Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Odborník na potraviny Miroslav Spišiak: Ako spotrebitelia sme analfabeti a výrobcovia to využívajú

03.07.2015 (27/2015) Miroslav Spišiak (68) robil roky v potravinárstve a potom prešiel na druhú stranu – postavil sa za spotrebiteľov, upozorňuje na prešľapy výrobcov potravín a napísal knihu Chutí?!, v ktorej opisuje praktiky obchodníkov.
Odborník na potraviny Miroslav Spišiak: Ako spotrebitelia sme analfabeti a výrobcovia to využívajú
8 fotografií v galérii
„Nič sa nemení, spotrebiteľov naďalej zvádzajú a zavádzajú,“ hovorí Miroslav Spišiak.
Autor fotografie: Peter Brenkus

Zlepšuje sa kvalita potravín, ktoré nám ponúkajú obchody?

Každý mesiac vystúpi v televízii minister pôdohospodárstva a vždy nám povie nejaké percentá vychádzajúce z pravidelných kontrol. Naposledy sa zhoršili tuším o 1,2 percenta. Ale ja ako spotrebiteľ sa pýtam: „Čo to je? Ako chutí percento?“

Ako teda chutí?

Veď práve, nevieme posúdiť, či chutia viac alebo menej, lebo sa dozvedáme iba percentá. Z vlastných skúseností tvrdím, že kontrolóri a analytici zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR sú top odborníci, roky som sa stýkal aj s nimi, aj s ich kolegami z iných štátov. Problém je, ako sa výsledky ich práce dostávajú ďalej k nám spotrebiteľom. Tak, že výsledky nikomu z nás nič nehovoria. Zaslúžili by sme si, aby nám ich niekto vysvetlil v ľudskej reči, nie v percentách. Taký systém existuje a volá sa „smile“ systém. Ide o známe smajlíky, čiže jednoduché štylizované obrázky smejúcej sa alebo hnevajúcej sa tváre.

Smajlíky by sa naliepali na obchody, ktoré sa niečím previnili?

Áno, v Dánsku „smile“ systém funguje. Robia úplne rovnaké kontroly ako u nás, akurát výsledky kontrol sú rozdelené do piatich skupín – príšerné, zlé, dobré, veľmi dobré a brilantné. K tomu majú veľké nálepky piatich smajlíkov, ktorí sa buď mračia, alebo smejú. Kontrolóri na konci kontroly nalepia na vchodové dvere nálepku a krátky text, za čo dostali takého smajlíka. Rovnaký systém majú v reštauráciách. Všetci zákazníci tak vedia, ako z hľadiska kvality predávaných potravín dopadla kontrola.

V Dánsku sa osvedčil systém smajlíkov (viď dolné foto) – ak kontrola zistí v obchode závažné porušenia, kontrolóri nalepia negatívneho smajlíka. 8 fotografií v galérii V Dánsku sa osvedčil systém smajlíkov (viď dolné foto) – ak kontrola zistí v obchode závažné porušenia, kontrolóri nalepia negatívneho smajlíka. Zdroj: Getty Images

V Dánsku sa osvedčil systém smajlíkov – ak kontrola zistí v obchode závažné porušenia, kontrolóri nalepia negatívneho smajlíka. 8 fotografií v galérii V Dánsku sa osvedčil systém smajlíkov – ak kontrola zistí v obchode závažné porušenia, kontrolóri nalepia negatívneho smajlíka. Zdroj: Archív

Zaujímavé je, že smajlíka dostane obchod, ale problém môže byť aj vo výrobcovi.

Lenže platí objektívna zodpovednosť toho, kto uvádza výrobok na trh. Ak je výrobca zlý, obchodník s ním nemá spolupracovať.

Obchod musí strpieť nalepenie smajlíka?

Musí, je to výsledok oficiálnej kontroly. Smajlík zostane na dverách do konca nasledujúcej kontroly. Lenže keď dostane obchod alebo reštaurácia zlého smajlíka, snažia sa chyby čo najskôr odstrániť a ponáhľajú sa za kontrolórmi so žiadosťou o novú kontrolu. Tú už si však musí prevádzka zaplatiť, čiže systém sa sčasti samofinancuje. Ak na dverách dlho visí negatívny smajlík, spotrebitelia obchod potrestajú tým, že do neho nechodia. Nastáva prepad jeho obratu, a to je účinnejšie ako akákoľvek pokuta. Keby niečo podobné zaviedli na Slovensku, vedel by som povedať, ako je to s potravinami na Slovensku, či sa zlepšujú alebo nie. Za súčasného stavu však viem povedať iba nejaké percentá. Alebo potom vlastné skúsenosti a zistenia, keď sa chodím pozerať do obchodov.

Aké sú vaše pozorovania?

Nič sa nemení, spotrebiteľov naďalej zvádzajú a zavádzajú. A tí nevedia rozlíšiť medzi zvádzaním a zavádzaním. Stačí si pozrieť označovanie výrobkov, ktoré pripomína skôr bikiny – skoro všetko ukážu, no podstatné je zakryté. Ani spotrebitelia sa o všetko nezaujímajú a výrobcovia s obchodníkmi im to sťažujú, ako sa len dá. Povinné údaje, ktorými sa označujú potraviny, sú takmer výlučne na zadných stranách v malinkej tabuľke. Zvýšil sa síce predpis na veľkosť písmeniek z trištvrte milimetra na 1,2 milimetra meranom pri malom x, lenže pre mnohých ľudí to nie je žiadna pomoc.

V súčasnosti však majú mnohé potraviny označenie aj vpredu. Je dostatočne veľké a určuje aj koľko percent odporučenej dennej dávky obsahuje potravina. Nestačí to?

Ale to je označovanie výživových hodnôt podľa tzv. denného referenčného príjmu – DRP či GDI. Odporučenú dennú dávku stanovil lobistický potravinársky zväz. Stanovuje napríklad koľko tukov, bielkovín, cukrov a podobne by mal prijať človek. Vypočítané na „štatistickú“ ženu. Ja to označovanie vnímam s veľkou rezervou. Na obale potravín tvrdia, že keď potravinu zjete, získate toľko a toľko odporúčanej dennej dávky. Keď si podrobnejšie preštudujete napríklad polomáčané keksy z jedného z hypermarketov, ktorý ich predáva pod svojou značkou, tak zistíte, že odporúčaná denná dávka je jeden ten okrúhly malý 16-gramový keksík. V obale je ich asi pätnásť. Spredu je síce písané niečo veľkými optimistickými písmenami, no treba si dobre pozrieť aj tie malinké písmenká. Dá sa nájsť aj hlboko zmrazená pizza, ktorá má na obale údaje uvádzané na štvrť tej pizze. Ale to si klient už nevšimne, lebo si neprečíta tie najdrobnejšie písmená, ktoré vyjadrujú výživové hodnoty na 100 g výrobku. Prečo nenapíšu, že koľko odporučenej dennej dávky človek skonzumuje, keď si dá tú pizzu celú? Ja sa bojím povedať slovo podvod, tak radšej hovorím zavádzanie, lebo v konečnom dôsledku to my spotrebitelia máme vedieť.

Vždy študujte aj drobné písmená na potravinách, oplatí sa to. 8 fotografií v galérii Vždy študujte aj drobné písmená na potravinách, oplatí sa to. Zdroj: Archív

Nie je možné v Európskej únii nejako zrozumiteľne zjednotiť označovanie výrobkov, aby bolo každému spotrebiteľovi jasné hneď na prvý pohľad, aké hodnoty potravina má?

Roky zúri bitka medzi výrobcami a spotrebiteľskými organizáciami o zjednodušenie označovania potravín, aby mu všetci rozumeli okamžite. Ono je už dávno vymyslené a volá sa semaforové označovanie. Výživové hodnoty rozdeľuje na tri základné skupiny a označuje ich podľa semaforu – zelená je dobrá, oranžová sa ešte dá, pri červenej sa človek zamyslí a kupuje na vlastné riziko. V Európskom parlamente to naposledy pred asi piatimi rokmi zmietli. Výrobcovia parlament presvedčili, že je to rizikové, lebo sa to nedá označovať presne. Robia všetko proti zavedeniu takého označovania a na lobing vynaložili miliardu eur. Semaforové označovanie však funguje v Anglicku. Aj u nás sa dajú kúpiť s týmto označením niektoré potraviny odtiaľ, ktorých obal zabudli preložiť. Z toho vidieť, že výrobcom nerobí problém presne označovať.

Keď kritizujete potravinárov a obchodníkov, zrejme sa s nimi dostávate do sporu a pravdepodobne vám aj nadávajú.

Samozrejme, a koľkí! Na ostré e-maily odpisujem iba jednovetnou odpoveďou, že ďakujem za názor a srdečne zdravím. Horšie je, keď telefonujú a kričia do ucha, nadávajú do ..., ach. Jeden dobrák ma obťažoval asi päťkrát a bol veľmi agresívny, tvrdil, že o zložení mäsových výrobkov nič neviem.

Vysvetlili ste mu, že ste v potravinárstve roky robili a poznáte ho zvnútra?

Áno, ale to nebral do úvahy. S potravinami som pracoval prakticky od začiatku profe­sionálnej kariéry, hneď po škole som začal robiť v hoteloch, potom v obchode, v kvalite, nakoniec 18 rokov v rakúskej potravinárskej firme, ktorá je jednou z najväčších na svete na zásobovanie potravinárov aditívnymi látkami či koreninami. Vozili sme výrobky do vyše osemdesiatich krajín a ja sám som mal na starosti ako oblastný riaditeľ východ Európy. Potravinársku technológiu som sa naučil priamo vo výrobe. Inak, ozvalo sa mi aj zopár bývalých zákazníkov, že som ich „zradil“.

Miroslav Spišiak ukazuje, že odporučená denná dávka na obale keksov je tento jeden kus. 8 fotografií v galérii Miroslav Spišiak ukazuje, že odporučená denná dávka na obale keksov je tento jeden kus. Zdroj: Peter Brenkus

Zradili ste ich tým, že ste prešli na druhú stranu a začali hovoriť a písať o praktikách potravinárov a o kvalite?

Áno, lebo s mnohými zákazníkmi v Európe som bol v dôvernom až rodinnom vzťahu. A prejdením na druhú stranu som si narobil kopec „priateľov“. Preto si aj knižky vydávam sám, kritika mi nevadí. Aj keď tiež musím povedať, že teraz vydanú knižku Chutí?! som písal tri roky a dlho som ju konzultoval s ďalšími odborníkmi.

Je stále pravda, že keď zahraničný výrobca dováža na Slovensko nejakú potravinu, môže mať iné zloženie ako rovnaká potravina predávaná v inej krajine?

Áno, to stále platí. Neviem posúdiť, či k nám dovážajú druhotriednejšie, ale iné určite. Je to v EÚ legálne. Veľkí výrobcovia si to vydupali s argumentáciou, že na nových trhoch sa snažia priblížiť tamojším stravovacím zvyklostiam. To neplatí len pre Slovensko. Keď vám do mletej kávy zamiešajú otruby pomleté nadrobno, tak je to asi horšie. Treba si naozaj dobre všímať zloženie výrobkov. Keď si idete kúpiť topánky, nepripadá vám trápne hľadať v niekoľkých obchodoch, skúšať si niekoľké topánky. Je to normálne. Ale keď si kupujete v supermarkete pri pulte salámu alebo syr, je vám trápne pýtať sa predavačky na zloženie výrobku. Predavačka ho za pultom má, lenže nechcete sa pýtať, lebo za vami v rade stojí šesť ľudí, ktorí by vzdychali.

Problém však nie je vo výrobcoch, problém je v ľuďoch, čo kupujú.

Áno, neobviňujem iba výrobcov. Stále tvrdím, že sme ako spotrebitelia analfabeti a výrobcovia to radi využijú.

Vy si pre seba kupujete potraviny na Slovensku?

Áno aj, no nie v supermarketoch. Mám svojho mäsiara na bravčové, iného na hovädzie. Kapúnov, čiže kŕmnych kohútov, si kupujem v Rakúsku v supermarkete. Kurence z našich hypermarketov by som nemohol. Z päťgramového kuriatka vyrastú do predajnej veľkosti za 38 dní, tak si viete predstaviť, čím ich asi futrujú. Kapúnov, ktorých si kupujem, chovajú 72 dní, a keď si mäsá položíte vedľa seba, rozdiel vidíte okamžite. Chlieb si tiež kupujem v Rakúsku a žemle pečie manželka, je to veľmi jednoduché. Bryndzu, pivo, minerálku si kupujem na Slovensku, ovocie a zeleninu mám na trhu a sezónne aj od susedov.

V obchodoch často predávajú aj hydinu, ktorá vyrastie za 38 dní. 8 fotografií v galérii V obchodoch často predávajú aj hydinu, ktorá vyrastie za 38 dní. Zdroj: Getty Images

Keď chodíte kupovať do Rakúska, nie je to drahšie?

Nie. Štvrtka 82-percentného masla stojí u nás okolo 1,75 eura, v rovnakom reťazci v Rakúsku stojí 1,40 eura a v obchodoch dcérskej spoločnosti tohto reťazca 1 euro. Keď vyberiete určité potraviny, tak si nakúpite lacnejšie, benzín je tiež lacnejší, takže si tam ešte aj natankujete. Samozrejme, lacnejšie nie je všetko. Kapún tam stojí okolo 7 eur, a to nie je málo, ale je to moja kvalita.

Kúpili by ste si na Slovensku napríklad šunku?

Nie.

Prečo?

Lebo som ich toľko „vyrobil“ a musel ochutnať... Ale nie – ja už šunku nekupujem vôbec. Keby som mal dať spotrebiteľom nejakú radu, tak by som hovoril o sledovaní zloženia na etiketách. Pri šunke je veľmi dôležité pozrieť si podiel mäsa. Pri nápisoch na etikete o zložení potravín platí, že jednotlivé zložky sú zoradené za sebou podľa ich objemu vo výrobku. Pozrite sa na túto šunku – deklarujú 50 percent mäsa, na druhom mieste je voda, na treťom soľ a nasleduje desať rôznych aditív, ktorým ľudia nerozumejú. Z toho mi je jasné, že ak deklarujú 50 percent mäsa, tak je vo výrobku minimálne 40 percent vody. Na treťom mieste je soľ, ktorej sa nedáva viac ako 1,8 percenta, takže všetko za tým sú len objemovo menšie časti. Táto šunka je tak vlastne mäsovo-vodová zmes a množstvo aditív, ktorých názvom na obale nerozumieme, výrobca pridal preto, aby dodal chuť, vôňu, farbu a zmes urobil krájateľnou. Preto nejem šunku.

Naznačujete, že mnohokrát je to len mäso s vodou zrazené chemikáliami?

Tak. Treba si všimnúť, že ak sú v šunke len polyfosfáty ako E450, E451 a tak ďalej, tak je v nej do 30 percent vody, lebo do takéhoto objemu ju polyfosfáty udržia. Ak je v zložení napísaný karagén, je vody viac. Keď v nej je ešte karboxymetylcelulóza, čiže E466, je to úplný gól, lebo tá sa dáva aj do tabletiek proti hnačke, udrží vodu úplne v tuhom stave.

Doniesli ste ukázať aj ďalší výrobok, ktorý ste kúpili teraz v obchode, jemnú salámu. Čo v nej je?

Pozrite si v zložení prvú položku. Hydinový separát. Čiže toho je v nej najviac. Keď zabijú kuriatko, vyberú vnútornosti, vyrežú prsia, krídla a stehná. Zvyšok, čiže kosti, kožu, tuk, hodia do separátora – stroja, ktorý odseparuje kosti od zvyšku. Vychádza z toho ružovkastá hmota, a to je ten separát, ktorý dajú ako základ do tejto salámy. Mnohí európski hydinári, napríklad Nemci, Rakúšania, Švajčiari sa vzdali používania separátu do výrobkov.

Chcete poctivé mäsové výrobky? Dobre si pozrite zloženie, aby ste nekupovali vodovo-mäsovú zmes. 8 fotografií v galérii Chcete poctivé mäsové výrobky? Dobre si pozrite zloženie, aby ste nekupovali vodovo-mäsovú zmes. Zdroj: Getty Images

A zasa sme pri tom, že ak jeme hnus, tak je to naša vina. Lebo ak budeme také výrobky kupovať, predajcovia by boli hlúpi, keby ich nepredávali.

Áno a oni náš analfabetizmus podporujú, aby sa rozširoval. Super- a hypermarkety tvrdia, že u nich je to lacné, že pri nich ľahko zaparkujete. Starajú sa o naše pohodlie a našu lenivosť. Podporujú ju masívnou reklamou. V Nemecku napríklad vynaložia výrobcovia a predajcovia na reklamu na potraviny viac ako na reklamu za autá. A to je Nemecko jednou z najrozvinutejších automobilových krajín.

Keď prídete do Francúzska, Talianska, Španielska, čo sú typické krajiny s kvalitnými potravinami, tak vidíte, že domáci chodia kupovať k miestnemu pekárovi, mliekarovi a mäsiarovi vo svojej ulici, nie do hypermarketu. U nás je asi iný zvyk, iné tradície.

Tam sú hypermarkety úplne na okrajoch miest, presne tam, kam patria. Chodím pravidelne na dovolenky na Sardíniu, mám „svoje“ obchodíky, kde ma už poznajú a teším sa vždy na tie ich suché salámy, šunky prosciutto crudo, syr pecorino a podobne. Sú to špičkové výrobky a predávajú ich naozaj v maličkých obchodíkoch. Ale ja som tiež na Slovensku vyrástol na treske a troch bielych rožkoch, nie som žiadna výnimka.

Budúcnosť vidíte ako? Ľudia sa poučia a začnú viac rozmýšľať nad tým, čo kupujú a obchodníci sa prispôsobia?

Hádam sa poučia, moje snaženie je stále ľuďom hovoriť – čítajte, čo je na obaloch napísané, rozmýšľajte o tom a ak sa vám to nepáči, pýtajte si niečo iné. Ak nemajú, choďte si kúpiť inde. Potom sa výrobcovia aj predajcovia prispôsobia. Poznám plno ľudí aj z miest, ktorí si chodia kupovať potraviny na dedinu. Na stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR sú zverejnení všetci schválení a oficiálne registrovaní výrobcovia. Tam si môžete nájsť mäsiara, hydinára, zeleninára vo vašej blízkosti. Môžete sadnúť na bicykel a ísť si niečo kúpiť na odskúšanie. V prvej etape skúšania je to zdĺhavejšie, systém pokus – omyl, no oplatí sa vyskúšať. Je to trochu proti logike, ktorú žijeme, lebo všetci sa ponáhľame, lenže v konečnom dôsledku je to úplne iný zážitok.

Európa rokuje s USA o zóne voľného obchodu. Čo by to urobilo s potravinami, keby ju schválili?

Pripravuje sa tajne, ale podľa sporých informácií a podobných dohôd strašné veci. Podobne ako vyše dva milióny Európanov, ktorí proti tomu protestujú, som úplne proti. Odstránili by sa akékoľvek bariéry v obchodovaní. Stačia príklady, čo robia v USA s potravinami – takmer všetky zvieratá kŕmia geneticky modifikovanými plodinami, ktoré sú u nás zakázané, povolené je spracovávanie klonovaných zvierat, mlieko je aj od dojníc kŕmených rastovými hormónmi. Tie sú aj v hovädzom a bravčovom mäse – ich „turboprasce“ spotrebujú o 20 kg menej krmiva. Kurčatá po porážke namáčajú do chlórového roztoku, aby vydržali expedovanie po celej krajine. Na obaloch z tohto skoro nič nedeklarujú a nechcú. Príklad: Výrobcovia zažalovali štát Vermont, ktorý zákonom odporúčal uviesť na obaloch potravín jednotlivé zložky, že je to v rozpore s ústavou.

„Ak Európa schváli zónu voľného obchodu s USA, možno sa k nám dostanú aj americké ‚turboprasce‘ či chlórové kurčatá,“ upozorňuje Miroslav Spišiak. 8 fotografií v galérii „Ak Európa schváli zónu voľného obchodu s USA, možno sa k nám dostanú aj americké ‚turboprasce‘ či chlórové kurčatá,“ upozorňuje Miroslav Spišiak. Zdroj: Peter Brenkus

Čiže v USA je horšia úroveň potravín ako v Európe?

Podľa mňa áno, a preto sú aj lacnejšie. V Európe sú drahšie aj preto, že ak chce niekto v Únii vyrábať potraviny, musí veľa investovať do technológií, kontrol a podobne. V USA sú navyše príliš veľkí výrobcovia, najväčší americký bitúnok denne zabíja 32-tisíc prasiat. Na vybitie celého minuloročného stavu prasiat v SR by mu stačilo 18 dní. Nepredstaviteľné množstvo. Ďalší problém je, že v Európe máme nejaké predpisy a tie sú odlišné od amerických. Hneď ako dodávatelia narazia na nejaký rozpor, trebárs, že americké potraviny by mali problémy v Únii preto, že nedeklarujú zloženie či obsahujú čosi zakázané, automaticky by išli na rozhodcovské arbitráže, ktoré by podľa návrhov mali nahradiť systém súdnictva vo veciach prekážok v obchode. Výrobca by potom mohol zažalovať štát za to, že by ho obmedzoval v podnikaní. A štát by platil. To už funguje medzi USA a Kanadou, medzi USA a Mexikom. Obávam sa dohody o zóne voľného obchodu (TTIP), lebo sa o nej rokuje tajne, prístup ku všetkým informáciám nemajú ani europoslanci. Na nás spotrebiteľov neberú ohľad.

 

Anketa

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×