Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Prečo je na Slovensku čakanie na adopciu zdĺhavé?

24.02.2013 (8/2013) Vedeli ste, že v niektorých regiónoch Slovenska sa na adopciu dieťaťa čaká v poradovníku aj viac ako 5 rokov? Prečo?
Prečo je na Slovensku čakanie na adopciu zdĺhavé?
7 fotografií v galérii
Profesionálni rodičia ako Zuzana Bezáková (vľavo) robia záslužnú prácu.
Autor fotografie: anc

Zuzana žije v malej dedine v Žilinskom kraji. Má štyridsať rokov, s manželom majú rodinný domček a obrovskú túžbu – mať dieťa. Ich cesta k vlastnému dieťatku bola dlhá, finančne náročná a najmä neúspešná. S manželom sa preto rozhodli pre osvojenie dieťaťa. Absolvovali prípravu na adopciu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v Žiline a v lete 2011 ich zaradili do poradovníka.

V januári 2013 ZuzaZuzana žije v malej dedine v Žilinskom kraji. Má štyridsať rokov, s manželom majú rodinný domček a obrovskú túžbu – mať dieťa. Ich cesta k vlastnému dieťatku bola dlhá, fi nančne náročná a najmä neúspešná. S manželom sa preto rozhodli pre osvojenie dieťaťa. Absolvovali prípravu na adopciu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v Žiline a v lete 2011 ich zaradili do poradovníka.

V januári 2013 Zuzana na úrad volala. „Od nášho zaradenia už uplynul rok a pol. Chcela som sa len informovať, kedy asi prídeme na rad. Úradníčka mi oznámila, že sme sa posunuli o dvanásť miest a pred nami je takmer šesťdesiat párov. Povedala, že stačí, ak sa budeme informovať raz do roka. Častejšie je to vraj zbytočné. Ide to pomaly. Deti nie sú...“ hovorí Zuzana so stiahnutým hrdlom. Vyrátala si, že takýmto tempom sa s manželom k dieťatku dostanú v päťdesiatke. Roky utekajú. Boli sme ochotní pristúpiť dokonca aj na pestúnsku starostlivosť, dúfali sme, že takýchto detí je viac. Na úrade nám však povedali, že ani tak sa skôr k dieťaťu nedostaneme a ešte oň môžeme aj prísť, lebo nikdy nebude naše. Išla som odtiaľ s plačom,“ hovorí Zuzana.

Osem rokov čakania

Mladá žena momentálne nevidí žiadnu možnosť, ako sa stať mamou. Nechce zverejniť svoju totožnosť, lebo má strach, že by mohli s mužom prísť aj o to miesto v poradovníku, ktoré majú. Ich „požiadavky na dieťa“ pritom neboli nijako zvláštne. Zuzana s manželom chceli zdravé nerómske dieťa približne do jedného roka. Je pravda, že práve takéto deti chce väčšina záujemcov o adopciu. Zuzana s manželom však boli ochotní vziať si aj dvojičky alebo súrodencov do štyroch, piatich rokov. To, že chcú nerómske dieťa, Zuzana vysvetľuje miestom ich bydliska. „Je to maličká dedina a žiadni Rómovia tam nežijú. Vieme, že rómske dieťatko by u nás budilo veľkú pozornosť a asi by nebolo šťastné. Nevedeli sme si to jednoducho predstaviť,“ hovorí.

Ľubka našli v hniezde záchrany v Bratislave. Detí ako on, ktoré idú na adopciu rovno z nemocnice, je však málo. 7 fotografií v galérii Ľubka našli v hniezde záchrany v Bratislave. Detí ako on, ktoré idú na adopciu rovno z nemocnice, je však málo. Zdroj: PETRA ÁČOVÁ

Ľubka našli v hniezde záchrany v Bratislave. Detí ako on, ktoré idú na adopciu rovno z nemocnice, je však málo.

Počas písania tohto článku sme sa dozvedeli o manželoch zo Starej Ľubovne, ktorí práve dostali do starostlivosti niekoľkomesačného zdravého chlapčeka. Po neuveriteľných ôsmich rokoch čakania! Na ÚPSVaR v Žiline nám potvrdili, že aj v ich kraji sa naozaj bežne čaká na dieťa okolo päť, šesť rokov. Osvojiteľných detí je vraj málo, a ak sú, väčšinou nezodpovedajú nárokom žiadateľov o adopciu. Môže sa však vraj stať, že do adopcie sa naraz dostane päť-šesť vhodných detí a poradovník sa „pohne“. Je to však naozaj tak?

Hľadá sa rodina?

Podľa údajov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo minulý rok osvojených 356 detí, 30 z nich išlo na adopciu do zahraničia. Adopciu sprostredkúva osem krajských úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak v jednom kraji skutočne sprostredkujú adopciu len niekoľkých detí za rok, inde to musel byť oveľa väčší počet detí. Prečo to teda niekde ide, hoci v poradovníku je viac párov, a inde nie? V Bratislavskom kraji v posledných rokoch trval proces čakania v priemere rok a pol. Skutočne existujú regionálne rozdiely v počte detí vhodných na osvojenie? Aké?

Hniezdo záchrany – pomoc pre matky v núdzi a nádej pre dieťa i adoptívnych rodičov. 7 fotografií v galérii Hniezdo záchrany – pomoc pre matky v núdzi a nádej pre dieťa i adoptívnych rodičov. Zdroj: snc

Hniezdo záchrany – pomoc pre matky v núdzi a nádej pre dieťa i adoptívnych rodičov.

Podľa Veroniky Černej z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave sú faktory, ktoré ovplyvňujú rozdielne počty detí na osvojenie veľmi individuálne a nemožno ich konkretizovať.

„Nikto to nepovie oficiálne, ale na Slovensku skutočne existujú regionálne rozdiely najmä v tom, aké deti idú na osvojenie. Na východnom Slovensku sú to rómske deti. Na strednom Slovensku sú to väčšinou deti alkoholikov – tie bývajú často poznačené pitím rodičov počas tehotenstva. A Bratislava – to sú zase najmä deti narkomanov, ktorých vývoj môže byť rizikový. Ak chcete napríklad na východe biele dieťa alebo na strednom Slovensku úplne zdravé, môže to trvať veľmi dlho,“ hovorí bez obalu Erika z Bratislavy, ktorá adoptovala sedemmesačného Jurka, čakala rok aj dva mesiace.

Úradný proces

Ako sa vôbec dieťa dostane zo starostlivosti štátu k náhradným rodičom? Nevznikajú problémy práve v procese osvojenia? Úradný osvojiteľský proces je taký, že dieťa sa dostane do prehľadu detí vhodných na osvojenie a oslovujú sa záujemcovia podľa poradovníka v danom kraji. Ak sa do 14 dní nepodarí nájsť ľudí ochotných si dieťatko vziať, do procesu sa zapoja akreditované subjekty – občianske združenia, ako sú napríklad Návrat či Úsmev ako dar a iné. Usilujú sa umiestňovať do rodín aj deti s hendikepom, chorobou, staršie či inak znevýhodnené. Ak nie je možné nájsť dieťaťu pestúnsku či adoptívnu rodinu v rámci kraja, hľadajú sa možnosti v iných krajoch. Ak dieťatku náhradnú rodinu nenájdu na celom Slovensku, najneskôr po 6 mesiacoch sa jeho dokumentácia dostáva do Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a môže byť osvojené v zahraničí. Logická otázka však znie – prečo musí byť dieťa prednostne adoptované tam, kde bolo evidované? Nie je to zbytočné obmedzenie?

Nevedia, že existuje

PhDr. Ida Želinská, bývalá riaditeľka ÚPSVaR v Bratislave, mala osvojiteľské procesy priamo v kompetencii. Je presvedčená, že je stále dosť detí, ktoré potrebujú náhradnú rodinu. „Na Slovensku je asi 3 500 detí umiestnených v detských domovoch. Žiadateľov v poradovníkoch je asi 2 500. Počet detí, ktoré prichádzajú do detských domovov a idú do osvojiteľského procesu, je každý rok zhruba rovnaký. Nie je pravda, že ‚deti nie sú‘. Len ľudia, ktorí by si ich chceli vziať do starostlivosti, sa o nich niekedy jednoducho ani nedozvedia,“ tvrdí.

„Detí na osvojenie je dosť. Len tí, ktorí by ich možno chceli, o nich nevedia.“ 7 fotografií v galérii „Detí na osvojenie je dosť. Len tí, ktorí by ich možno chceli, o nich nevedia.“ Zdroj: PETER BRENKUS

„Detí na osvojenie je dosť. Len tí, ktorí by ich možno chceli, o nich nevedia.“

Čím je to podľa nej spôsobené? „Nemáme žiadny spoločný zoznam žiadateľov o osvojenie na jednej strane a detí, ktoré čakajú na ‚rodinu navždy‘, na druhej strane. Takýto dokument by mnohé veci sprehľadnil a vyriešil,“ tvrdí. A prečo sa úrady dieťa snažia adoptovať v tom kraji, kde je evidované? „Adopcia sa prednostne robí v rámci kraja, aby dieťa, väčšinou už staršie, nestratilo sociálne väzby. Malé dieťa však zatiaľ takéto väzby nemá a pri väčších deťoch nie je až taký rozdiel, keď sa dieťa presťahuje do Bratislavy z Pezinka alebo odinakiaľ. Sme malá krajina,“ zamýšľa sa Ida Želinská. Preskakovanie miest a posúvanie sa v dotazníku podľa nej možné nie je. „To sa nedá. Dá sa však byť nečinný. Úradníci majú veľkú moc. Ich povinnosťou napríklad nie je ponúknuť dieťa všetkým v zozname čakateľov. Ponúknu ho prvým desiatim a v inom kraji zase len prvým desiatim. Výsledok je, že dieťa ‚trčí‘ v prehľade a na druhej strane sú niekde na 20. mieste rodičia, ktorí by sa doňho zaľúbili na prvý pohľad, ale ani nevedia, že existuje,“ tvrdí.

„Ďalšou otázkou je, ako sociálny pracovník vyhodnotí zdravotný stav dieťaťa. Ponúkne napríklad dieťa s alergiou rodičom, ktorí síce chceli zdravé dieťa, ale nebol by to pre nich problém?“ pýta sa. Niektoré deti podľa nej „zostávajú v šuflíkoch“ sociálnych pracovníkov kvôli pôvodnej rodine, hoci ich zväzky s rodičmi sú len formálne. „V spise však majú napísané, že ‚rodina sa sanuje‘, to znamená, že sa úradníci snažia zmeniť pomery v pôvodnej rodine tak, aby sa tam dieťa mohlo vrátiť. Ale ako? Akými prostriedkami? Nikto nevie. To, kedy sa dieťa dá do prehľadu detí na osvojenie, je tiež otázka rozhodnutia úradníka. Môže to trvať z rôznych dôvodov aj celé mesiace,“ vysvetľuje Ida Želinská.

Príprava nanovo

Dlhé čakanie na dieťa znamená aj nutnosť obnovovať si prípravu na adopciu. Záujemcovia by ju mali nanovo absolvovať každé dva roky. Ak to neurobia, podľa zákona by mali z poradovníka vypadnúť. To sa však podľa našich informácií nedodržiava. Úrady práce vraj nestíhajú robiť žiadateľom priebežne nové prípravy. Záujemcov, ktorí sú v poradovníku ďaleko vzadu, tak môžu úradníci odbiť, že majú čas dovtedy, kým nebude adopcia aktuálna. Nie je to však pravda. S neplatnými adopčnými dokumentmi sa navyše rozhodne nemôžu stať rodičmi, ak by sa náhodou predsa len naskytla príležitosť. Vždy totiž platí, že sa hľadajú rodičia pre konkrétne dieťa – nie dieťa pre rodičov. Aj opustené deti by mal niekto chcieť. Mnohí z tých, ktorí po nich doslova túžia, však zatiaľ čakajú zbytočne. Zuzana s manželom si chcú obnoviť prípravu a začnú sa zaujímať aj o tie deti, ktoré sa nepodarilo adoptovať. Stále dúfajú, že to ich dieťa na nich niekde čaká.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×