Používaním stránok prevádzkovaných Azet.sk, a.s. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK Viac info

Kedysi grandhotely dotvárali noblesu Tatier, dnes naše veľhory špatia betónové opachy

03.04.2015 (14/2015) Pod podobu tatranských osád sa od postavenia prvého hotela, sanatória, kúpeľného domu podpísali desiatky architektov. Výnimočných i takých, ktorí tam zanechali betónové opachy.
Kedysi grandhotely dotvárali noblesu Tatier, dnes naše veľhory špatia betónové opachy
11 fotografií v galérii
Starosmokovecký Grandhotel na dobovej pohľadnici z roku 1905.
Autor fotografie: Peter Ličák (reprofoto)

Bez noblesných hotelov, kúpeľných domov, vysokohorských chát či unikátnych kostolíkov by tatranské osady nemali príťažlivú tvár. V niektorých by dnes dominovali iba bezduché železobetónové monštrá naprojektované v duchu neskorej moderny. Anton Müller, Gedeon Majunke a Guido Hoepfner však svojimi stavbami implantovali do Vysokých Tatier európsku eleganciu a šmrnc.

Z bývalého kúpeľného domu v Starom Smokovci je dnes obchodné centrum. 11 fotografií v galérii Z bývalého kúpeľného domu v Starom Smokovci je dnes obchodné centrum. Zdroj: Peter Ličák (reprofoto)

Rodina architektov

Rodák z Bruntálu Anton Müller pravdepodobne začal kariéru architekta v Korutánsku, kde mu zverili projektovanie niekoľkých kúpeľných domov. Ale svoje najlepšie diela osadil do spišskej krajiny. „Aj preto je považovaný za prvého známeho projektanta pod tatranskými štítmi,“ pripomína Maroš Semančík, kunsthistorik. Hoci jeho otec bol pekárom, v rodine sa udomácnil gén architektúry. Štyria starší bratia Antona Müllera sa tiež dali do služieb architektúry, za svoje pôsobisko si vybrali americké mestá.

Anton Müller bol autorom projektov kúpeľných domov v kúpeľoch Turzov nad Gelnicou. 11 fotografií v galérii Anton Müller bol autorom projektov kúpeľných domov v kúpeľoch Turzov nad Gelnicou. Zdroj: Peter Ličák

„Anton Müller sa na Spiši usadil v roku 1872, keď ho výberová komisia zo zástupcov Levoče, Kežmarku, Gelnice i Provincie 16 spišských miest vybrala spomedzi sedemnástich uchádzačov do funkcie spoločného hlavného inžiniera. Ale keď o štyri roky neskôr bola Provincia rozpustená a začlenená do Spišskej župy, Anton Müller, usadený v Levoči, sa dal na stavebné podnikanie. Práve z tohto obdobia pochádza na Spiši a Orave celá galéria významných stavieb, okrem iných aj približne štyridsať kostolov a kaplniek,“ hovorí kunsthistorik.

Pokračovanie článku pod reklamou videoreklama

V úlohe architekta prvýkrát vstúpil na tatranskú pôdu v roku 1872 v kúpeľoch Lučivná. Druhá polovica 19. storočia sa v Európe niesla v znamení mohutného budovania nových kúpeľných stredísk. Tejto móde prepadol aj podtatranský statkár Varády – Szakmáry, pre ktorého navrhol v Lučivnej všetky kúpeľné objekty. Po tomto vydarenom projekte dostal aj ďalšie podobné zákazky. Projektoval kúpeľné objekty pre kúpele Turzov, Štós, Ľubovianske i Levočské kúpele. Tie mal dokonca do roku 1927 v prenájme.

Maroš Semančík je uznávaným znalcom architektúry vo Vysokých Tatrách. 11 fotografií v galérii Maroš Semančík je uznávaným znalcom architektúry vo Vysokých Tatrách. Zdroj: Peter Ličák

Svetelné signály robotníkom

Müllerovi sa pripisuje autorstvo prvej budovy postavenej v Novom Smokovci. Sanatórium, ktoré dnes nesie meno Branisko I, si objednal doktor Mikuláš Szontagh starší. „Bolo to prvé sanatórium, v ktorom sa na Slovensku liečili pacienti s tuberkulózou. Istou raritou bolo sanatórium Branisko II, ktoré sa na vtedajšiu dobu pýšilo nevídaným luxusom – splachovacími záchodmi,“ pridáva malú pikantériu Semančík. Anton Müller bol v tatranskom regióne jeden z prvých architektov, ktorý začal uplatňovať švajčiarsky štýl.

Podoba Grandhotela Kriváň pri Štrbskom plese v roku 1911. 11 fotografií v galérii Podoba Grandhotela Kriváň pri Štrbskom plese v roku 1911. Zdroj: Peter Ličák (reprofoto)

Neprehliadnuteľné stopy zanechal v tatranských osadách aj rodák zo Spišskej Soboty Gedeon Majunke, ktorého historici architektúry považujú za najvýznamnejšiu osobnosť tatranskej architektúry. Priniesol hrazdenú architektúru typickú pre západoeurópske mestá i alpské dediny. Majunkeho preslávil hotel Lomnica v centre Tatranskej Lomnice, z ktorého je už niekoľko rokov odstrašujúca ruina i stavba Téryho chaty v Malej Studenej doline. Postavili ju v nadmorskej výške 2015 metrov pod dohľadom Majunkeho v poslednom roku 19. storočia. Traduje sa historka, že z námestia v Spišskej Sobote, kde býval, dával robotníkom na stavbe svetelné signály pomocou veľkého zrkadla.

Prístavba kaviarne Končistá ku Grandhotelu Kriváň na pohľadnici z roku 1925. 11 fotografií v galérii Prístavba kaviarne Končistá ku Grandhotelu Kriváň na pohľadnici z roku 1925. Zdroj: Peter Ličák (reprofoto)

Rád rytierskeho kríža

Koncom februára uplynulo 70 rokov od smrti Guida Hoepfnera, rodáka zo Spišského Podhradia. Svoj talent premenil vo Vysokých Tatrách na tri exkluzívne grandhotely, aké dovtedy vítali hostí v bohatých alpských strediskách zimných športov a najznámejších európskych kúpeľoch. Ako naznačujú historické dokumenty, cesta Guida Hoepfnera k architektúre nebola priamočiara. Ako absolvent levočskej reálky sa najprv dal na Technickej univerzite v Budapešti na štúdium strojného inžinierstva. Po roku si uvedomil, že „strojarina“ nie je pre neho to „pravé orechové“ a prestúpil na architektúru, ktorú absolvoval v roku 1891.

Grandhotel Praha dodnes dominuje Tatranskej Lomnici. 11 fotografií v galérii Grandhotel Praha dodnes dominuje Tatranskej Lomnici. Zdroj: Peter Ličák

Mladý architekt sa po získaní univerzitného diplomu domov neponáhľal. V Budapešti boli pre ambiciózneho mladého muža predsa len lepšie možnosti uplatniť sa ako na Spiši. Väzby s rodným krajom posilnil sobášom s Levočankou Máriou Fleischerovou, dcérou niekdajšieho župného lekára. S čerstvým diplomom architekta sa Hoepfner zamestnal v ateliéri pozemných stavieb Uhorských štátnych železníc, kde vyprojektoval železničnú stanicu pre Temešvár. Okolo roku 1900 ho zamestnal vo svojom ateliéri profesor Alajos Hauszmann. Pracoval predovšetkým na dokončení prestavby Budínského kráľovského hradu. Cisár František Jozef I. ocenil Guida Hoepfnera za tieto práce Rádom rytierskeho kríža.

Švajčiarsky štýl

Do Vysokých Tatier sa otvorili Hoepfnerovi dvere vďaka otcovi, ktorý bol na konci 19. storočia riaditeľom Spišskej úverovej banky aj Ústrednej sporiteľne v Levoči. „Tento peňažný ústav mal v prenájme Starý Smokovec i Tatranskú Lomnicu. V roku 1897 mladý architekt vyhotovil skicu hotela pre Tatranskú Lomnicu, pre Starý Smokovec navrhol neveľkú stavbu kvetinárstva a holičstva. Nasledovali projekty hotela Čákiho dom, dnes známeho ako hotel Tatra a kúpeľného domu v Starom Smokovci. Ale najvýznamnejšie objednávky, ktoré Hoepfner dostal, boli projekty pre tri grandhotely. Požiadavka na špičkovú noblesu a exkluzivitu sa prejavila v Hoepfnerových projektoch na luxuse interiérov i technickom vybavení. Grandhotely vybavil výťahmi, centrálnym vykurovaním, telefónmi,“ hovorí kunsthistorik.

Guido Hoepfner, architekt troch tatranských grandhotelov. 11 fotografií v galérii Guido Hoepfner, architekt troch tatranských grandhotelov. Zdroj: Peter Ličák (reprofoto)

Ako prvý navrhol Hoepfner Grandhotel v Starom Smokovci, ktorý bol postavený v rokoch 1903 – 1904. O rok neskôr pribudla aj prístavba reštauračného krídla. Smokovecký Grandhotel bol v čase výstavby najväčším kúpeľným hotelom v Rakúsko-Uhorsku. Ďalšou lukratívnou zákazkou bol Grandhotel Praha, v tom čase Tatra Pallace hotel v Tatranskej Lomnici, ktorý si nechala postaviť Medzinárodná spoločnosť lôžkových vozňov. Pri projektovaní hotela bol Hoepfner inšpirovaný britskou architektúrou. Prejavilo sa to napríklad na riešení známej dvojpodlažnej haly i reštaurácie s bohatou štukovou výzdobou. Spoluautorom Grandhotela Praha bol maďarský architekt Géza Gyorgyi, s ktorým nadviazal dlhoročnú spoluprácu v roku 1903. S týmto kolegom spolupracoval aj pri projektovaní Grandhotela Kriváň, dnes hotelového komplexu Kempinski na brehoch Štrbského plesa. Aj pri tomto grandhoteli sa nechal inšpirovať britskými a severofrancúzskymi predlohami.

Grandhotel v Starom Smokovci je pýchou tejto tatranskej osady už vyše 110 rokov. 11 fotografií v galérii Grandhotel v Starom Smokovci je pýchou tejto tatranskej osady už vyše 110 rokov. Zdroj: Peter Ličák

Cisár František Jozef vymenoval v roku 1912 Hoepfnera za kráľovského radcu. Tento titul dostal najmä za zásluhy pri ochrane detí a za projekt detského sanatória na brehu Balatonu. Za významné služby bol krátko pred rozpadom monarchie vyznamenaný Železným kráľovským rádom tretej triedy.

Grandhotel Kriváň v čase jeho otvorenia. 11 fotografií v galérii Grandhotel Kriváň v čase jeho otvorenia. Zdroj: Peter Ličák (reprofoto)

Na sklonku života sa aktívne zapájal v Budapešti do spoločenského a politického života. V roku 1928 ho zvolili za predsedu Spišského spolku v Budapešti, o rok neskôr sa stal podpredsedom Maďarského spolku inžinierov a architektov. Architekt, ktorý priniesol do Vysokých Tatier európsky luxus, to napokon dotiahol až na poslanca Hornej snemovne maďarského parlamentu, kde sa venoval najmä národohospodárskym otázkam. Guido Hoepfner zomrel vo veku 76 rokov na sklonku druhej svetovej vojny v Budapešti, kde je aj pochovaný na Farkašrétskom cintoríne.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×