Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Amnesty International Slovensko má problém. „Zavaril“ jej bývalý riaditeľ?

29.01.2015 (5/2015) Amnesty International Slovensko sa nečakane ocitla v kolónke „nedôveryhodná“ po tom, ako audit preveril bačovanie jej bývalého riaditeľa. Ten si následne založil Inštitút ľudských práv.
Amnesty International Slovensko má problém. „Zavaril“ jej bývalý riaditeľ?
7 fotografií v galérii
Peter Weisenbacher (vľavo) dnes pôsobí v konkurenčnom občianskom združení.
Autor fotografie: Archív

Chceli ste mať vojnu, budete ju mať, sľubujem, že to budete ešte dlho ľutovať, napísal pred časom na svojom facebookovom profile Peter Weisenbacher, štatutár občianskeho združenia Inštitút ľudských práv. „Takzvaná Aliancia za rodinu vytlačila 500-tisíc pohľadníc, má megabilbord a ide strašiť referendom. Rok 2014 teda evidentne bude kultúrnou vojnou, náboženskí fundamentalisti už zaútočili nenávisťou. Tolerancia a zdravý rozum sa musia brániť. To len, aby bolo jasno, neznamená, že sa bojím.“

Aj toto vyjadrenie patrí k tým, ktoré v poslednom období vzbudzujú zvýšený záujem nielen v komunite blogerov. Vášne prepukli aj po masakre na Charlie Hebdo.

Blog s názvom Kultúrna revolúcia požiera vlastné deti o tom, ako liberálna ľavica u nás zneužíva francúzske teroristické útoky na prihrievanie si vlastnej politickej polievočky, napísal Radovan Bránik. „Vyjadrovanie a postoje časti aktivistov zaštíťujúcich sa slovami tolerancia a ľudské práva už dávno prekročili rozumné medze. Vytĺkanie kapitálu pre vlastnú agendu z masovej vraždy v Paríži je už iba povestnou čerešničkou na poriadne nechutnej torte. Možno to kedysi mysleli dobre a viedli ich dobré úmysly, no postupne sa, netušiac o tom, sami stali tým, proti čomu tak vehementne protestovali. Smutný príbeh kultúrnej revolúcie, ktorá práve požiera svoje vlastné deti...“

Bránik tým myslel konkrétneho človeka Petra Weisenbachera, riaditeľa Inštitútu ľudských práv, občianskeho združenia, akých je na Slovensku niekoľko stovák, no výnimočného tým, že je v „kurze“ a jeho predstavitelia, obhajujúci LGBT ľudí, si čoraz častejšie podávajú ruky s politikmi. Nie každému sa to však páči, dokonca ani ľuďom, ktorí Inštitút ľudských práv poznajú. Upozorňujú na to, že Peter Weisenbacher šíri nenávistné postoje voči každému, kto s jeho filozofiou ľudských práv, najmä vo vzťahu k homosexualite, nesúhlasí. Mnohí sa pozastavujú aj nad úspešnosťou jeho občianskeho združenia pri získavaní štátnych dotácií a poukazujú na jeho kontroverznú minulosť v súvislosti s pôsobením v slovenskej pobočke Amnesty International.

Bloger Radovan Bránik upozornil na neprimerané prejavy aktivistu Weisenbachera, jeho články boli dočasne vymazané. 7 fotografií v galérii Bloger Radovan Bránik upozornil na neprimerané prejavy aktivistu Weisenbachera, jeho články boli dočasne vymazané. Zdroj: Archív

Občiansky aktivista a občasný novinár v rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako jej predseda, v rokoch 2010 – 2012 bol dokonca členom Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť na Úrade vlády SR. Inštitút ľudských práv založil po odchode z Amnesty International Slovensko, odkiaľ so sebou zobral aj svojich najbližších spolupracovníkov.

Škandál v Amnesty

Inštitút ľudských práv sa angažuje v protestoch za ukončenie trestného stíhania Juliana Assangea či organizuje anketu Homofób roka, kde neprekvapivé prvenstvo v poslednom ročníku získala Konferencia biskupov Slovenska. Webová stránka občianskeho združenia je strohá, obsahuje len formálne informácie a tlačové správy. Zaujímavé sú však kampane, ktoré vedie a organizuje, ako napríklad Väzni svedomia. Zdá sa vám táto konkrétna kampaň povedomá? Tipujete správne, „väzeň svedomia“ je termín vytvorený medzinárodnou organizáciou zaoberajúcou sa ľudskými právami Amnesty International na označenie ľudí väznených na základe ich presvedčenia, pôvodu alebo postavenia, za predpokladu, že títo ľudia nikdy nepoužili ani nepresadzovali násilie.

V samotnej Amnesty International (AI) nastáva pri zmienke Weisenbacherovho mena ticho. Zrejme preto, lebo po jeho odchode z tejto organizácie audítorská spoločnosť prvýkrát v dvadsaťročnej histórii slovenskej AI upozornila vo svojej správe na nezrovnalosti vo finančnom riadení AI SK v roku 2011. Výsledkom bolo, že sa organizácia dostala pod správu Medzinárodného sekretariátu v Londýne. Vtedajšie členky Správnej rady odstúpili zo svojich funkcií a odišiel aj Peter Weisenbacher, ktorý zastával funkciu riaditeľa. Nie sú už členmi tejto významnej organizácie a nemôžu ju ani žiadnym spôsobom reprezentovať.

Pokračovanie článku pod reklamou videoreklama

Porušované pravidlá

Podľa audítorskej správy v priebehu roku 2011 bola opakovane dohodnutá pracovná zmluva, ktorou bolo prisľúbené odstupné nad rámec Zákonníka práce. Odstupné nebolo vrátené ani po opätovnom nástupe zamestnanca Petra Weisenbachera do práce. Rovnako bol porušený schválený rozpočet občianskeho združenia, pretože sa peniaze jednoducho použili tam, kde sa nemali. Na neschválený projekt vo výške skoro 46-tisíc eur a na osobné náklady pre manažéra v objeme takmer 15-tisíc eur. Peniaze v rozpore so schváleným rozpočtom tiež putovali na tréning členov Správnej rady združenia, kde sa minulo skoro 10-tisíc eur. Peniaze sa tiež neoprávnene minuli na správu počítačov a na kúpu daru zamestnancovi.

„V neziskovom sektore pracujem viac ako dvadsať rokov a Amnesty International vnímam ako renomovanú značku, do funkcie riaditeľky som nastúpila po náročnom konkurze v januári 2014,“ privítala nás v priestoroch kancelárie jej súčasná riaditeľka Jana Malovičová. „AI mala problém, áno, vieme ho pomenovať. Naša materská organizácia v Londýne odobrala slovenskej AI štatút štruktúry, nemáme teda rovnocenné postavenie ako ostatné AI v zahraničí a ja ani predsedníčka správnej rady nemáme na medzinárodných stretnutiach hlasovacie právo. Musíme centrálu v Londýne presvedčiť, že sme opäť transparentná a schopná organizácia, no musíme splniť ešte niekoľko podmienok, aby sme znova získali rovnocenné postavenie. Veríme, že stratený status čoskoro opäť nadobudneme. Konečne po čase funguje slovenská správna rada, pretože donedávna, práve vzhľadom na výsledok auditu, bol jej predseda dosadený priamo zo sekretariátu v Londýne. Podobná situácia už vo svete bola, v gréckej pobočke AI.“

Jana Malovičová z AI priznala, že sa v organizácii počas bývalého vedenia stali neštandardné veci. 7 fotografií v galérii Jana Malovičová z AI priznala, že sa v organizácii počas bývalého vedenia stali neštandardné veci. Zdroj: Oliver Balog

Zaujíma nás, či súčasná riaditeľka vie o tom, čo obsahuje spomínaná audítorská správa. „Nastúpila som do funkcie až po tom, ako bola vypracovaná, ale, samozrejme, viem o tom. AI v tejto súvislosti podalo aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorého obsahom bolo, že sa niekto nabúral do našich počítačov, použil heslá a neoprávnene si odniesol určitý obsah, ktorý bol aj použitý. Keď ste sa o túto záležitosť začali zaujímať, tak som si audítorskú správu pozrela. V podstate išlo o to, že bývalý riaditeľ, pokiaľ nebol vo funkcii, vykonával pozíciu projektového koordinátora a po odchode dostal odstupné. Vzápätí sa stal riaditeľom, odstupné však nevrátil, hoci ho o to žiadali. To odstupné dostal aj po odchode z riaditeľskej funkcie. Bol tiež majiteľom všetkých účtov organizácie, neplatili sa tu žiadne faktúry... Keď som nastúpila, dohodli sme sa, že sa k tomu nebudeme vracať, spravili sme hrubú čiaru, aby sme sa mohli pohnúť ďalej a získať späť stratenú dôveru.“

Vyšetrovanie a dotácie

Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave skutočne začiatkom roku 2012 prijalo trestné oznámenie, podľa ktorého niekto v kancelárii Amnesty International Slovensko zmenil prístupové heslá na emailových účtoch zamestnancov tak, že k nim nemali prístup, spustil tiež na dvoch počítačoch škodlivé aplikácie určené na tajné sledovanie a odosielanie súborov tretej osobe. V tom čase bol riaditeľom organizácie práve Peter Weisenbacher, ktorý podľa Wikipédie „vyštudoval informačnú vedu na UK, šesť rokov pôsobil ako IT manažér v súkromnom sektore na Slovensku, v Nemecku a vo Švajčiarsku“. Náhoda? V každom prípade treba uviesť, že polícia vyšetrovanie minulý rok prerušila. Inštitút ľudských práv však pracuje s agendou nápadne sa podobajúcou práve na prácu a kampane slovenskej pobočky medzinárodnej organizácie AI. To, že mal počas výkonu riaditeľskej funkcie nejaké problémy, mu nebráni, aby dostával štátne dotácie na svoju činnosť. Je však ťažké zistiť, odkiaľ samotné občianske združenie získava peniaze, pretože tieto informácie na svojej webovej stránke nezverejňuje.

Nenávistná rétorika občianskeho aktivistu vyvoláva kritiku a ostrú polemiku. 7 fotografií v galérii Nenávistná rétorika občianskeho aktivistu vyvoláva kritiku a ostrú polemiku. Zdroj: Facebook

„Ako organizácia založená na dobrovoľníckej práci a aktivizme nepotrebujeme na činnosť veľké množstvo finančných príspevkov, naše bežné pravidelné výdavky (nájom, energie, poštovné, tlač...) pokryjú príjmy z členského, individuálne dary a poukázané prostriedky z 2 % dane, medziročne sa nám darí zvyšovať počet prispievateľov,“ povedal nám Weisenbacher na stretnutí v sídle občianskeho združenia. „Žiadosti o granty z verejných prostriedkov alebo fondov podávame na konkrétne projekty alebo časti kampaní, doteraz sa nám na Slovensku podarilo získať podporu od Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, Ministerstva vnútra, Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy, nefinančnú podporu v podobe nekomerčného nájmu od Nadácie Intenda, zo zahraničných zdrojov nám prispel napr. vyšehradský fond,“ pochválil sa.

Dve/Dvaja

Práve Ministerstvo zahraničných vecí SR v roku 2013 poskytlo Inštitútu ľudských práv dve dotácie, 15-tisíc a 25-tisíc eur, na dva projekty. Z jedného z nich vzišla brožúrka o LGBT, ktorá vraj mala putovať na slovenské školy. „V rámci projektu Zvyšovanie povedomia o ľudských právach prostredníctvom participácie a dialógu sa realizovali štyri veľké okruhy aktivít: študentská článková súťaž To si píš!, blog Ľudské práva, série verejných diskusií s videozáznamom a tvorba, tlač a distribúcia troch druhov materiálov o histórii a súčasnosti ľudských práv,“ uviedol Weisenbacher. Druhý projekt niesol názov Vzdelávaním proti homofóbii, informovanosťou k tolerancii, výsledkom bola spomínaná publikácia Dve/Dvaja, ktorú zostavil on sám so svojimi kolegami z občianskeho združenia. „Väčšina peňazí išla na tlač publikácie,“ odpovedal na otázku, na čo minuli v tejto kampani 15-tisíc eur. Z projektového rozpočtu však vyplýva, že dotácia bola určená predovšetkým na odmenu „vedúcemu výskumnej skupiny“ vo výške 3 150 eur, jeho asistentovi, dvaja autori publikácie mali plánovanú odmenu po 1 900 eur, peniaze sa vyčlenili aj na kúpu notebooku, telefónne účty a podobne.

Občianske združenie Inštitút ľudských práv sídli v bývalej YMCE, kde získal nekomerčné nájomné od ďalšej nadácie. 7 fotografií v galérii Občianske združenie Inštitút ľudských práv sídli v bývalej YMCE, kde získal nekomerčné nájomné od ďalšej nadácie. Zdroj: Archív

V druhom projekte odmena plánovaná pre „vedúceho výskumnej skupiny“ bola 8 960 eur, rovnako platená asistentka, účty a notebook. Kde skončila brožúra Dve/Dvaja, sa nám zistiť nepodarilo. Jej vznik sprevádzala mohutná tlačová kampaň, a hoci projekt spomína aj to, že bude k dispozícii v elektronickej podobe, nájsť sa nám ju nepodarilo, a tak sme si ju museli požičať priamo od jedného z jej autorov. „Publikácia bola cielená do neformálneho vzdelávacieho procesu, ak by bola do formálneho, bol by potrebný súhlas Ministerstva školstva (a ako viete minister Čaplovič bol proti), teda bola zasielaná najmä individuálnym záujemcom (študentom, pedagógom, rodičom). Máme, samozrejme, databázu kontaktov osôb, s ktorými spolupracujeme, ale takéto údaje nemôžeme sprístupňovať tretím stranám. Čo môžem urobiť, je, keďže vás zaujímala Nitra, napísať pedagógom odtiaľ, či súhlasia s poskytnutím kontaktu,“ napísal nám, keď sme chceli vedieť, ktoré školy napríklad v Nitre o publikáciu napokon prejavili záujem, aby sme zistili, aké s ňou majú skúsenosti. Ako to asi dopadne, si dokážeme domyslieť. A aby sme boli ešte presnejší, zistili sme, že tlač takejto publikácie v náklade 4-tisíc kusov obvykle stojí okolo 2 300 eur. Konkrétne vyúčtovanie projektov sa nám do uzávierky získať nepodarilo.

Gorila, ľudské práva a Paríž

„Parížsky útok je mementom i pre nás, obzvlášť v tomto období. Koniec koncov, ako ďaleko majú výroky niektorých politických a náboženských predstaviteľov o topení mlynským kameňom a sekundárnych gejoch horších ako vrahovia od výrokov fanatikov stojacich za al-Káidou?“ kladie Peter Weisenbacher otázku vo svojom blogu Charlie Hebdo je memento i pre Slovensko. Práve spôsob vyjadrovania a nevhodný slovník mnohí kritizujú a upozorňujú na to, že jeho výroky a vyjadrenia hraničia s extrémizmom a dávno prekročili prah slušnosti a tolerancie.

Organizátor Dúhového pochodu a protestov Gorila všetky obvinenia z extrémizmu odmieta. „Spomínané blogy pána Bránika som už riešil, práve dnes (22. 1. pozn. autora) mi oznámili zo spomínaného onlinu, že sme im poslali dostatočné množstvo podkladov na to, aby to všetko z webu stiahli,“ reagoval Weisenbacher. „Podali sme trestné oznámenie i žalobu, pretože tento pán písal mojej kolegyni siahodlhé maily, ktoré sú podľa mňa priam vydieračské, ale nemôžem povedať detaily. Všetky obvinenia z extrémistického vyjadrovania som vyvrátil na našom blogu. Čo sa týka správy Amnesty International, tak to počujem prvýkrát v živote. Ak tam bolo niečo nezákonné, mali to riešiť. Neviem, či viete o škandále londýnskej riaditeľky AI, ktorá si dala vyplatiť miliónové odstupné. Ako jeden z mála som vystúpil proti takýmto spôsobom a ľuďom, ktorí to schválili, a bol som za ich odstúpenie. Strhla sa dosť nepríjemná komunikácia. Títo ľudia však vo funkciách zostali, snažili sa nás zastrašovať. Dostal som zákonné odstupné po desiatich rokoch pôsobenia. Neviem ani o žiadnom trestnom oznámení... Viem síce, že sa takáto vec objavila, ale pokým som tam bol, všetko fungovalo. Vlastne,“ zamyslí sa, „ak myslíte to, čo som bol na polícii iba pár minút, tak to sa ukázalo, že sa vlastne nič nestalo...“ spomenie si.

A čo si teda Peter Weisenbacher myslí o tom, prečo sa stal v poslednom období stredobodom pozornosti? „Viem, kto je za tým a chodí ma ohovárať, aj u ministra zahraničných vecí bol... Mali sme kedysi, no, povedzme vzťah a tento človek sa mi odvtedy ,stará‘ o povesť. Ale nič z toho nie je pravda.“

Prestrelka

„Streľba v Paríži vyvolala okamžite nesmierne množstvo reakcií. Jednou z nich bola aj snaha nemiestne spájať tento teroristický čin s domácimi udalosťami,“ tvrdí Radovan Bránik, ktorý na Weisenbacherove vyjadrenia verejne upozornil. „Peter Weisenbacher sa v blogu snažil navodiť dojem paralely medzi slovenskými veriacimi a stúpencami radikálnej podoby islamu. Nebolo to zďaleka prvýkrát, keď sa vo verejnej komunikácii riaditeľa Inštitútu ľudských práv objavili neprípustné či dokonca vulgárne vyjadrenia na adresu veriacich na Slovensku, v priebehu posledného pol roka boli jeho vyjadrenia často za hranicou prijateľného. V okamihu, keď som na jeho adresu zverejnil kritické blogy, snažil sa o ich zmazanie, čo sa mu na chvíľu podarilo. Po overení pravdivosti mojich vyjadrení však administrátori články opäť zverejnili,“ konštatuje a dodáva, že sloboda slova je zjavne pre Inštitút témou iba v prípade, že sa nedotýka ich samotných.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×