Používaním stránok prevádzkovaných Azet.sk, a.s. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK Viac info

Miroslav Beblavý: V zdravotníctve sa ročne premrhá a rozkradne 800 miliónov eur!

29.01.2016 (4/2016) Poslanec a podpredseda strany Sieť Miroslav Beblavý (39) má zaujímavé pozadie – ekonomické vzdelanie na zahraničnej univerzite a manželku, ktorá zakladala na Slovensku Transparency International bojujúcu proti korupcii.
Miroslav Beblavý: V zdravotníctve sa ročne premrhá a rozkradne 800 miliónov eur!
6 fotografií v galérii
„Ak bude Smer pokračovať, úpadok bude hlbší a hlbší,“ hovorí Miroslav Beblavý.
Autor fotografie: Miro Miklas

Ste podpredseda strany Sieť, ktorú založil Radoslav Procházka. Neprekáža vám nahrávka Igora Matoviča, na ktorej sa Procházka snaží dohodnúť platenie za inzerciu tak, aby obišiel dane?

Igor Matovič sa snažil Radoslava Procházku namočiť do kupovania inzercie bez DPH a Rado to chvíľu aj zvažoval, no pre mňa je podstatné, že nakoniec odmietol a nekupoval si ju bez DPH. On uznáva, že urobil chybu, ale nakoniec dokázateľne neurobil nič zlé. Pre mňa je v politike najdôležitejšie, či má niektorý politik nejakých „majiteľov v pozadí“. A keby Procházka mal nejakých bohatých „majiteľov“ alebo sponzorov, nebol by odkázaný na to, aby išiel osobne dohadovať nejakú pártisícovú zľavu na inzerciu.

Oligarchovia si „kupujú“ potenciálnych talentovaných politikov, aby si v budúcnosti zaistili vplyv v politike. Hovorí sa to o Smere-SD, ale hovorí sa to aj o Sieti.

Keby to tak bolo, tak Radoslav Procházka by naozaj nemusel riešiť to, či má ešte peniaze na nejaký inzerát. Matovičova nahrávka ukazuje, že Procházka je v politike sám za seba a ukazuje aj vtedajšiu určitú mieru amaterizmu. Ale je jasné, že nie je nikoho kôň.

Odkiaľ má teraz Sieť peniaze na kampaň, ak nemá nikoho v pozadí a nie je to parlamentná strana, čiže nedostala príspevok od štátu?

Má úver 2,8-milióna eur z Fio banky na prevádzku a na kampaň do volieb.

Banka nedá vysoký úver len tak. Strana predsa musí niečím ručiť.

Hlavné ručenie je pravdepodobný volebný výsledok. Ak Sieť dosiahne vo voľbách najmenej tri percentá, dostaneme od štátu toľko peňazí, že strana bude vedieť úver splatiť. A dnes hádam nikto nepochybuje, že najmenej tri percentá budeme mať, prieskumy verejnej mienky ukazujú troj- až štvornásobnú podporu. Banka na seba zobrala pomerne nízke riziko. (Pozn. red. – aktuálne Boris Kollár spochybňuje, že úver dostala strana Sieť na pravdepodobný volebný výsledok, tvrdí, že aj jeho strana chcela taký úver a nedostala ho.)

Pokračovanie článku pod reklamou videoreklama

Sieť je v súčasnosti strana, ktorá by chcela byť lídrom pri porazení Smeru-SD a zosadení Roberta Fica. Lenže voliči Smeru-SD, ktorých by mala opozícia pritiahnuť k sebe, nie sú „kaviarenské“ typy, mladým politikom a intelektuálom často nerozumejú. Prečo ich nedokážete osloviť?

Z čoho pri tejto otázke vychádzate okrem vašich predsudkov proti tým voličom?

Stačí si pozrieť volebné výsledky a rozloženie voličov, ktorí volili Smer-SD v predchádzajúcich parlamentných voľbách.

Podľa mňa sa mýlite. V prezidentských voľbách porazil Radoslav Procházka Roberta Fica v úplne iných regiónoch a pri úplne iných skupinách voličov, ako sú kaviarenskí intelektuáli. Povyhrával v kope miest a regiónov od Kysúc, Oravy, Šariša cez Bystricu, Zvolen a mohli by sme takto pokračovať. A aj zo súčasných prieskumov vychádza, že naše bašty sú na Orave, v Šariši. Nie sme bratislavská strana, na rozdiel od mnohých tradičných pravicových strán sa sústreďujeme na celé Slovensko. Naopak, naša výzva je, ako osloviť práve voličov v hlavnom meste, na čom intenzívne pracujeme.

Fico je podľa Beblavého politikom, ktorý nechce zmeny. 6 fotografií v galérii Fico je podľa Beblavého politikom, ktorý nechce zmeny. Zdroj: anc

Ako teda chcete poraziť Smer-SD, keď vidíme, aké má strana preferencie? A že preferencie neklesajú napriek tomu, čo robí?

Jedna vec sú prieskumy, druhá vec odhodlanie voličov v samotných voľbách. Stačí sa pozrieť, aké čísla v prieskumoch mal Robert Fico pred prezidentskými voľbami a nakoniec dostal v prvom kole iba 28 percent. Dnes je jasné, že my sami nebudeme mať viac ako Smer, no podľa mňa je šanca, aby sme dokázali s viacerými stranami postaviť alternatívu k Smeru.

Prečo v súčasnosti strany, ktoré majú nejakú myšlienku a nie sú postavené len na jednom „vodcovi“, nedokážu získať napríklad 35 percent ako Smer-SD?

Nebudem hovoriť za ostatné strany, ale za Sieť. Je našou ambíciou mať raz takú podporu. Treba si uvedomiť, že Smer v prvých voľbách, do ktorých išiel, získal 13 percent.

Vtedy Smer-SD existoval tri roky.

A my existujeme rok a trištvrte. A už máme preferencie vo výške, aké mal Smer vtedy. Určite nebudeme mať 30 percent v prvých voľbách, do ktorých pôjdeme, ale máme šancu postupne skonsolidovať podobnú silu, akú má Smer dnes. Pracujeme na tom, žiaden politik neobehol Slovensko za ostatné tri roky toľkokrát ako Radoslav Procházka. Teraz od júna chodíme po celej krajine a stretávame sa s ľuďmi štyri až päť dní v týždni.

Ako vidíte ostatné tradičné opozičné strany?

V nich akosi vyhasla vôľa, vyhasol oheň. Pre mnohé z nich je maximálna ambícia byť pri tom, nie vyhrať a zmeniť situáciu.

Politika Roberta Fica oslovuje voličov aj odovzdávaním hasičských áut po dedinách, odovzdávaním diaľničných úsekov. Je to prázdna politika?

Fico je určite talentovaný taktik. Ale postavil vlastný politický príbeh na presviedčaní ľudí, že Slovensko nemá na viac. Potom on v rámci stagnácie dá občas nejakú novú sociálnu dávku či inú drobnosť. Jeho politiku by som zhodnotil sloganom – na Slovensku je to tak, lepšie už nebude a aby boli vďační ľudia aj za to málo, čo im dá. My tvrdíme, že to nemusí byť tak, môže tu byť aj výrazne lepšie. Nemusí byť rozkradnuté zdravotníctvo, kolabujúce školstvo, neexistujúca spravodlivosť. Vyžaduje si to novú generáciu odborne zdatných ľudí v politike.

Načali ste tému zdravotníctvo – naozaj je v takom zúfalom stave preto, že je rozkradnuté, alebo je také preto, že o ňom rozhodujú amatéri a nevedia, čo s ním?

Je to kombinácia oboch. Ak cieľom premiéra a iných mocných je mať svojich ľudí v zdravotníctve, ktorí potom budú finančné toky posúvať „správnymi“ smermi, tak ľudí do funkcií nevyberajú podľa schopností a tí ľudia nie sú tlačení k výkonu. To, že riaditelia nemocníc, šéfovia štátnej zdravotnej poisťovne alebo ministri sú takí nekvalitní, nie je náhoda. Špičkoví manažéri by nešli robiť to, čo chcel napríklad Pavol Paška alebo Robert Fico.

Ako sa to dá zmeniť, ak vidíme, že v zdravotníctve už naozaj funguje chobotnica, akoby bola vymyslená mafiou?

Vyberaním ľudí do týchto funkcií podľa schopností a stanovením hmotnej zodpovednosti za rozhodnutia. Potom by sme neboli v situácii, že pri veľkom škandále prinajhoršom odídu z funkcie a vybavené.

Smer pri zdravotníckych prístrojoch. Zdravotníctvo kolabuje a rozkrádajú ho. 6 fotografií v galérii Smer pri zdravotníckych prístrojoch. Zdravotníctvo kolabuje a rozkrádajú ho. Zdroj: anc

Kto by mal mať hmotnú zodpovednosť?

Minister, štátny tajomník, šéf zdravotnej poisťovne, riaditelia verejných nemocníc. Ak by sa preukázalo, že obrali štát, a teda daňovníkov o nejakú sumu peňazí, tak budú o tú sumu žalovateľní.

Taký systém niekde existuje?

Existuje aj na Slovensku, no iba pre súkromný sektor. Podľa Obchodného zákonníka ak má niekto vo firme napríklad desať percent akcií a zistí, že manažment okráda firmu, alebo sa správa nehospodárne, môže zažalovať manažment o náhradu škody. Keď si však zoberiete verejnú nemocnicu alebo ministra, odrazu to už neplatí. Pre verejný sektor musí platiť to, čo platí pre súkromné firmy.

V akom stave je zdravotníctvo? Máte osobné skúsenosti?

Mám z rodiny veľa osobných skúseností. Jeden problém je rozkrádanie a druhá vec je, že sme ešte neurobili na Slovensku celkovú zmenu v tom, aby bol pacient v centre pozornosti a diania. Okrem strácajúcich sa peňazí je tu kopec vecí, ktoré pre pacienta nefungujú, no náprava by nestála nič, takže nie je možné vyhovárať sa na peniaze.

Napríklad?

Čakanie. Pacientov čas nemá žiadnu hodnotu. Nikoho nezaujíma, že pacient musí čakať od šiestej ráno, aby sa mohol zapísať do poradovníka, alebo že všetci prídu na ôsmu a o druhej sa dostanú na rad. A to už nehovorím o menších mestách. Ak ľudia z Oravy majú fakultnú nemocnicu v Žiline, tak si musia vziať dva dni voľna na vyšetrenie – prvý deň, aby sa išli do Žiliny zapísať  druhý, aby ich vyšetrili. To je problém zlej organizácie práce a na zlepšenie nepotrebujete žiadne peniaze.

Vy sám ste upozornili na rozkrádanie, po vašom tlaku musel odísť šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne Forai. Ten podpisoval zmluvy s firmou, ktorú akože vlastnila jeho 77-ročná teta Anka. Zmenilo sa niečo?

Som rád, že sa mi to podarilo, lebo pán Forai bol asi najvyššie postavený človek chobotnice, ktorý bol vlani odvolaný. Žiaľ, z opozície môžeme iba skúmať, upozorňovať, biť sa, prinášať informácie, ale nezmeníme systém. Takže namiesto Foraia nastúpil istý pán Vaďura, ktorý má za sebou takisto škandály, tiež bolo zjavné, že predtým ako riaditeľ nemocnice kupoval predražené prístroje a navyše ako spolumanažér poisťovne išiel vo Foraiových biznisoch. Forai odišiel z funkcie riaditeľa, no neznáša žiadnu zodpovednosť, naďalej ostal v poisťovni zamestnaný a na čele poisťovne je pán Vaďura, ktorý je z môjho pohľadu rovnaký problém. Monolit, akým je Smer, vlastných ľudí chráni, zodpovednosť nevyvodzujú. Za štyri roky chytili za korupciu iba nižšie postavených ľudí. Najvyšší boli asi dvaja primári. V zdravotníctve funguje papalášska imunita Smeru.

Ten, čo rozkráda, vie, že maximálne ho povláčia po novinách, odvolajú ho, ale nič sa nezmení?

Áno. A ak bude mlčať, nikoho ďalšieho neudá, tak mu ešte nájdu dobré miesto inde. Tak to evidentne v Smere funguje.

Je v zdravotníctve málo peňazí?

Podľa našich aj medzinárodných analýz vychádza, že v zdravotníctve je ročná „vata“ 800 miliónov eur. Je to suma, ktorá sa premrhá a rozkradne bez účinku na zdravie pacientov.

Zdravotné sestry sú nespokojné, sťažujú sa na zúfalé podmienky, nízke mzdy, preťaženosť. Čo by znamenalo pre ne, keby sa tých 800 miliónov ročne použilo správne?

Požiadavky sestier sú 110 miliónov ročne. Takže premrhá sa osemkrát viac ako to, čo chcú sestry a čo vláda označila za nesplniteľné. Za 800 miliónov by sa ročne dali postaviť tri nové nemocnice, alebo by nemuseli existovať takmer žiadne doplatky pacientov.

„Keby to pokračovalo, stane sa nám niečo podobné ako Grécku.“ 6 fotografií v galérii „Keby to pokračovalo, stane sa nám niečo podobné ako Grécku.“ Zdroj: Miro Miklas

Keď by sme 800 miliónov prepočítali na staré koruny, tak ide o skoro 25 miliárd ročne. Kde tá suma nakoniec skončí?

Výrazná časť končí v schránkových firmách a na účtoch ľudí, ktorí majú blízko k Smeru, vedeniu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, časť na účtoch a v schránkach blízkych Pente. Peniaze vyjdú zo systému preč, úplne von mimo zdravotníctva. A druhá časť peňazí uniká vinou zlej organizácie.

Napríklad?

V nemocniciach aj v niektorých špecializovaných ambulan­ciách je veľa drahých prístrojov kúpených za naše spoločné peniaze. Niektoré prístroje by technologicky mohli fungovať 16 hodín, ale aj 20 hodín denne. Keďže je systém zle zorganizovaný, prístroj obsluhuje jeden technik, ktorý je tam napríklad od 7.30 do 13.30 a zvyšných 18 hodín prístroj stojí. Keďže za ten čas nedokážu obslúžiť všetkých pacientov, ktorí to potrebujú, vznikne tlak na kúpu ďalšieho prístroja do vedľajšej nemocnice. Prístroj dodá opäť predražene firma blízka niekomu. Ale stále nedokážu obslúžiť všetkých, lebo sú dvaja technici po šiestich hodinách, tak sa kúpi aj tretí prístroj.

Takže na zlej organizácii ryžujú predajcovia predražených prístrojov? Zdravotníckej klike zlá organizácia vyhovuje?

Určite vyhovuje. My chceme skôr britský systém, aby štát motivoval poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na fungovanie s rozsiahlejšími ordinačnými hodinami tam, kde je dopyt. A s 24-hodinovým využívaním techniky. Potom by sa za menej peňazí dalo urobiť viac a nebolo by treba rovnaké nové prístroje, aké sú vo vedľajšej nemocnici. Keď by sme zrátali plat troch technikov, elektriku na troch rôznych miestach, cenu prístroja, servis prístroja, tak vychádza, že keby bol prístroj jeden a zamestnali by pri ňom viac technikov, tak je to lacnejšie a obslúžia viac pacientov.

Prečo to tak nie je v súčasnosti?

Najsilnejšie dve skupiny v zdravotníctve sú paškovci a Penta, ktorí ovládajú nielen zdravotnícke zariadenia, ale aj tvorcov pravidiel, čiže ministerstvo a úradníkov. Preto systém nefunguje v prospech pacienta, ale v prospech odlievania peňazí. Jedným z dôvodov, prečo mať tri cétečká, je, že sú to tri provízie pre obchodníka a čím je prístroj predraženejší, tým pre obchodníka lepšie. Keby bolo jedno cétečko kúpené niekým neúplatným, pre nás by to bolo dobre, ale pre toho, kto si odlieva peniaze, by to bolo veľmi zle. To isté platí pri mnohých liekoch, pri kontrahovaní služieb. Preto je kľúčové, aby zdravotníctvo začali riadiť odborne zdatní ľudia nezaviazaní ničím paškovcom ani Pente.

Čo keď sa nič nezmení ani po voľbách?

Z doterajšieho pôsobenia Smeru vieme, že zdravotníctvo manažuje krízovým riadením. Kým nie je kríza, kašle na to, nech si odlieva ktokoľvek zo Smeru, čo chce. Keď začnú štrajkovať sestry, alebo začne byť príliš veľa článkov o škandáloch v novinách, Smer urobí drobné úpravy, niekoho vymení, príde s odpútavacím manévrom, aby sa ľudia upokojili a ide sa ďalej. Ak Smer bude pokračovať, úpadok bude hlbší a hlbší, pri krízach urobia niečo marketingovo, aby ľudia zabudli, a to je všetko.

Európska únia dala peniaze na obnovu ambulancií aj celých polikliník. Ako sa zužitkovali tie peniaze?

Skúmali sme, čo sa s peniazmi stalo a zistili sme, že ak ide o polikliniky a ambulancie, Ficove vlády peniaze rozdali ziskovým súkromným poliklinikám, ktoré už boli dobre zabezpečené, ale urobili si z verejných peňazí ešte väčší luxus. Naopak, verejné zariadenia až na jednu výnimku nedostali nič.

Aj takto vyzerajú slovenské nemocnice v 21. storočí. 6 fotografií v galérii Aj takto vyzerajú slovenské nemocnice v 21. storočí. Zdroj: anc

Kde je to so zdravotníctvom najhoršie?

Ak myslíte stav nemocníc, tak máme viac regiónov na hrane, ale v Banskej Bystrici a v Bratislave je to podľa mňa najakútnejšie. Tam radšej investovať do dvoch nových nemocníc ako lepiť staré, lebo pri starých sú omnoho vyššie náklady na prevádzku. Lenže ak by výstavbu nových manažovali ľudia, ktorí si chcú odliať čo najviac peňazí, tak sa to nielen predraží pri stavbe, ale aj riadenie nemocnice bude pokračovať v starých koľajach. Určite by bolo dobré pritiahnuť do manažmentu nových zariadení napríklad kvalitných ľudí, ktorí odišli do zahraničia, alebo takých, čo sú dnes vytesňovaní, lebo nie sú napojení na Smer či finančné skupiny. Chcú za sebou zanechať nejaké dielo pre pacienta.

Prejdime ku školstvu – vy učíte ekonomiku na vysokej škole. V akom stave školstvo je?

Učil som verejné financie či sociálnu politiku do roku 2014 na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK. Teraz už nestíham. V školstve je odlišná situácia ako v zdravotníctve. V školstve sa peniaze strácajú menej, okrem eurofondov sa tam prakticky nekradne, ale máme kopec zbytočných škôl. Dobieha nás, že v školstve je málo peňazí a zároveň sme za 25 rokov neboli schopní posunúť školstvo do nového storočia. Funguje skôr zotrvačnosťou ako nejakým uvedomelým plánom.

Prečo?

Pri vysokých školách je problém, že komunisti umelo držali veľmi nízky počet vysokoškolských študentov, lebo mali predstavu robotníckej priemyselnej krajiny. Výsledkom bolo, že po revolúcii prišlo uvoľnenie, začalo študovať plno ľudí, proces bol však nekontrolovaný a nebol tlak na kvalitu. Vlna sa nasýtila okolo rokov 2005 až 2008. Odvtedy dopyt klesá a vinou problematickej kvality veľa mladých ušlo študovať do Česka. Prudko klesol počet záujemcov o štúdium a vtedy bolo treba zatvoriť nepoctivé školy, podporovať kvalitnejšie. Ministri v tom za predchádzajúcich osem rokov zlyhali. Možno Eugen Jurzyca chcel situáciu riešiť, bol však ministrom iba rok a pol.

Politici nemali odvahu rušiť školy?

Nemali odvahu povedať, že ak chceme kvalitnejšie vybavené školy, lepšie platených učiteľov, lepší obsah pre študentov, tak treba niektoré zrušiť. Týka sa to aj stredných a základných škôl, takže dnes idú peniaze napríklad na poloprázdne učňovky, ktoré však nemajú na kvalitné vybavenie, na zaplatenie najlepších majstrov a potom sa zamestnávatelia sťažujú, že z odborných škôl nedostávajú pripravených ľudí.

Zasa je otázka – prečo? Prečo ministri nerobili úpravy?

Je to neochota a neschopnosť dlhodobého premýšľania a trochu skritizujem aj médiá – verejnosť aj médiá od ministrov chcú, aby sa niečím predviedli každý deň, nie dlhodobým plánom. Extrémom bol minister Dušan Čaplovič, ktorý mal pocit, že musí každý deň v novinách ohlásiť nejakú „bombu“, aby mali ľudia pocit, aký je super akčný minister. Lenže keď v školstve urobíte zmenu, trvá päť rokov, kým vidíte, či z tej zmeny niečo je. Potrebujeme ministra školstva, ktorý predstaví plány na desať rokov a potom ich poctivo a postupne zrealizuje. Za prvé dva-tri roky sa dajú obstrihať niektoré najhoršie časti systému, čiže niektoré školy zatvoriť alebo obmedziť, zvýšiť platy, aby mladí pedagógovia boli ochotní ísť učiť. My chceme navýšiť peniaze do školstva o 30 percent, ale zároveň začať veci meniť a školy „dovybaviť“.

Onedlho zrejme začne byť vážny problém s počtom učiteľov, lebo len málo absolventov pedagogických škôl chce ísť učiť.

Je ich naozaj málo. Navyše učí veľa dôchodcov, ktorí keby neučili napríklad prírodovedné predmety, systém by skolaboval už dnes. V chudobnejších regiónoch, napríklad na východe Slovenska, bude kvalitné školstvo pretrvávať dlhšie, lebo tam je plat učiteľa aspoň ako-tak prijateľný v porovnaní s miestnym príjmom. Inde sa školstvo čoraz viac bude rozdeľovať na dve časti – na deti, ktorých rodičia si môžu dovoliť zaplatiť kvalitnejšie školy, buď súkromné, alebo lepšie štátne, ktoré budú podporovať cez sponzorské dary. A zvyšných, ktorých je väčšina, a tí budú dostávať stále menej kvalitné vzdelávanie. To je podľa mňa absolútne neprípustné a musíme to zmeniť.

Učitelia pred pár rokmi už štrajkovali, teraz protestujú znova. Nevidia perspektívu, vzdelanie upadá. 6 fotografií v galérii Učitelia pred pár rokmi už štrajkovali, teraz protestujú znova. Nevidia perspektívu, vzdelanie upadá. Zdroj: Peter Korček

Nižšia kvalita vzdelania a odchody najlepších do zahraničia úzko súvisia aj s budúcnosťou ekonomiky krajiny.

Kvalita školstva určuje, aké budeme mať o desať-dvadsať rokov mzdy. Ak budeme pokračovať v súčasnom štýle, ocitneme sa na permanentnej periférii Európy. Najväčšia obžaloba vlády Smeru je, že mladí na Slovensku nevidia budúcnosť. Existujú odhady, že od vstupu do EÚ sme stratili do pol milióna ľudí. Fico nie je ako Mečiar, zo Slovenska sa nestane čierna diera Európy, no pravda je, že Fico úplne kašle na budúcnosť. Keby to pokračovalo, stane sa nám niečo podobné ako Grécku.

Odtiaľ najlepší odchádzali?

My vidíme už len grécky pád, ale oni dlhodobo hľadeli len na dnešok, kašľali na budúcnosť, rástla korupcia a mnohí mladí odchádzali. Mladí nevnímali Grécko ako krajinu, ktorá je pre nich. Lebo dobré pracovné miesta boli po známostiach, politika bola skorumpovaná, bolo jasné, že sa to neblíži k životu v západnej Európe.

Morálny a intelektuálny úpadok, ktorý hrozí aj Slovensku?

Áno, veď stačí ísť do nemocnice a človek vidí, ako to funguje, potrebuje nájsť prácu či dostať dieťa do škôlky a bez známostí alebo úplatkov to mnohokrát nejde, v úradoch to poriadne nefunguje, a to sa mladým postupne skladá do nechuti ostať na Slovensku. Nevidia možnosť na zotrvanie. Ak sa štát chce zlepšovať, musí sa hýbať vpred, musí byť schopný sa meniť.

Vy si viete predstaviť, že by ste vládli s Robertom Ficom?

Niekoľkokrát som povedal, že ja by som s ním v jednej vláde nebol. Nie preto, že by som mal niečo proti Ficovi, ale preto, že my ponúkame ľuďom ten typ práce na lepšom Slovensku, o ktorej sme doteraz hovorili. No ako Fica už dvadsať rokov vnímam, tak mi je jasné, že takéto zmeny sú proti jeho DNA. On je človek, ktorý nechce meniť, chce radšej udržovať. Keď niekto vykrikuje, tak ho nejako uplatí alebo zastraší, ale podstata vecí sa nezmení. Neviem si predstaviť, ako by sa s ním dalo pracovať na obnovovaní právneho štátu, na odvrátení kolapsu zdravotníctva, na zmene v školstve, aby dlhodobo fungovalo. To musíme urobiť s inými.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×