kože. Samozrejme, svoju úlohu pri citlivosti receptorov zohráva aj dedičnosť.


© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×