Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Klamstvá o potravinách! Kŕmia nás hnusom, tvrdí človek z brandže

27.06.2013 (25/2013) Platí pri potravinách pravidlo, že čím drahšie, tým kvalitnejšie? Človek z brandže hovorí, že od všetkých dostávame to isté.
Klamstvá o potravinách! Kŕmia nás hnusom, tvrdí človek z brandže
7 fotografií v galérii
„V Rakúsku si rovnaké supermarkety dovoľujú menej ako na Slovensku. Lebo u nás im to...
Autor fotografie: Peter Brenkus, acs

Miroslav Spišiak (66) bol oblastným riaditeľom pre východnú Európu vo firme dodávajúcej pomocné suroviny výrobcom potravín so sídlom v Rakúsku. Neskôr prešiel na druhú stranu barikády, angažuje sa v spotrebiteľskej oblasti, publikuje a prednáša.

Robia výrobcovia potravín aj zámerne svinstvá a predávajú horšiu kvalitu?

Samozrejme! Prečítajte si túto etiketu párkov, ktoré boli kedysi ľudové, ale dali sa jesť.

Hm, 55 percent bravčového mäsa, 1 percento hovädzieho, kuracie kože...

... a koľko éčok?

Jeden, dva, tri... štrnásť. Tri druhy zahusťovadiel, sója, výrobok môže obsahovať stopy mlieka, vajec, horčice.

To je šok. Kuracie kože a samé éčka. To nezožerie ani pes a oni to predávajú ľuďom. Európska únia totiž schválila po splnení stanovených podmienok výrobcom červeného mäsa aj výrobne na hydinové mäso. A nikto neskontroluje, koľko hydinového separátu narúbu do párkov či salám. Do takých výrobkov treba kopu aditívnych látok, aby držali pokope. Optimálne párky sú podľa vzoru 40 – 30 – 30, čiže 40 percent chudé bravčové mäso, 30 percent tučné a 30 percent voda. Nie to, čo predávajú nám.

„Optimálne párky sú podľa vzoru 40 – 30 – 30, čiže 40 percent chudé bravčové mäso, 30 percent tučné a 30 percent voda. Nie to, čo predávajú nám.“ 7 fotografií v galérii „Optimálne párky sú podľa vzoru 40 – 30 – 30, čiže 40 percent chudé bravčové mäso, 30 percent tučné a 30 percent voda. Nie to, čo predávajú nám.“ Zdroj: acs

„Optimálne párky sú podľa vzoru 40 – 30 – 30, čiže 40 percent chudé bravčové mäso, 30 percent tučné a 30 percent voda. Nie to, čo predávajú nám.“

Sú tam aj fosfáty. Načo dávajú do potravín fosfáty?

Keď sa kedysi porážali zvieratá a mäso za tepla spracovávali, bol v ňom prirodzený fosfát, ktorý viazal vodu a nebolo treba pridávať nič. Lenže v priemyselnej veľkovýrobe sa mäso spracúva najskôr 48 hodín po porážke, fosfát sa medzitým odbúra a do výrobkov ho musia pridávať. Vyrába sa v chemickej továrni tak ako fosfáty, ktoré sa dávajú aj do pracieho prášku.

Sú tieto párky nebezpečné?

Nie, ale sú nechutné. A informácia nečitateľná. Mňa ako zákazníka uráža, že údaje o zložení výrobku sú napísané trištvrtemilimetrovým písmom, kým odporúčanie na servírovanie zaberá tretinu obalu.

Čo hovorí informácia, že je v párkoch napríklad štrnásť éčok?

Že výrobca tam dal málo mäsa, nahradil ho sójou a éčka pridal preto, aby urobili farbu, chuť, konzistenciu a trvanlivosť.

Sú éčka nebezpečné?

Nie. Sú to v EÚ schválené potravinárske prísady. Ja radšej nejem potravinu, v ktorej je viac ako päť éčok. Nebezpečné síce nie sú, ale Európska únia nerieši, čo sa stane, keď ich organizmus dlhodobo prijíma v takom množstve. Osemnásť rokov som na manažérskom poste pracoval vo firme, ktorá dodávala pomocné suroviny a koreniny. Toľko rokov som aj musel jesť výrobky na koštovkách, lebo som ich predvádzal po celej východnej Európe. Lenže ku  koncu sme už zvykli žrebovať, kto bude čo ochutnávať. Nikto to nechcel, lebo sme mávali po konzumácii „rýchle črevo“. A to som ešte robil v rakúskej firme, ktorá mala určitú kvalitatívnu hranicu, ktorú „nepodliezala“.

Priamo ste sa podieľali na zhoršovaní potravín, keď ste také pomocné suroviny predávali.

Spočiatku nie, lebo sme prinášali nové technológie. Neskôr som aj ja len ťažko odolával tlakom našich zákazníkov. Preto som preliezol na druhú stranu a o probléme začal hovoriť. Keď som skončil, mal som o dvadsať kíl viac ako teraz, vredy na žalúdku, dvanástniku a cukrovku.

Šéfovia veľkých potravinárskych firiem teda asi nejedia všetko, čo vyrábajú...

O tom nepochybujte. Neviete si ani predstaviť, čo niektorí požadujú od dodávateľov. Napríklad sa pýtali – koľko koniny môžem dať do výrobku namiesto hovädziny, aby to nebolo cítiť? Dostal odpoveď, že päť percent. Pýtali sa: Keď dám viac, máte niečo, čím sa to dá prekryť? Dostal odpoveď: Máme. Takto to naozaj funguje. Niekoľkokrát ročne príde do Hamburgu veľká loď naložená mrazeným konským mäsom z Kanady, Čile alebo Argentíny.

Miroslav Spišiak drží v ruke slovenskú Fitness šunku, ktorá obsahuje 14 éčok. Na tanieri je vpravo rakúska Vital šunka, so šiestimi éčkami, ale s 89 percentami mäsa. Slovenskú radšej neje. 7 fotografií v galérii Miroslav Spišiak drží v ruke slovenskú Fitness šunku, ktorá obsahuje 14 éčok. Na tanieri je vpravo rakúska Vital šunka, so šiestimi éčkami, ale s 89 percentami mäsa. Slovenskú radšej neje. Zdroj: Peter Brenkus

Miroslav Spišiak drží v ruke slovenskú Fitness šunku, ktorá obsahuje 14 éčok. Na tanieri je vpravo rakúska Vital šunka, so šiestimi éčkami, ale s 89 percentami mäsa. Slovenskú radšej neje.

Nedávny škandál s pridávaním konského mäsa do hovädziny nie je nič nové?

Škandál áno, pridávanie nie. Keď som nastúpil do firmy v roku 1992, tak to výrobcovia už dobre poznali. Svinstvo nie je to, že pridávajú konské mäso, ale to, že informáciu na etikete neuvedú. Zavádzajú. Predávajú výrobok, akoby bol z hovädzieho mäsa, ale je v ňom aj lacnejšie konské.

Môžeme takto paušálne hovoriť o všetkých výrobcoch?

Ja už v biznise nie som päť rokov, ale nepoznal som žiadneho, ktorý by to neskúšal. Či naozaj aj poslal taký výrobok na pulty, už neviem. Neklamalo sa len s koninou, dával sa napríklad hovädzí loj do bravčovej masti. Hovädziu pečeň, ktorá sa inak spracováva akurát tak do krmiva pre psy, pridávali do najjemnejších francúzskych paštét. Jediným cieľom bolo zlacniť výrobu.

Pri tohtoročnom škandále s koninou zistili konské mäso vo výrobkoch počas testov DNA, čiže potraviny sú pod čoraz väčšou kontrolou. Alebo nie?

Nezistili to kontrolou DNA, testy robili až dodatočne, aby potvrdili informácie, ktoré dostali. Väčšinu potravinových škandálov neobjavia kontrolóri, vždy ide informácia zvnútra. Výroba potravín je reťazec jednotlivých článkov, ktoré sa začínajú niekde na roli a končia sa na vašom tanieri. Každý z tých článkov musí profitovať, a ak je niektorý nenažraný, vezme si viac. Vtedy sa škandál prevalí. DNA na primárne zisťovanie sa nikdy nerobilo a podľa mňa sa ani robiť nebude, lebo jeden test stojí 400 eur a trvá týždeň. Viete si to predstaviť, ak jedna fabrika robí denne 25 druhov výrobkov a z každého 3 šarže. Kto by to zaplatil, keby z každej brali vzorku?

Čiže koninu jeme v mäsových výrobkoch stále?

Neviem. Možno áno. Horšie svinstvo je podľa mňa hydinový separát. Po zabití kuraťa sa dajú dolu prsia, stehná, krídelká. Zvyšok vrátane kostry ide do separátora, vytlačia z neho bielkovinovú brečku. Dnes ju označujú ako MDM, znie to vznešenejšie. Na Slovensku, v Maďarsku a ďalších krajinách dostanete málo hydinových výrobkov, ktoré by skutočne boli vyrobené z hydinového mäsa. Väčšina je zo separátu. A občas ho pridávajú aj do iných výrobkov.

Do akých?

Napríklad aj do výrobkov z červeného mäsa. Ak sa výrobca krotí a nepridáva separátu veľa, nikto to nezistí. Ale napríklad rakúski, nemeckí a zrejme aj ďalší výrobcovia sa dobrovoľne vzdali používania hydinového separátu. Čiže rakúske hydinové párky sú poväčšine z mäsa. Aj oni chcú viac zarobiť, ale existujú určité hranice, ktoré majú asi inde.

Treba si dať dobrý pozor, či kupujete rybu z chovu, alebo z lovu. Uprednostnite druhý variant. 7 fotografií v galérii Treba si dať dobrý pozor, či kupujete rybu z chovu, alebo z lovu. Uprednostnite druhý variant. Zdroj: Peter Lázár

Treba si dať dobrý pozor, či kupujete rybu z chovu, alebo z lovu. Uprednostnite druhý variant.

Môže sa stať, že rovnaký výrobok od rovnakého výrobcu má iné zloženie v napríklad Rakúsku a iný na Slovensku?

Viem si to predstaviť. Poznal som rakúskych aj nemeckých producentov, ktorí robili pre východné trhy iné mäsové výrobky.

Na tej istej linke zmení pomery a určí, že toto ide na Východ, toto na Západ?

Je to len otázka receptúry. Keď si povie, že napríklad tretia šarža bude taká a taká, dá do nej emulziu z koží, pridá niečo iné a hotovo. Je to legálne, nejde o podvod, všetko je „oštemplované“ Úniou. Práve to je hrozné, že veľa zlých vecí sa robí aj zákonným spôsobom a zabalia to do vety, že chcú vyhovieť iným zvyklostiam spotrebiteľov.  Nehovorím, že paušálne všetky potraviny sú také, ale nájdu sa aj také.

Môže byť pravda, že kurencom dovážaným na Slovensko z Ázie podávali rastové hormóny a antibiotiká, aby rýchlejšie rástli?

Nielen tým, ale neviem to potvrdiť. Čo si mám však myslieť, ak za 38 dní vyrastie zo štvorgramového kuriatka dvojkilový kúsok. Mám veriť, že nedostávalo hormóny, ale vyrástlo prirodzene? Antibiotiká zasa jeme v rybách z chovu. Musíte dávať veľký pozor, či si kupujete napríklad lososa z chovu, alebo z lovu. Na etikete je to napísané. Kúpte si radšej z lovu, lebo ryby z chovu možno kŕmia aj malými sardinkami zmiešanými s antibiotikami.

Teraz je populárna ryba pangasius z Vietnamu, ale o nej sa už tiež kadečo popísalo. Je zlá?

Ja pangasia radšej nejem. Videl som film natočený Nemcami, ako sa chová pangasius. Neviem, nakoľko bol pravdivý, ale bolo mi zle aj pri obrazovke. Lenže v globálnom svete niet nikoho čistého.

Čiže čo jeme? Je nekvalitné to, čo si kupujeme v obchodoch?

Je to bezpečné. Kvalita je subjektívna. Ak vám to chutí, je to pre vás kvalitné. Mne nechutí. Všetko obsahuje veľa tuku a veľmi veľa cukru vrátane mäsových výrobkov. A, samozrejme, nie je pravda, že čím drahšie, tým kvalitnejšie. Od všetkých dostávame to isté.

Prečo sú potom výrazne rozdielne ceny?

Rozdielne ceny sú dôsledkom obchodnej politiky výrobcu, spôsobu balenia alebo reklamy. Napríklad väčšina výrobcov mäsových výrobkov nenakupuje u domácich chovateľov. Ošípané pochádzajú z veľkochovov v Dánsku, Holandsku či Nemecku. Priemyselný spôsob výroby je aj tu. Ošípané tiež porážajú vo veľkých bitúnkoch.

Akých?

S tisícovými kapacitami. Potom ich veľkoobchodníci predávajú ďalej. Do výrobkov však čoraz menej v polovičkách a čoraz viac ako výrez – nasekané na kúsky. Veľkoobchodníci to ponúkajú po celej Európe veľkovýrobcom, a ak niekto hovorí, že pôvod s potravinami sa dá spätne vysledovať, tak je smiešny. V tej vani plnej bravčových kúskov nevysledujete nič. Môžete sa spoľahnúť len na to, čo vám povie dodávateľ. A ja by som sa na to nespoliehal.

Väčšina výrobcov často nenakupuje u domácich dodávateľov. Ošípané pochádzajú aj z Dánska, Holandska či Nemecka. 7 fotografií v galérii Väčšina výrobcov často nenakupuje u domácich dodávateľov. Ošípané pochádzajú aj z Dánska, Holandska či Nemecka. Zdroj: Tomáš Bokor

Väčšina výrobcov často nenakupuje u domácich dodávateľov. Ošípané pochádzajú aj z Dánska, Holandska či Nemecka.

Jedávame teda horšiu kvalitu ako napríklad susední Rakúšania?

Z môjho pohľadu na kvalitu áno. Ja si kupujem veľa v Rakúsku. Na Slovensku iba pivo a minerálku. Prečo? Lebo som robil osemnásť rokov v potravinárstve. Jedna zo spotrebiteľských organizácií robila testy zloženia značkových výrobkov a prišla na to, že napríklad istý populárny nápoj obsahuje v dvojlitrovej fľaške toľko cukru, akoby v nej bolo 84 kociek. Lenže Slovákom, Bulharom a ďalším nedoprajú ani ten cukor.

Čo dávajú namiesto cukru?

Značnú časť cukru nahradzujú izoglukózovým sirupom, ktorý má tú istú sladiacu schopnosť, len ho treba menej a o to viac môžu dať vody. Alebo káva pre niektoré východné štáty obsahuje až do päť percent obilnín.

Napriek tomu je ten nápoj v Rakúsku možno rovnako drahý ako na Slovensku...

Nie, v Rakúsku je lacnejší. Rakúski obchodníci nie sú až takí nenažraní. Majú nižšie obchodné marže. Rovnaké supermarkety si tam dovoľujú menej ako na Slovensku. Lebo u nás im to dovolíme. My všetci. Sme benevolentní.

Často sa však hovorí, že potraviny u nás sú lacné, lebo sme chudobní.

Chiméra. Pozrime sa na oficiálne čísla z rovnakej siete supermarketov – 250-gramové maslo stálo včera na Slovensku 1,78 eura, v Rakúsku 1,39 eura a v Nemecku 0,85 eura. Keby v Nemecku predávali v supermarkete toto maslo za 1,78 eura, tak by ich zákazníci vysmiali. Filozofia, že máme lacné potraviny, lebo sme chudobní, jednoducho nesedí, Nemci by potom boli o polovicu chudobnejší. Zvykli sme si prijímať filozofiu obchodníkov a hovoríme o nej ako o pravde. V médiách sa objaví informácia, že je neúroda niektorej plodiny a supermarkety hneď jačia, že sa budú zvyšovať ceny. Ich výhovorku sme si osvojili namiesto toho, aby sme hľadali iné zdroje.

Zákazník však veľa šancí nemá. Kde si zoženie iné zdroje?

Ja napríklad mám dvoch dodávateľov mäsa, ktorí sú príliš malí na to, aby dodávali do supermarketov, zeleninu mám v sezóne od susedov. Diverzifikácia nákupov potravín začína byť populárna aj na Západe.

Ale zeleninu a ovocie od susedov máte iba v lete a na jeseň, kým v supermarketoch vždy.

Kto potrebuje jahody uprostred januára? Len zlá macocha v rozprávke. Lenže nám natlačili do hláv, že mať jahody v zime je fajn. Hoci ich cesta na Slovensko trvá aj týždne, nechutia, nevoňajú, iba sú pekné farebné. A drahé.

Problém lacnejších potravín na Západe je možno aj v tom, že tam majú poľnohospodárstvo viac dotované.

Je viac dotované, ale nie tak, aby boli také rozdiely v cenách. Problémy s potravinami nastali začiatkom dvadsiateho storočia, keď sa z výroby potravín stal priemysel. Ekonomické ukazovatele dostali prednosť pred zásadami výživy. Dospeli sme do štádia, že na európskych pultoch dnes leží 170-tisíc druhov potravín, a stále sa špekuluje, ako a kde ich ešte inovovať. Výroba potravín je globalizovaná, musia sa vyrábať inak, ako keby ich robili doma. Upravovať, konzervovať, pridávať látky, aby to nejako vyzeralo po celý čas spotreby, aby to prežilo transport. Lenže prvotné suroviny sa tým ničia.

Keď je na trhu 170-tisíc výrobkov, tak ľudia si môžu vybrať kvalitu, nemusia si kupovať nehodnotnú potravinu.

Keď Henry Ford začal autá vyrábať priemyselne, povedal: U mňa dostanete auto akejkoľvek farby, pokiaľ je čierna. To platí aj pre potraviny, darmo budeme hovoriť, že na európskych pultoch sú tisícky výrobkov, keď na Slovensku dostanete len to, čo vám obchodník ponúkne.

Jahody a banány v zime. Na pultoch síce sú, ale chutia? 7 fotografií v galérii Jahody a banány v zime. Na pultoch síce sú, ale chutia? Zdroj: acs

Jahody a banány v zime. Na pultoch síce sú, ale chutia?

Čoraz populárnejšie, ale aj drahšie sú biopotraviny. Sú dobré?

Geniálna idea, ale často podvod. Čím sú biopotraviny, keď je oficiálne povolené používať v nich 50 druhov éčok? Aj tie éčka sú vyrobené biotechnológiou? Tak sa stalo, že dnes existuje už 56-tisíc druhov potravín s pečaťou bio, čo sa už blíži k tretine všetkých potravín na trhu. V Nemecku vybuchol škandál s vajcami, keď sa zistilo, že farmár dodával na trh milióny vajec deklarovaných ako bio, no mnohé boli z klietkového chovu. Predstavte si, že ak má dodávať vajcia v biokvalite do veľkej siete supermarketov, veľmi ťažko by dokázal zvládnuť množstvá, ak by len zbieral vajíčka, ktoré postrácali jeho sliepočky po farme.

Zástancovia biopotravín však hovoria, že prísna kontrola vajcia odhalila, čiže trvať na biokvalite má význam...

Viete, ako tá „prísna“ kontrola odhalila škandál? Že im to nabonzoval bývalý zamestnanec farmy, ktorého vykopli. Pil som biovodku aj biovíno. Nech mi niekto vysvetlí, ako dokážu skontrolovať vodku, že je bio. Pri výrobe vodky sú stovky krokov. Alebo v Nemecku je veľkopekáreň, ktorá vyrába biochlieb. Kvasenie cesta však „podporuje“ enzýmami. Zistilo sa tiež, že surovinu jej dovážajú. Firma chlieb iba dopeká a chváli sa, že rozváža biochlieb po celom Nemecku aj na sever Talianska. Ako to môže byť bio, keď cesto predmiešajú, stabilizujú a týždeň s ním manipulujú.

Pred časom ste preložili knižku nemeckého autora Thila Bodeho Falšovatelia jedla. Jeho údajne potravinári nenávidia.

Práve tento biochlieb je z jeho knižky. On napríklad opisuje, ako s posvätením Európskej únie výrobcovia začínajú znižovať gramáž potravín s tým, že cenu nechajú rovnakú. Thilo Bode založil a vedie spotrebiteľskú organizáciu Foodwatch a je fakt, že mnohí potravinári ho nenávidia. Často vystupuje v televíziách, pendluje po krajine a teraz vedie aj kopu súdnych sporov. Na príkladoch píše, ako nás výrobcovia nachytajú obalmi s nápismi wellness, bio a podobne. Pripomína, že výrobca istého jogurtového nápoja, ktorý je známy aj u nás, musel v Amerike zaplatiť 35 miliónov eur ako mimosúdne vyrovnanie, lebo sľuboval po vypití nápoja všetko možné.

Patrí dnes potravinárstvo medzi najväčší biznis?

Áno, veď v Nemecku už ide viac na reklamu potravín ako na reklamu áut, hoci Nemecko je typická automobilová veľmoc. Je to ohromný biznis, každý potrebuje jesť.

Bude to takto pokračovať?

Verím, že ľudia začnú rozmýšľať nad tým, čo jedia. Potom sa spamätajú aj firmy, lebo ony sú veľmi citlivé na svoj obrat. Dôležité je tiež zvoliť si politikov, ktorí niečo zmenia. Roky sa hovorí o pascách na deti pri pokladniach – vystavené cukrovinky. Tam sa začína návyk. Keď budeme mať politikov, ktorých neriadia koncerny, mohli by tento problém zlikvidovať. Začať výchovou tých najmenších k spotrebiteľstvu. Samozrejme, nehovoríme len o Slovensku, ide o globálny problém.

„Darmo budeme hovoriť, že na trhu sú tisícky výrobkov, keď dostanete len to, čo vám ponúkne obchodník.“ 7 fotografií v galérii „Darmo budeme hovoriť, že na trhu sú tisícky výrobkov, keď dostanete len to, čo vám ponúkne obchodník.“ Zdroj: Tomáš Bokor

„Darmo budeme hovoriť, že na trhu sú tisícky výrobkov, keď dostanete len to, čo vám ponúkne obchodník.“

Slovenský minister pôdohospodárstva Jahnátek začal po svojom nástupe dosť ostro menovať všetky nedostatky v supermarketoch, na ktoré prichádzajú kontrolóri...

Bol som šokovaný, ako ostro po nich išiel, ale vtedy som uzavrel stávku s jedným kolegom, že taký tvrdý bol poslednýkrát. Stávku som vyhral. Až teraz po dlhom čase spomenul nejaký supermarket, ale tam žrali potkany balené kurence a to už musel povedať.

Čo poľské potraviny? Ide o takú nekvalitu, ako to prezentujú?

Tam je problém od socíka, lebo v Poľsku neexistovala poľnohospodárska veľkovýroba. Mali len maloroľníkov a nemali ani príliš rozvinutú potravinársku veľkovýrobu. Keď sa neskôr pripravovali na vstup do EÚ, odpadlo veľa výrobcov, ktorí nechceli investovať a nesplnili európske kritériá na vybavenie výrobní. Existuje však výnimka umožňujúca predávať na domácom trhu. Čiže možno vyrábať aj  v zlých podmienkach len pre domáci trh.

A oni exportujú...

Staré príslovie hovorí, že keď suka nechce, pes neskočí. Myslíte si, že tie nákladiaky naložili poľským mäsom len tak a išli na Slovensko bez toho, aby mali kupcov? Nie, u nás mali odberateľov, niekto si tovar u nich objednal. Čiže nejde o poľský problém, ale skôr o náš.

 

Nuž, čo dodať na záver? Asi najlepšie je zohnať suroviny zo spoľahlivých "susedských" zdrojov a obmedziť nakupovanie polotovarov - aj tak dobroty pripravené podľa vlastných overených receptov vždy chutia najlepšie!

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×