Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Bežní ľudia vs. europoslanci: Páni z europarlamentu majú kráľovské dôchodky! A my?

25.08.2014 (34/2014) Vlani odišlo do predčasného dôchodku vo veku 50 rokov s penziou 9 000 eur za mesiac tristoštyridsať zamestnancov Európskeho parlamentu!
Bežní ľudia vs. europoslanci: Páni z europarlamentu majú kráľovské dôchodky! A my?
3 fotografie v galérii
Vysnívaný dôchodok? O pár rokov bude možno utópiou.
Autor fotografie: Profimedia.sk

Na Slovensku je hranica veku odchodu do dôchodku 62 rokov. Zdá sa však, že nie konečná, pretože v rámci dôchodkovej reformy politici uvažujú, že sa posunie. Samozrejme, nahor.

A tak sa dnešní štyridsiatnici zrejme dočkajú toho, že na zaslúžený odpočinok odídu v 65 rokoch, tridsiatnici až ako 68-roční. V roku 2070 dokonca hrozí, že do dôchodku pôjdu v sedemdesiatke!

Výsmechom „obyčajných“ ľudí je preto europarlamentná mašinéria, ktorej zamestnanci, rovnako ako poslanci, majú napriek kríze stále vysoké platy. K nim patria aj iné výhody, napríklad odstupné. Poslanci majú po zániku mandátu nárok na príspevok vo výške jedného svojho mesačného platu za každý rok výkonu mandátu, ktorý sa vypláca maximálne dva roky. Znamená to, že ak bol v europarlamente jedno volebné obdobie, čiže päť rokov, mal by dostať päť platov, teda takmer 40-tisíc v hrubom. Odstupné nedostane, ak má funkciu v inom parlamente alebo dostane inú verejnú funkciu.

Pokračovanie článku pod reklamou videoreklama

Nárok však majú aj na „európsky dôchodok“ – keď dovŕšia 63 rokov, dostanú 3,5 percenta platu za každý celý rok mandátu. To by znamenalo, že človek, ktorý bol v EP päť rokov, môže dostávať dôchodok vyše 1 390 eur, čo je 17,5 percenta (5 rokov x 3,5 percenta). Pri dvoch volebných obdobiach majú nárok dokonca až na 35 percent z platu, teda 2 780 eur ako extra eurodôchodok!

Najväčšou pracovnou istotou súčasnosti je europarlament. 3 fotografie v galérii Najväčšou pracovnou istotou súčasnosti je europarlament. Zdroj: Profimedia.sk

Podľa údajov Správy o primeranosti dôchodkov v EÚ 2010 – 2050 je momentálne Slovensko krajinou s prakticky najnižším dôchodkovým vekom spomedzi členských štátov. Všetky krajiny však vekovú hranicu odchodu do dôchodku zvyšujú, po roku 2020 by mal v každej vzrásť nad 65 rokov. Týka sa to aj žien s deťmi. Na vznik nároku na starobný dôchodok nestačí dožiť sa penzijného veku. Zároveň treba odpracovať, teda aj odvádzať do systému dôchodkového poistenia, najmenej 15 rokov. Takýto krátky poistný čas je však neudržateľný a nespravodlivý, keď že štát niektorým ľuďom platí dôchodky dlhšie, než pracovali.

Toto by však mohla zmeniť tzv. Stratégia aktívneho starnutia, ktorá prináša koncept pomerného dôchodku. Podľa neho by sa pri súčasnom zachovaní podmienky dosiahnuť dôchodkový vek mal minimálny čas dôchodkového poistenia na plný starobný dôchodok predĺžiť na 37 rokov. Pri dosiahnutí 42 a viac rokov poistenia by však človek mohol odísť do penzie bez ohľadu na fyzický vek. Po dovŕšení penzijného veku, ale nesplnení podmienky počtu odpracovaných rokov by sa mu dôchodok pomerne krátil.

Či to bude zrealizovateľné, ukáže čas a politická vôľa. Faktom však je, že Slovensko a celá Európa starne, u nás máme už viac ako milión dôchodcov. A hoci je priemerný slovenský dôchodok okolo 394 eur, otázne je, kto peniaze do systému o pár rokov zarobí a kto sa dôchodku aj reálne dožije.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×